Vývoj bojov (263. deň): Rusko skĺzava k barbarstvu – drastická poprava vlastného vojaka je podľa vagnerovcov v poriadku

• Prehrávajú, tak robia zúfalé veci.
• Kinburnská kosa – ak ju aj oslobodili, nie je to miesto, z ktorého sa dá poraziť Putin.
• Zelenskyj navštívil Cherson, prečo je to veľká vec.
• Ruská armáda v Doneckej oblasti útočí, ako keby si nevšimla, že prehráva.
• Ako zima ovplyvní vojnu podľa britskej rozviedky.
• Mapy dňa – Cherson a okolie. Kinburnská kosa, okolie Donecka.
• Videá dňa – príbehy ruského šialenstva.

Informácie v tomto texte sú zhrnutím udalostí za nedeľu 13. novembra. Aktuálny stav na niektorých miestach už môže byť iný.

Prehrávajú, tak robia zúfalé veci. Vojna je ohavnosť. Bojujú v nej väčšinou úplne normálni ľudia, ktorí sa však pod tlakom bojového stresu, smrti kamarátov a podobne niekedy správajú spôsobom, akým by sa v čase mieru nikdy nezachovali. Také veci by sa nemali stávať, ale dejú sa na oboch stranách. Nie masovo, no z času na čas áno.

Niečo úplne iné je, ako sa bojujúce strany správajú, keď nie sú pod tlakom ostreľovania a bezprostrednej hrozby smrti. Čosi o tom vypovedá stav, v akom sú počas výmien zajatcov ruskí a ukrajinskí vojaci vracajúci sa domov. Z dostupných záberov sa dá jednoznačne usúdiť, že o ruských bolo postarané lepšie. Spomeňte si, v akom zúboženom stave sa na Ukrajinu vrátili obrancovia Mariupola.

Počas víkendu sa však v Rusku stala vec, ktorá nedesí len svojou brutalitou. Ešte horšie je, že páchateľ sa za ňu nehanbí, hlási sa k nej a časť Rusov mu aj tlieska. V kombinácii s hysterickými reakciami ruských propagandistov, ale aj čoraz častejším obviňovaním Putina zo zlyhaní (zatiaľ len v diskusiách medzi bežnými ľuďmi) vzniká výbušná zmes, ktorej výsledkom môže byť čokoľvek od tvrdého zásahu režimu na svoju záchranu až po jeho pád. Dovtedy sa však zdá, že minimálne časť krajiny vykročila na cestu k barbarstvu.

Naznačuje to strašidelný príbeh 55-ročného