Operná speváčka Eliška Weissová: Mnohí speváci to počas pandémie psychicky nezvládli a odišli. No ja som vedela, že nesmiem poľaviť
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Česká dramatická sopranistka Eliška Weissová napriek devätnástim rokom speváckej kariéry nikdy nezískala stály angažmán v Národnom divadle v Prahe. Počas pandémie neprestala cvičiť, no aj keď sa divadlá znova otvorili, pracovná ponuka neprišla.
„Bolo mi povedané, že ‚môj odbor nie je veľmi potrebný‘. Samozrejme, bolo mi to ľúto a chybu som hľadala predovšetkým v sebe. Uvažovala som dokonca, že svet opery opustím a budem robiť niečo iné,“ hovorí v rozhovore.
Nedávno však debutovala na doskách Viedenskej štátnej opery – v role Kostolníčky v opere Leoša Janáčka Jej pastorkyňa. „Bolo to pre mňa veľké zadosťučinenie, pretože som si uvedomila, že so mnou je všetko v poriadku. Že mám hlas a viem spievať. Že mám všetko, čo treba,“ hovorí.
Pamätáte si, kedy ste spievali rolu Kostolníčky po prvý raz?
Bolo to v Brne, mala som 30 rokov. Spätne by som povedala, že v tom čase som mala isté spevácke rezervy, najmä vo vyšších polohách. Ešte som nedokázala spracovať vysoké tóny tak, ako by som chcela. Nespievala som zle, ale môj hlas sa ešte stále vyvíjal. Okrem toho som vtedy nebola matkou, preto mala tá rola pre mňa úplne iný rozmer ako dnes.
Spevácky a emocionálne to však bola rovnaká skúsenosť. Kostolníčka bola vždy moja srdcová záležitosť. Navyše to, že som ju vtedy v Brne spievala, ma o 12 rokov neskôr priviedlo cez Cardiff až na javisko Viedenskej štátnej opery.
Ako to myslíte?
V novembri roku 2021 mi zavolal istý operný agent a ponúkol mi úlohu Kostolníčky vo Waleskej národnej opere (Welsh National Opera) v Cardiffe. Vybral si ma do nej dirigent Tomáš Hanus, hudobný riaditeľ tamojšej opery. Osobne ma síce nepoznal, no počul ma tú rolu spievať – jediný raz, keď som mala tých 30 rokov a po prvýkrát som ju spievala v rámci Janáčkovho festivalu v Brne.
