Mykológ Vladimír Kunca: Keby nebolo húb, zem by možno pokrylo drevo, pretože by sa nerozkladalo

Prvými väčšími organizmami na suchej zemi boli pravdepodobne huby. Profesor z Technickej univerzity vo Zvolene Vladimír Kunca hovorí, že odtlačok huby sa našiel aj v skameneline starej miliardu rokov, keď ešte huby vytvárali stĺpy vysoké niekoľko metrov.

Dnes sa vie o hubách stále málo, no vedci už zistili, ako sa vďaka hubám dorozumievajú stromy v lese, alebo že niektoré huby dokážu rozkladať aj plast.

V rozhovore sa dočítate:

• aká veľká je najväčšia huba na svete,
• koľko rokov sa dožívajú huby,
• ktorá slovenská huba je ešte jedovatejšia ako muchotrávka,
• čo treba urobiť ako prvé po otrave hubami.

Čo je to huba?

Huba je organizmus, ktorý je rovnocenný s inými organizmami, ako sú živočíchy a rastliny. No už dlhodobo sa vie, že huby sú iné ako organizmy z týchto dvoch ríš. Majú obrovský význam pri vzniku života na suchej zemi, ktorý viac-menej sformovali. Aj v súčasnosti majú veľký význam, ktorý ľudia nevedia doceniť. Dá sa povedať, že málo vieme o tom, ako funguje les, a ešte menej, ako fungujú huby.

To, čo ľudia vnímajú ako huby, sú plodnice, teda rozmnožovacie orgány, ktoré slúžia na rozšírenie výtrusov ďalej do prostredia a sú pominuteľné. Základ huby sú hubové vlákienka, odborne hýfy, ktoré, keď sa niekde koncentrujú, tvoria mycélium, podhubie. To je teda huba v nejakom substráte, v pôde alebo v dreve.

Na Wikipédii som čítala, že huby sa predtým zaraďovali do ríše rastlín pre svoju nepohyblivosť a viazanosť na substrát. Čo majú zo živočíchov? 

Bunkovú stenu majú všetky tieto organizmy, no rastliny v nej nemajú chitín, zatiaľ čo živočíšna bunka ho má. Je to stavebná zložka živých organizmov, nachádza sa v bunkovej stene niektorých živočíchov a húb. Huby sú bližšie k živočíchom aj na genetickej báze.

Ďalší rozdiel je v spôsobe výživy. Huby potrebujú k svojmu životu rastliny, ktoré vytvárajú v rámci fotosyntézy cukry. Rastliny ich nespotrebúvajú, len ich ukladajú do biomasy, zatiaľ čo cukry sú zdrojom výživy pre živočíchy aj pre huby. Získavajú ich buď rozkladom biomasy, alebo nadväzujú vzťah so všetkým zeleným a vytvárajú akúsi dohodu, kde huby pomáhajú rastlinám získavať živiny, ako sú dusík a fosfor, a dokonca zlepšujú príjem vody. Na druhej strane od rastlín dostávajú cukry a tuky.

Vieme huby rozdeliť do nejakých skupín?

Výnimočná skupina sú takzvané mykorízne huby, teda tie, ktoré majú silný vzťah s rastlinami. Potom sú takzvané saprotrofné, ktoré rozkladajú mŕtvu biomasu, a parazitické. Niektoré sa však dajú zaradiť aj do dvoch z týchto skupín. Bežné huby ako hríby, rýdziky, muchotrávky, kuriatka sú typické mykorízne huby.

Vzťah koreňa stromu a vlákna huby sa dá pozorovať pod mikroskopom, takže sa to dalo ľahko dokázať. Zároveň sa zistilo, že to je skupina húb, ktorá sa nedá bežne pestovať na pôde. Aj keď ľudia premiestnili časť podhubia, ďalej už nerástlo, hoci má úžasnú regeneratívnu schopnosť. No napríklad bedle alebo pečiarky žili ďalej, pretože sú saprotrofmi (rozkladačmi).

Majú mykorízne huby svoj typický strom, ktorý potrebujú k životu?

Niektoré majú len