Denník N

Bojujú s hejtermi, ich rasistické komentáre dajú na bilbord v mieste ich bydliska

"Ak by sa poriadne umyla, nebola by taká špinavá," píše sa na bilborde. Foto - Criola
„Ak by sa poriadne umyla, nebola by taká špinavá,“ píše sa na bilborde. Foto – Criola

Bilbordová kampaň môže uspieť, pretože autorov rasistických hejtov vystaví dohľadu, tlaku a kritike najbližšieho sociálneho prostredia. Možno si potom uvedomia, že za obrazovkou sa skrýva reálna obeť.

V Brazílii vynašli zaujímavý spôsob, ako zatočiť s kyberšikanovaním. Nenávistné rasistické príspevky zo sociálnych sietí vyberú, dajú na bilbord a umiestnia neďaleko bydliska autora.

Kampaň s názvom „Virtuálny rasizmus, skutočné dôsledky,“ spustila v lete tohto roku brazílska ľudsko-právna organizácia Criola.

„Tí ľudia (ktorí zverejňujú nenávistné príspevky) si myslia, že môžu pohodlne sedieť v bezpečí domova a robiť na internete, čokoľvek si zmyslia. Nenecháme to tak. Nemôžu sa pred nami schovať, nájdeme ich,“ povedala pre BBC Trending zakladateľka Crioly Jurema Werneck.

Projekt spustili po tom, čo sa Maria Julia Coutinho, populárna moderátorka počasia čiernej pleti, stala terčom nevyberaných rasistických útokov na sieti.

Kampaň sa stretla väčšinou s pozitívnou odozvou. Jeden z užívateľov na sociálnej sieti napísal: „Je férové a spravodlivé posvietiť si na rasistov.“

Xenofóbne hejty sú problémom aj Slovenska. Keď v auguste tohto roku našli pri rakúskom Parndorfe kamión so 71 mŕtvymi utečencami, slovenský internet zaplavili stovky nenávistných správ.

komentare_fb_bez
Foto – Blog Miroslava Kernová

Nenapadne im, že by to mohlo byť šikanovanie

Šikanovanie tu bolo vždy, ale šikanovanie na internete má svoje špecifiká. Pri pohľade na obrazovku si ľudia vedia iba ťažko predstaviť, že by ich nenávistné príspevky mohli mať reálne dôsledky a ľuďom ublížiť.

Autori nenávistných príspevkov si často myslia, že ich hnev či rozčúlenie je oprávnené. Ak sa ich opýtate, prečo „hejtujú“, väčšinou odpovedia: „Lebo musím,“ hovorí pre New Yorker Susan Swearer, odborníčka na šikanovanie z univerzity Nebraska – Lincoln.

Hejteri na internete si myslia, že svojimi príspevkami dávajú obeti príučku. Niekedy im vôbec nenapadne, že by mohlo ísť o šikanovanie, konštatuje Swearer.

criola 2
„Prišiel som domov a smrdel som ako černosi,“ píše sa na bilborde. Foto – Criola

Odborníčka bola editorkou letného špeciálneho čísla, ktoré časopis American Psychologist, vlajková loď Americkej psychologickej asociácie, venoval šikanovaniu.

Aká dlhá je táto čiara?

Existujú dobré dôvody myslieť si, že kampaň Crioly by mohla byť ako-tak účinná. Ak sa o našom nevyberanom správaní dozvie naše okolie, môže sa to skončiť veľkou hanbou. Nasledovať by mohol sociálny trest – koniec priateľstva či sociálne vylúčenie. A to by sme zažili neradi.

Množstvo výskumov v minulosti ukázalo, ako veľmi nám záleží na názore nášho okolia a ako veľmi sme citliví na tlak, ktorý na nás vyvíja. V klasickom experimente od Solomona Ascha z roku 1951 posadili účastníkov experimentu vedľa seba. Všetci boli figuranti – až na jedného, ktorý riešil zadanú úlohu ako posledný.

Respondenti dostali dve tabuľky, na jednej z nich bola čiara. Priradiť ju mali k jednej z troch čiar z druhej tabuľky tak, aby boli rovnako dlhé. Úloha to bola jednoduchá, pretože rozdiel v dĺžke čiar bol zjavný.

„Aschov experiment“. Foto – Fred the Oyster/Wikimedia Commons/cc

Figuranti boli s psychológmi dohovorení, že budú naschvál uvádzať zlé odpovede. Výskumníci boli zvedaví na to, ako to ovplyvní rozhodovanie respondenta, ktorý o podvode nič netušil.

Ukázalo sa, že zhruba tretina ľudí skupinovému tlaku podľahla a konformne sa podvolila mylnému názoru väčšiny.

Sociálny tlak prostredia

V máji tohto roku sme informovali o iných prípadoch, ktoré ťažia z toho, že sme sociálne tvory a že názory a správanie iných ľudí z nášho okolia sú pre nás mimoriadne dôležité.

V Kalifornii, ktorú tento rok postihlo veľké sucho, existuje firma, ktorá svojich klientov informuje nielen o ich spotrebe vody, ale aj o tej od susedov. Podľa odhadov vedie takéto sociálne porovnávanie k redukcii spotreby vody až o 5 percent. Opatrenie má lepší účinok ako 10-percentný nárast ceny vody.

Stratégia funguje preto, lebo nechceme byť horší ako iní ľudia. Hovoríme si, že ak sused znížil spotrebu vody o desať percent, my to dokážeme aspoň o dvadsať.

Ďalší príklad súvisí s platbou daní. V Británii oznámia ľuďom, ktorí sa s platením omeškali, že „veľká väčšina ľudí vo vašom okolí zaplatila svoje dane načas.“ Ide o silný impulz, ktorý ľudí motivuje, aby sa polepšili.

Sme sociálne tvory

Je dobré si neustále pripomínať, prečo sú tieto stratégie také účinné. Je to preto, že sme sociálne tvory. Milióny rokov žili naši predkovia v malých sociálnych skupinách v rádoch desiatok členov. Na spoluprácu boli odkázaní, bez pomoci iných ľudí by si nič neulovili alebo by nevychovali potomka.

Ich myseľ sme do určitej miery zdedili aj my, preto sme takí citliví na podnety iných ľudí z nášho okolia. Čo sa týka bilbordovej kampane Crioly, v jednotlivých prípadoch môže uspieť, pretože autorov rasistických hejtov vystaví dohľadu, tlaku a kritike najbližšieho sociálneho prostredia.

Možno si potom uvedomia, že za obrazovkou sa skrýva reálna obeť.

Teraz najčítanejšie