Vedca obvinili z rozsiahleho falšovania dát, kauza sa týka výskumu Alzheimerovej choroby
- Vedci našli desiatky obrázkov, pri ktorých panujú podozrenia, že s nimi neurovedec Sylvain Lesné manipuloval. Podľa niektorých môžu byť dôsledkom premrhané miliardy a úsilie, ktoré sa investovali do výskumu nevhodných molekúl (Aβ*56 a iné) spojených so vznikom a liečbou Alzheimerovej choroby.
- Podľa neuroimunológa Norberta Žilku z SAV je chyba, ak sa povie, že pochybnosti o Lesného práci vrhajú zlé svetlo na celú hypotézu o amyloidovej kaskáde vysvetľujúcej vznik a rozvoj ochorenia. „Tvrdenie, že sme stratili 16 rokov, sa nezakladá na reálnych faktoch. (…) Aj keby sme vyhodili všetky Lesného publikácie, s hypotézou ako takou sa nič nestane.“
Zahraničného vedca Sylvaina Lesného z univerzity v Minnesote podozrievajú z falšovania dát.
Podľa vedeckých whistleblowerov, ktorí jeho prácu analyzovali niekoľko mesiacov, sa pochybnosti týkajú viac ako 70 obrázkov vo viac ako 20 štúdiách.
O kauze informoval v obsiahlom článku časopis Science.
Lesné sa venuje výskumu Alzheimerovej choroby a svoje zistenia publikoval najmä v top časopisoch.
Neurovedec je označovaný za objaviteľa molekuly, ktorú v časopise Nature označili za „hlavného podozrivého“ z Alzheimerovej choroby.
Akých pochybení sa Lesné údajne dopustil a čo bude pre výskum Alzheimerovej choroby znamenať, ak sa neurovedcove prehrešky potvrdia?
Alois Alzheimer
Na pochopenie výrazov, s ktorými budeme v článku pracovať, sa musíme vrátiť až do roku 1906.
Nemecký psychiater Alois Alzheimer vtedy vykonal pitvu 51-ročnej ženy, ktorá zomrela po tom, ako mala poruchy pamäte, bola dezorientovaná, trpela paranojou a nepredvídateľným správaním.
V jej mozgu Alzheimer objavil dve štruktúry, ktoré sa dodnes považujú za charakteristické znaky choroby. V roku 1910 ju pomenovali po svojom objaviteľovi ako Alzheimerovu chorobu.
Prvou objavenou
