Svetový newsfilter: Padol dôležitý verdikt, ktorý je aj o Putinovi

Dobrý deň,

tento týždeň sa vojna, ktorú na Ukrajine rozpútal Vladimir Putin, zatiaľ najhmatateľnejšie dotkla štátu NATO. Do Poľska dopadla raketa, a hoci z doterajších informácií vyplýva, že Rusko nepálilo priamo na Poľsko, všetci dobre vedia, že nebyť ruskej invázie dvaja poľskí občania pri hranici s Ukrajinou by nezomreli.

Volodymyr Zelenskyj na vyjadrenia svojich spojencov, podľa ktorých zrejme ide o raketu ukrajinskej protivzdušnej obrany, najprv nereagoval najšťastnejšie. Ich výroky poprel, čím určite nepotešil Američanov a Poliakov, ktorí sú najväčšími podporovateľmi Ukrajiny.

Zelenskyj si zrejme uvedomil, že ohrozuje vzájomné vzťahy, a tak neskôr svoje stanovisko zmiernil, no chce, aby sa Ukrajina zúčastnila vyšetrovania. To nám prinesie viac detailov a ukáže, aké boli presné okolnosti incidentu. Podobne, ako sa to podarilo počas vyšetrovania zostreľovania letu MH17, pri ktorom tento týždeň padol mimoriadne dôležitý verdikt.

A ako to už v posledných mesiacoch býva, znovu ide o udalosť, ktorá nedopadla dobre pre Vladimira Putina.

Európa: Putin sa radšej stratil z očí

V Holandsku padol verdikt, ktorý sa týka zostrelenia letu MH17. Okrem toho, že priamo uznáva vinu troch ľudí, sa dá považovať aj za nepriame odsúdenie režimu Vladimira Putina.

O čo ide: V roku 2014 Putinov režim ilegálne anektoval Krym, o ktorom tvrdil, že ho nechce, a rozbehol vojnu na Donbase, o ktorej celý čas klamal, že s ňou nič nemá.

V lete toho istého roku ruská raketa Buk zostrelila lietadlo MH17, ktoré smerovalo z Holandska do Malajzie. Na palube bolo 298 ľudí.

Po zdĺhavom medzinárodnom vyšetrovaní vo štvrtok holandský súd za ich vraždu odsúdil na doživotie dvoch Rusov a jedného Ukrajinca. Súd zároveň potvrdil, že raketa, ktorá zabíjala, bola ruskej výroby a práve Moskva kontrolovala proruských separatistov, ktorí obsadili časť východnej Ukrajiny.

Na pasažierov malajzijských aeroliniek tak sprostredkovane útočil ruský štát. Bez ohľadu na reakciu Moskvy, ktorá verdikt označila za politickú objednávku, je jasné, že hlavným vinníkom smrti nevinných cestujúcich je ruský režim.

Bez neho by k vojne na Ukrajine nedošlo a separatisti by sa nedostali k raketovému systému, z ktorého sa strieľalo.

Kto je zodpovedný: Súd v neprítomnosti odsúdil dvoch Rusov – Igora Girkina a Sergeja Dubinského, ako aj ukrajinského občana Leonida Charčenka za to, že asistovali pri použití odpaľovacieho zariadenia. Rusko ich, samozrejme, spravodlivosti nevydá.

Štvrtkový verdikt je ďalším zo série rýchlo sa množiacich udalostí, ktoré od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu robia z Putina partnera, ktorý je neprijateľný pre civilizovaný svet.

Bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko v deň verdiktu povedal, že verdikt zničil desiatky ruských podvrhov o zostrelení lietadla na ukrajinskom nebi.

Porošenko si myslí, že podobný verdikt čaká aj Putina – za genocídu a terorizmus proti Ukrajincom.

Putina nevidno: Ruský prezident sa pritom od potupného odchodu z Chersonu na verejnosti veľmi neukazuje. Neprišiel ani na samit G20, kde svetoví lídri odmietali spoločnú fotografiu so šéfom jeho diplomacie Sergejom Lavrovom.

Ruský politológ Andrej Kolesnikov to komentoval tak, že Putin nemá čo povedať národu: zatiahol ho do nočnej mory a nevie, ako z neho von.

Podľa expertov na Kremeľ Putin takto pravidelne zmizne z očí počas politických kríz.

Veľa ľudí v Kremli si podľa Kolesnikova uvedomuje, že režim urobil obludnú chybu, keď zorganizoval pseudoreferendá na okupovanej Ukrajine. Tento krok zablokoval možnosť mierových rokovaní s Kyjivom.

