Denník N

Znížiť dôchodky eštebákom? Zdržal som sa hlasovania a som na to hrdý, zaznelo zo Smeru

foto N – Tomáš Benedikovič
foto N – Tomáš Benedikovič

Opozičný návrh v prospech politických väzňov, ktorí majú dnes zväčša viac ako 90 rokov, narazil na nezáujem Smeru. Niektorí vládni poslanci obhajovali aj prácu príslušníkov Štátnej bezpečnosti.

Štedré výsluhové dôchodky si budú bývalí príslušníci komunistickej Štátnej bezpečnosti užívať aj naďalej, politickí väzni môžu na odškodnenie opäť zabudnúť. Smer zastavil už v prvom čítaní opozičný návrh, ktorý chcel bývalé obete totality odškodniť z benefitov ich páchateľov.

Opozičný návrh, ktorým by sa o polovicu zdanili vysoké výsluhové penzie bývalých príslušníkov Štátnej bezpečnosti a z nich odškodnili ešte žijúci politickí väzni, potreboval v parlamente podporu vládneho Smeru.

Marxista aj vnuk väzňa z Jáchymova sa v Smere zhodli
autor: Martina Pažitková

Smer: Len Vaľová a Šedivcová

S výnimkou Mikuláša Dzurindu a Heleny Mezenskej, ktorí sa zdržali, ho podporila celá opozícia. Väčšina poslancov Smeru sa zdržala, proti hlasovali Ján Babič a Štefan Hreha. Za zahlasovali len Jana Vaľová a Viera Šedivcová. Návrh tak v parlamente druhýkrát stroskotal.

Poslanci Smeru za problém považujú najmä zníženie výsluhových dôchodkov bývalých príslušníkov komunistickej tajnej polície.

„Zdržal som sa hlasovania a som na to hrdý. Štátna bezpečnosť, to nebol iba boj s vnútorným nepriateľom. To bol štátny orgán, ktorý riešil násilné trestné činy, vraždy, znásilnenia, rozkrádačky,“ povedal niekoľko hodín po hlasovaní v rozprave už k inému návrhu – o nasadení slovenských bezpečnostných zložiek v Mali, poslanec Smeru Peter Šuca.

„Štátna bezpečnosť riešila prvohlavové trestné činy, ku ktorým patril teror, špionáž, podvracanie republiky, poburovanie, útok na verejného činiteľa a patrilo tam aj nedovolené opustenie republiky, ale v žiadnom prípade tam nepatrili trestné činy všeobecnej kriminality. Takže ak niekto tvrdí, že Štátna bezpečnosť vyšetrovala vraždy a kriminálne trestné činy, tak nehovorí pravdu,“ hovorí český expert na Štátnu bezpečnosť z Centra pre dokumentáciu totalitných režimov Radek Schovánek.

Podľa predkladateľky Janky Šípošovej z Obyčajných ľudí, ktorá s kolegyňou Erikou Jurinovou návrh podala, znížiť dôchodky chceli práve represívnym zložkám Štátnej bezpečnosti. Hovorí, že poslanci vládnej strany nemali ani najmenší záujem o téme diskutovať.

„Je smutné, že to hneď zastavili a nepustili aspoň do druhého čítania, kde by už aj konkrétne povedali, v čom ten návrh podľa nich nie je dobrý. Prečo sa ani neprerokuje, nepovie sa, v čom teda nie je dobrý?“ pýta sa poslankyňa OĽaNO Šípošová.

Poľská inšpirácia

S prvotným podnetom, podľa ktorého by sa mali znížiť štedré výsluhové dôchodky bývalých príslušníkov Štátnej bezpečnosti a odškodniť ich obete, prišiel pred dvoma rokmi Ústav pamäti národa. Inšpiroval sa rovnakým riešením z Poľska. Tam znižovali o polovicu vysoké dôchodky bývalým príslušníkom tajnej polície aj vysokým komunistickým funkcionárom. Európsky súd pre ľudské práva v júni 2014 skonštatoval, že toto riešenie je aj právne v poriadku.

„Obávam, že je to protiústavný návrh. Vzhľadom na to, že zasahujeme do nejakého systému, ktorý v čase, keď bol schvaľovaný, bol legálny, nemôžeme dnes robiť zločincov z niekoho, kto nebol odsúdený,“ hovorí poslanec Smeru Ján Podmanický.

„Zníženie dôchodku uvalením špeciálnej dane nie je nič retroaktívne, je to iba zdanenie u ľudí, ktorých minulý režim považoval za svoje opory, a dnes jednoducho žijeme v demokratickom režime a títo ľudia sa podieľali na utváraní a udržovaní totalitnej moci v komunistickom Československu,“ myslí si Schovánek z českého Centra pre dokumentáciu totalitných režimov.

Keď pred dvoma rokmi doručil Smeru ako najsilnejšej strane Ústav pamäti národa takýto podnet, šéfka poslaneckého klubu Jana Laššáková avizovala, že si ho vie predstaviť aj ako vládny návrh zákona. Ministerstvo vnútra pod vedením Roberta Kaliňáka tvrdilo, že ho pripravuje. Teraz avizovalo, že v tomto volebnom období sa takéhoto návrhu od nich nedočkáme.

