Denník N

Na čom vláda postavila žalobu na EÚ a má vôbec nejakú šancu uspieť?

Premiér Robert Fico. Foto N - Vladimír Šimíček
Premiér Robert Fico. Foto N – Vladimír Šimíček

Ficova vláda oficiálne napadla povinné kvóty na rozdelenie utečencov na Súdnom dvore v Luxemburgu. Odborníci na európske právo sa zhodujú v tom, že Slovensko s najväčšou pravdepodobnosťou prehrá.

Premiér Robert Fico v stredu na tlačovke po rokovaní vlády hovoril o žalobe proti Rade Európskej únie ako o jednom zo svojich splnených sľubov.

Napadnutie povinných kvót na rozdelenie utečencov vytrvalo obhajuje a nenechal sa vyrušiť ani novinárskymi otázkami, čo spraví, ak na Súdnom dvore EÚ neuspeje. „Prečo dopredu hovoríme, aké bude rozhodnutie?“ pýtal sa. „Nepodávame žalobu, aby sme prehrali, ale aby sme vyhrali.“

Zrejme vie, prečo volil vyhýbavú odpoveď. Odborníci na európske právo predpovedali vládnej žalobe malú šancu na úspech už po tom, čo ju Fico ohlásil. Konkrétne žalobné dôvody, ktoré vypracovali na ministerstve spravodlivosti, ich v tom len utvrdili.

Odpozerali z minulých sporov?

Žaloba na Radu EÚ je neverejným dokumentom, no ministerstvo spravodlivosti na svojom webe publikovalo niekoľko argumentov, o ktoré sa chce oprieť. Aj oslovení právnici hodnotili len zverejnené argumenty, nie kompletnú žalobu.

Niektorí z nich hovoria, že si vládni úradníci prešli úspešné žaloby na Radu EÚ z minulosti a povyberali si dôvody, o ktoré sa štáty opierali. Nerešpektovali však fakt, že skutkové podstaty minulých sporov nemali so slovenskou žalobou proti kvótam nič spoločné.

Väčšina slovenských argumentov napáda proces, ako bolo rozhodnutie o kvótach prijaté. Vláda napríklad tvrdí, že ministri vnútra, ktorí o kvótach hlasovali, nerešpektovali usmernenie Európskej rady, čiže orgánu, kde sú zastúpené hlavy štátov a predsedovia vlád dvadsaťosmičky. Navyše ho vraj mali prijať v inej forme (ako takzvané legislatívne opatrenie), a nie väčšinou hlasov, ale jednomyseľne.

Povinné kvóty navyše podľa žaloby nie sú cestou, ako by Únia mohla dosiahnuť riešenie utečeneckej krízy – v právnickom jazyku sa povinnosť prijímať rozhodnutia primerané cieľu, ktorý je potrebné dosiahnuť, nazýva princípom proporcionality.

Jedna malá nepredvídateľná šanca

Práve tento princíp je podľa právnikov jedinou malou šancou, sudcovia totiž budú musieť skúmať, či šlo nápor utečencov v niektorých krajinách riešiť inak ako kvótami. Podľa Zuzany Vikarskej, ktorá sa ako doktorandka na univerzite v Oxforde venuje európskemu právu, je princíp proporcionality skôr politickým než právnym nástrojom, ktorý môže Súdnemu dvoru poskytnúť široký priestor pre uváženie a môže viesť k nepredvídateľným záverom.

„Vzhľadom ku všetkým okolnostiam však pravdepodobne rozhodnutie o kvótach obstojí,“ dodáva. V princípe to isté hovorí právnik Viliam Karas, ktorý má európske právo na starosti v kancelárii Maple & Fish. „Myslím si, že vzhľadom na okolnosti a technické zaťaženie jednotlivých štátov nebolo dostupné iné krátkodobé riešenie,“ vysvetľuje Karas.

„Historicky sa Súdny dvor vždy priklonil na stranu podpory integrácie, solidarity medzi členskými štátmi a najmä v prospech lojality členských k štátov k EÚ ako celku.“

Čo Fico získa? Možno čas

Vikarská z univerzity v Oxforde vysvetľuje, že Súdny dvor sa možno pristaví ešte pri jednom či dvoch argumentoch slovenskej vlády, no veľká časť žaloby nemá veľké šance.

S názorom vlády, že rozhodnutie o kvótach malo byť takzvaným legislatívnym aktom, nesúhlasí. „V európskom práve neplatí, že dôležité veci sú upravené v legislatívnych aktoch a menej dôležité veci v nelegislatívnych opatreniach,“ pripomína Vikarská. Aj v rámci utečeneckej krízy sa podľa nej prijímajú oba typy opatrení.

Navyše, vláda podľa nej nemá pravdu v tom, že by ministri vnútra rozhodli v protiklade s tým, na čom sa dohodli hlavy štátov v Európskej rade. „Politicky vychádza napadnuté rozhodnutie z júnových záverov jednania Európskej rady, kde sa vydal strategický pokyn, aby Rada urýchlene prijala krízové opatrenia. Nie je teda pravda, že by rada konštatovala, že sa kvóty nebudú prijímať.“

Súdnemu dvoru EÚ bežne trvá rozhodnúť v podobnej veci aj viac ako rok, čiže dávno po našich parlamentných voľbách. Čisto technicky však rozhodnutie ministrov vnútra o kvótach stále platí a ani podanie žaloby nemá odkladný účinok.

Ohrozujeme postavenie v Únii?

Premiér odmieta kritiku opozície, že Slovensko podaním žaloby ohrozuje svoje postavenie v Únii. „Zhorší postavenie človeka v spoločnosti, ak sa počas súdneho sporu odvolá?“ pýtal sa.

Jozef Bátora z Ústavu európskych štúdií a medzinárodných vzťahov na Univerzite Komenského s premiérom úplne nesúhlasí. Podľa neho je pravda, že podanie žaloby zo strany slovenskej vlády nie je nič nezvyčajné.

Súhlasí s tým, že inštitúcie Únie sú bežne vystavené právnym krokom vrátane žalôb či už od vlád členských štátov alebo od skupín politických aktivistov.

Za problém však považuje spôsob, ako vláda pristupuje k celoeurópskej otázke migračnej krízy. „Nepreberáme zodpovednosť za Úniu ako náš spoločný politický domov. Je to odrazom širšieho trendu k fragmentácii, ktorý v súčasnosti charakterizuje Úniu.“

Podľa Bátoru sú aj česká či fínska vláda skeptické k systému kvót, ale snažia sa situáciu nevyhrocovať a hľadajú spôsoby ako podľa svojich možností prispieť k zlepšeniu situácie v krajinách, kde sa dopady migračných tokov odrazili najvážnejšie. „Mohli sme aj my konať podobne.“

Okrem toho pripomína, že Slovensko v budúcom roku preberie predsedníctvo v EÚ a bude musieť hľadať spoločné stanoviská.

Migrácia

Slovensko

Teraz najčítanejšie