Denník N

Z Bachmutu sa stáva mesto duchov. Ako Ilia a Vlado zachraňujú tých, čo zostali

Ilia havaroval, ale nakoniec dostal všetkých, ktorých viezol, do bezpečia. Foto - Gabriel Kuchta/Deník N
Ilia havaroval, ale nakoniec dostal všetkých, ktorých viezol, do bezpečia. Foto – Gabriel Kuchta/Deník N

Keď vystúpia z auta, čo najrýchlejšie sa od seba vzdialia. Najmenej na dvadsať metrov. A tak sa pohybujú po celý čas, čo trvá akcia. Ak by „niečo“ priletelo, nesmie „to“ zraniť oboch. Ilia totiž musí zachrániť Vlada alebo Vlado Iliu.

Bola to taká rana, že sa Ilia, riaditeľ cirkusu a otec dvoch dcér, nestačil ani zľaknúť. Tentokrát bol však zvuk iný, než na aký si za posledné týždne zvykol. Plech sa obtrel o plech, zaškrípali brzdy a ktosi zakričal niečo vulgárne. Po ukrajinsky. To bolo jediné dobré znamenie toho dňa.

Okolnosti automobilovej havárie, ktorá môže mať väčšie dôsledky, než sa na prvý pohľad zdá, na žiadosť účastníkov nezverejňujeme, i keď nám ich podrobne opísali a voz sme bezprostredne po nej videli. Vzhľadom na to, že došlo k nehode pri Bachmute v Doneckej oblasti, kde sa teraz odohrávajú zrejme najťažšie boje na celom fronte, treba dodržiavať pravidlá vojnového stavu a to, kto do koho vrazil a čo si kto viezol, si nechať pre seba.

Prezradiť však môžeme, čo, respektíve koho viezol vo svojom aute Ilia, keď sa okolo strieľalo a on sa príliš ponáhľal. Môžeme napísať aj to, čo v Bachmute robil a prečo riskuje život, i keď jeho manželka trpí, hoci mu to už dávno nevyčíta. Trpí mlčky. Zakaždým, keď Ilia ide zachraňovať tých, ktorí volajú o pomoc.

V obci Musijivka už zostalo len niekoľko ľudí. Ilia a Vlado tam chodia kŕmiť domáce zvieratá. Foto – Gabriel Kuchta/Deník N

Ilia je majiteľom šapitó, kolotoča, niekoľkých kostýmov a auta s prívesom, kde svoju zábavu rodinného typu vozil. Príves má od začiatku vojny schovaný v garáži, auto zničil minulý týždeň počas evakuácie svojich potenciálnych divákov – rodín s deťmi i so zvieratami, ktorých vyvážal z miest, kde sa už naozaj, ale naozaj žiť nedá. Iba ak umrieť.

Skúsenosť a šiesty zmysel

Vlado je dovozca šampónov, kozmetiky a dámskych vložiek. Tiež je futbalový fanúšik. Ak by sa nezačala vojna, zrejme by sa títo dvaja muži nikdy nestretli. Vlado sa do 24. februára 2022 zaoberal biznisom a cestoval. Ilia sa staral o rodinu a svoje atrakcie. Na jar sa obaja náhodou stretli v štábe dobrovoľníkov vo východoukrajinskom Dnipre. Dnes je z nich nerozlučná dvojica. Ich priateľstvo je založené na niekoľkých skalopevných zásadách.

„Ideme. Okienka sú stiahnuté, nikdy nehrá rádio. Počúvame. Nemusíme si nič hovoriť a už vieme, že Vlado má pozerať doprava a ja doľava. Povie buď ‚čisto‘, alebo ‚stop‘. Iba tieto dve slová,“ vysvetľuje Ilia, prečo už nechce pracovať s nikým iným než s Vladom. Verí mu. Po meste, ktoré je pod paľbou, sa musí jazdiť veľmi rýchlo. Do pohybujúceho sa terča sa triafa ťažšie než do stojaceho auta. „Vlado je spoľahlivý parťák,“ usmeje sa Ilia. „Obaja máme kurz rýchlej pomoci vo vojnových podmienkach. Naučili nás, ako jeden druhému pomôcť, keď dôjde k ťažkému zraneniu.“

Vlado a Ilia. Foto – Gabriel Kuchta/Deník N

Keď nálože dopadajú príliš blízko, zaparkujú na mieste, ktoré vyhodnotia ako najbezpečnejšie, a čakajú. Už tušia, odkiaľ môže priletieť granát. Napovedá im to skúsenosť a akýsi šiesty zmysel. Je ťažké im uveriť, ale vyzerajú presvedčivo. „Ten nikdy nezapočuješ,“ usmeje sa. Osud pokúšal už viac než päťdesiatkrát. Toľko má na svojej pomyselnej pažbe zárezov – výjazdov.

Aj Ilia s Vladom vedia, že ich skúsené uši ich môžu zradiť. A tak so sebou v aute vozia červený batoh plný obväzov, škrtidiel, dezinfekcie a všetkého, čo potrebuje zranený, ktorému črepina odtrhne končatinu alebo sa mu zaryje do brucha. Nikto nesmie nikdy jazdiť do tých najnebezpečnejších obcí sám. „Sám sebe ťažšie zranenie neošetrím,“ vraví Ilia. Zranenie, ktoré by inak človek prežil, môže byť v prípade, že nedostane prvú pomoc, smrteľné. Ilia jazdí s Vladom a Vlado jazdí s Iliom.

Možno je to tým, že zostali len Vlado s Iliom, možno si padli do oka, to už ani jeden z nich nevie. Po prvom výjazde si povedali, že toto robiť nedokážu. Bolo 9. apríla, deň po tom, čo ruská raketa zabila na stanici v ukrajinskom Kramatorsku desiatky ľudí. Vyrazili na miesto. Nevedeli, čo presne majú robiť, ale išli. Zadarmo ponúkali šokovaným ľuďom, ktorí útok prežili, svoje služby. Ibaže toto nečakali. Na toto neboli pripravení.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie