Macko z Inakosti: Neviem si predstaviť, že by nejaký poslanec vyhlásil, že je antisemita
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Situácia transrodových ľudí je podľa riaditeľa iniciatívy Inakosť Martina Macka najhoršia, aká kedy bola. Zásadnou prekážkou zlepšovania situácie je strana OĽaNO. „Pochopili sme, že nemá zmysel s touto stranou niečo riešiť,“ hovorí Macko.
V rozhovore o zmene situácie LGBTI+ ľudí po vražde Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha hovorí aj o tom, aké majú požiadvky, s kým o nich rokujú, aký význam pre nich má podpora od prezidentky a ako vnímajú postoj premiéra Eduarda Hegera.
Od vraždy Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča na Zámockej ulici uplynul mesiac. Ako sa zmenil život LGBTI+ ľudí?
Spamätali sme sa z úvodného šoku a postupne sa snažíme dostať do nejakého normálneho fungovania, čo sa týka aktivít našich organizácií aj samotných ľudí. Prirovnal by som to k tomu, ako korona zasiahla gastrobiznis. Táto vražda podobným spôsobom zasiahla akcie a podniky našej komunity. Len veľmi postupne sa vracia dôvera ľudí chodiť na takéto miesta, na naše akcie. O chvíľu bude filmový festival Inakosti, uvidíme, ako sa to na ňom odrazí.
Či nepríde menej ľudí?
Áno. Je veľký problém pritiahnuť ľudí na kultúrne akcie alebo do mesta. Verejný život sa utlmil. Toto tomu ešte pridalo.
Akým spôsobom sa spoločnosť a politici posunuli od teroristického činu?
Určite vnímame posun najmä u ľudí, ktorí boli viac-menej na našej strane, ale neprišlo im, že je to niečo dôležité. Veľa ľudí sa nám po teroristickom čine ozvalo a pýtali sa, ako môžu pomôcť. Videli sme aj pohyb spoločnosti, boli viaceré zhromaždenia, nielen v Bratislave, ale po celom Slovensku. Teraz prebieha kultúrny projekt Slovenská Tepláreň. Michal Kaščák to nazval najväčším projektom tohto typu v histórii Slovenska. Zapojilo sa vyše 600 subjektov, ide o sériu kultúrnych aktivít a diskusií po Slovensku. Na strane spoločnosti vidíme aj vlnu podpory a solidarity. Zo strany politiky je to zložitejšie. Hneď prvé dni boli vyjadrenia podpory, ale nenasledovalo pretavenie týchto rečí o solidarite do konkrétnych činov.
V iniciatíve Inakosť pracujete už roky. Ako na vás reagujú politici, keď za nimi prídete a chcete riešiť témy, o ktoré sa dlhodobo snažíte? Ako je to u jednotlivých strán?
Politické rokovania sme začali cez odborné poradné orgány vlády. Hovoríme skôr s ľuďmi, ktorí sú v exekutíve, s odborníkmi. Pôsobím v Inakosti desať rokov a za ten čas tam nenachádzame odpor alebo zásadné nedorozumenie. V odborných veciach je väčšinou zhoda. Na čom to vždy stroskotá, je politická vôľa. Keď vedenie ministerstva alebo poslanci a poslankyne blokujú tieto veci alebo ich nechcú zmeniť, tak sa nikde neposúvame. Rokovania so samotnými poslancami boli vždy problematické. Začali sa za vlády Smeru, diskusie