Moskva po nich po porážkach na fronte túži, zároveň však odmieta splniť zásadnú požiadavku – stiahnuť sa z okupovaných území Ukrajiny.

Kremeľ sa vďaka svojej hlúposti ocitol v situácii, keď sa hranice Ruskej federácie pohybujú sem a tam. Anektovaná Chersonská oblasť zostáva bez Chersonu a Zaporižžská bez Zaporižžia.

Čím dlhšie sa vojna na Ukrajine vlečie, tým ťažšie bude pre Putina zachrániť si tvár. Verdikt MH17 to len potvrdzuje.

Severná Amerika: Trump ohlásil comeback

Donald Trump bude znovu kandidovať za prezidenta. Dohady, ktoré sa objavovali už od jeho prehry pred dvoma rokmi, potvrdil v utorok.

Po minulotýždňových voľbách do kongresu však Trump do kampane nevstupuje v najlepšej forme.

O čo ide: Voľby mohli byť začiatkom Trumpovho veľkého comebacku a potvrdením jeho sily. Namiesto toho exprezident čelí kritike viacerých republikánov a môže za to najmä skutočnosť, že Republikánska strana nezískala kontrolu nad senátom.

Demokrati majú vďaka víťazstvu v Nevade 50 mandátov v senáte, čiže tak ako doteraz. O jedno kreslo sa ešte v decembri bude súperiť v Georgii, kde to bude veľmi vyrovnané.

Ak by aj demokrati prehrali, senát ostane pod ich kontrolou. Ak je počet mandátov vyrovnaný (50:50), rozhodujúci hlas má viceprezidentka, momentálne demokratka Kamala Harrisová.

V situácii, keď väčšinu v snemovni reprezentantov získali republikáni, je to pre Biely dom ešte dôležitejšie ako doteraz.

Problémový Trump? Keďže tento cieľ sa republikánom nepodarilo naplniť, a ich väčšina v snemovni bude menšia, ako sa čakalo, v strane začali hľadať vinníkov.

Pre časť strany je jedným z nich aj Donald Trump. Podobne ako to bolo v prezidentských voľbách pred dvoma rokmi, si niektorí republikáni myslia, že jeho osobnosť odradila stredových voličov.

Pre Trumpa to nie je príjemné, no neodradilo ho to od toho, aby znovu kandidoval. Vo svojom prejave tradične samoľúbo rozprával, aký bol úžasný prezident, a Bidena kritizoval za infláciu, stiahnutie z Afganistanu aj za migráciu.

Trump najviac pripomenul, kým naozaj je, keď vyhlásil, že zlé výsledky vo voľbách do kongresu nijako nesúvisia s ním. Vraj si iba voliči zatiaľ dostatočne neuvedomili, aký zlý je život v Bidenovej Amerike. Do roku 2024 sa to však zmení.

Čo bude ďalej: Dovtedy sa môže zmeniť aj to, kto bude hlavným favoritom na zisk nominácie Republikánskej strany. Ešte nedávno by málokto pochyboval o tom, že to bude Trump.

Po voľbách do kongresu je však pravdepodobnejšie, že v republikánskych primárkach sa objaví vyzývateľ, ktorý bude mať šancu poraziť ho.

Momentálne sa najviac hovorí o guvernérovi Floridy Ronovi DeSantisovi, ktorý by podľa najnovších čísel získal väčšiu podporu v kľúčových štátoch, ako sú Iowa, New Hampshire, Florida či Georgia.

Ak by aj Trump v primárkach nevyhral, jeho stopa v Republikánskej strane bude veľmi silná. V kongrese je nemálo politikov, ktorí sa dostali do funkcií aj vďaka tomu, že mali jeho podporu. Ďalší prebrali Trumpov štýl a pridali sa napríklad k spochybňovaniu volieb a demokracie.

Dôkazom je aj DeSantis, ktorý sa rád zapája do kultúrnych vojen, útočí na liberálov, migrantov či tradičné médiá a spochybňoval aj pandemické opatrenia.

Viac čítajte tu: Dcéra Ivanka už zaňho nechce kampaňovať. Trump po tretí raz kandiduje za prezidenta

Ázia: Putin na samit neprišiel

Na Bali sa konal dôležitý samit G20. Stretnutie lídrov najsilnejších krajín sveta pútalo pozornosť ešte predtým, ako sa začalo. Čakalo sa totiž na to, aké na ňom bude mať zastúpenie Rusko.

O čo ide: Indonézsky prezident Joko Widodo, ktorý bol hostiteľom samitu, na konci júna navštívil Rusko aj Ukrajinu. Chcel vystupovať ako mediátor a aj samit na Bali vnímal ako možnosť priblížiť sa k mieru.