Pietny obrad pri Pamätníku brány slobody pri príležitosti symbolického pripomenutia "25 rokov od prestrihnutia Železnej opony" pod hradom Devín 27. júna 2014, kde sa prihovoril študentom a èlenom delegácií slovenský oèitý svedok Anton Srholec (uprostred). FOTO TASR – Štefan Puškáš
Anton Srholec, jeden z politických väzňov. foto – TASR

Nie sú odborníci

„Treba si pozrieť, ako to bude upravené. Veci sa dajú nastaviť tak, že môžu byť v súlade s ústavou a nemusia byť v súlade s ústavou. A každý takýto návrh treba posudzovať v prvom rade tak, aby bol v súlade s ústavou,“ hovorí Podmanický o tom, či by podporil takýto návrh zákona, ak by prišiel od Roberta Kaliňáka.

„Nie som v tejto téme odborník. Tých krívd je strašne veľa. Aj môj dedko bol deväť rokov v uránových baniach v Jáchymove. Neviem, či si tipnete, že koľko dostal za jeden rok pobytu v uránovej bani. Po Nežnej revolúcii vtedy dostal tisíc korún československých,“ hovorí poslanec Smeru Vladislav Petráš, ktorý sa pri hlasovaní zdržal. Hovorí, že sa vrátil po dlhšom pobyte v nemocnici a s návrhom sa nemohol oboznámiť.

Poslanec Smeru Ľuboš Blaha na hlasovanie ani neprišiel, vyjadril tým, že s takýmto návrhom má principiálny problém. Hovorí, že túto otázku mali už dávno riešiť pravicové vlády, keď boli pri moci. Podľa neho by sa už mali po 26 rokoch urobiť hrubé čiary za minulosťou. Hovorí, že s odškodnením obetí problém nemá, tvrdí však, že nemožno dnes šikanovať príslušníkov Štátnej bezpečnosti za to, že len plnili príkazy.

Český odborník na Štátnu bezpečnosť Radek Schovánek hovorí, že metódami práce Štátnej bezpečnosti bolo aj mučenie či týranie ľudí.

„Takýto návrh určite zmysel má, pripomínanie si minulosti a toho, že boli ľudia statoční a vzdorovali veciam, ktoré boli totalitné a nespravodlivé, ako aj ľudia, ktorí tieto veci robili. Tak tí by mali byť závažne sankcionovaní. Od Norimberského procesu, kde sa nacistickí zločinci obhajovali tým, že iba plnili príkazy, je tento argument celkom smiešny,“ hovorí Schovánek.

„Všimnite si aj pri nacistických zločinoch, ako to bolo, boli všetci ľudia v Nemecku postavení pred Norimberské procesy? Boli postavení ľudia ako Göring, ale bežný Nemec, ktorý plnil príkazy, to by ste tam postavili polovicu Nemecka?“ pýta sa Blaha.

Vysoké výsluhové dôchodky bývalých príslušníkov komunistickej tajnej služby znižovalo Poľsko, Maďarsko, Nemecko. V Česku platí od roku 1995 právna úprava, podľa ktorej sa im nezaratúva obdobie služby na úseku boja s vnútorným nepriateľom do výpočtu dôchodku. Na Slovensku takúto úpravu nemáme.

Kaliňák nič nenavrhol, Blaha hovorí, že sme na Slovensku spravodliví. foto - TASR
Kaliňák nič nenavrhol, Blaha hovorí, že sme na Slovensku spravodliví. foto N – Tomáš Benedikovič

Blaha: Máme cit pre spravodlivosť

„Očividne máme u nás väčší cit pre spravodlivosť ako v iných krajinách, pretože tí ľudia, bežní zamestnanci v armádnych, bezpečnostných a silových zložkách nemali možnosť povedať šéfovi: A dosť, nebudem to robiť. Ohrozili by vlastné rodiny, museli by byť veľkí hrdinovia,“ myslí si Blaha.

Z peňazí, ktoré by sa ušetrili na dôchodkoch vysokých príslušníkov Štátnej bezpečnosti, chceli predkladatelia návrhu odškodniť približne 3-tisíc ešte žijúcich obetí totality. Tie dnes majú najnižšie dôchodky, pretože často pracovali na najnižších miestach. Bývalí príslušníci Štátnej bezpečnosti poberajú okrem vysokých starobných dôchodkov, ak odpracovali 15 rokov, aj výsluhové dôchodky z ministerstva vnútra.

Počas dvoch rokov, keď Ústav pamäti národa prišiel so svojím podnetom, zomrelo len v jednej zo štyroch organizácií obetí totality, Konfederácii politických väzňov vedenej Antonom Srholcom, viac ako 50 ľudí.

U nás majú doteraz podľa odhadov odborníkov z ÚPN bývalí príslušníci Štátnej bezpečnosti dôchodky trojnásobne vyššie ako ich obete.

„Keďže je už návrh a celá tá snaha spečatená, pokúsime sa predložiť v Národnej rade uznesenie, ktorým by sme sa obetiam za krivdy, čo kedysi prežili, ospravedlnili aspoň symbolicky,“ hovorí Šipošová.

Teraz najčítanejšie