O mafii
Keby mi niekto povedal, že napísal román, ktorý sa volá Mafiánske balady, asi by vo mne veľké nadšenie nevyvolal. Mafiánske balady však majú niečo, čo z nich robí Literatúru. Presah. Prozaik Dušan Taragel vytvoril na báze mafiánskej noirovej žánrovky silnú existenciálnu drámu, v ktorej nejde o mafiánov – skôr o obyčajných ľudí, zlé situácie a nádej, že to nakoniec všetko dobre dopadne.
O mafii sa dá písať rôzne. V rámci faktografickej literatúry aj fikcie. S veľkým úspechom u nás vyšlo viacero kníh, ktoré len zhrnuli vyrešeršované texty z dobových periodík bez overenia faktov a elementárnych editorských zásahov. Ale sú tu aj poctivo spracované diela investigatívnych novinárov, ktorí sa téme podsvetia a mafie dlhodobo venujú a svoje texty niekoľkonásobne konzultujú s vyšetrovateľmi, právnikmi, prokurátormi či výpoveďami „z prvej ruky“.
V oblasti fikcie je to ešte pestrejšie. Pre niektorých prozaikov je mafia iba kulisou banálneho príbehu a z ich klišé postáv cítiť, že o skutočnej mafii veľa nevedia. V istom období sa postavy mafiánov dostali dokonca do polohy zábavných popkultúrnych postavičiek. Z divadla GUnaGU sa úspešná hra Mafstory prepracovala aj na televízne obrazovky. Televízni a divadelní mafiáni už nepôsobili nebezpečne, mali svoje ľudské problémy, špecifický žargón a priamočiare vystupovanie, ktoré bolo mnohým divákom sympatické.