Nič také sa nestalo a hoci Widodo na indonézsky ostrov pozval aj Vladimira Putina, ten si to nakoniec vyhodnotil tak, že lepšie bude, ak nepríde.

Nahradil ho minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorý viac ako svojou diplomatickou prácou zaujal fotografiou, na ktorej má tričko s motívom a menom amerického maliara Jeana-Michela Basquiata a mobil a hodinky od amerického Applu.

Pre Rusko samit nakoniec nedopadol dobre. Lavrov z neho odišiel predčasne a nebol tak pri tom, keď ostatné štáty schválili záverečné vyhlásenie, v ktorom odsúdili vojnu na Ukrajine.

Kritické vyhlásenie: Dôležité je to, že s textom, ktorý kritizuje ruskú inváziu, minimálne nepriamo súhlasili aj štáty ako Čína a India. Obe krajiny sa vyhýbajú tomu, aby verejne odsúdili Putinovu vojnu a s Ruskom aj naďalej obchodujú. Dokonca profitujú z toho, že Rusko im musí svoje suroviny predávať pod cenu.

Vojna na Ukrajine podľa väčšiny členov G20 spôsobuje obrovské ľudské utrpenie a prehlbuje problémy, ktoré v súčasnosti má globálna ekonomika.

V záverečnom stanovisku sa štáty zhodli aj na tom, že vyhrážať sa jadrovými zbraňami – ako to od začiatku vojny urobili viacerí ruskí predstavitelia – je neprípustné.

Prvé stretnutie: Diplomaticky a symbolicky je to veľmi dôležité, ale netreba očakávať, že by to v praxi znamenalo väčšiu zmenu postoja Pekingu, respektíve čínsky tlak na Putina.

Čína stále odmieta o vojne hovoriť ako o invázii a Si Ťin-pching počas stretnutia s Joeom Bidenom hovoril, že USA a NATO by o Ukrajine mali rokovať s Ruskom.

Práve stretnutie lídrov dvoch veľmocí bolo druhou dôležitou udalosťou, ktorá sa odohrala na Bali. Biden a Si sa osobne stretli prvýkrát a rozprávali sa nielen o Ukrajine, ale aj o Taiwane.

Stretnutie sa konalo v čase napätia medzi Čínou a Západom a Biden po ňom vyhlásil, že tieto dva štáty budú spolu súperiť, no musia sa vyhnúť konfliktu. Viac-menej však obaja opakovali známe postoje, Si napríklad ten, že Taiwan je vnútornou záležitosťou Číny.

Viac čítajte tu: Po sérii konfliktov k sebe USA a Čína hľadajú cestu. Nemusí byť nová studená vojna, povedal Biden

Afrika: Egyptský disident ukončil hladovku

Väznený egyptský disident s britským občianstvom po vyše siedmich mesiacoch ukončil protestnú hladovku. Britský premiér aj iní vplyvní politici vyzývajú na jeho okamžité prepustenie.

Aký je kontext: Vlna rozsiahlych protestov, ktorá pred jedenástimi rokmi vypukla vo väčšine arabských štátov, sa dotkla aj Egypta. Demonštranti v ňom počas Arabskej jari zvrhli desaťročia trvajúcu diktatúru a docielili vypísanie slobodných volieb.

Demokraticky zvoleného prezidenta však už po dvoch rokoch zosadila armáda. Nový líder v krajine zaviedol tvrdé opatrenia a spustil masové zatýkanie. V Egypte sú desaťtisíce politických väzňov.

Medzi nimi je aj Alá Abdal Fattáh, ktorý patril počas Arabskej jari medzi najvýraznejšie postavy. Väčšinu času za posledných desať rokov strávil vo väzení.

Čo urobil: Fattáh si momentálne odpykáva päťročný trest za údajné šírenie dezinformácií. Vlani pritom získal britské občianstvo a dúfal, že vďaka tomu sa dostane na slobodu.

Egypt však jeho dvojaké občianstvo nerešpektuje a odmieta k nemu pustiť britských diplomatov. Fattáh preto pred siedmimi mesiacmi začal protestnú hladovku, počas ktorej prijal každý deň maximálne sto kalórií.

Na začiatku novembra okrem jedla na dva týždne prestal piť vodu. Chcel tým na seba upriamiť pozornosť v čase, keď Egypt organizoval celosvetovú klimatickú konferenciu, na ktorej sa zúčastnili mnohí svetoví lídri vrátane amerického prezidenta či generálneho tajomníka OSN.

Aké sú reakcie: Fattáh tento týždeň ukončil hladovku, ale o jeho zdravotnom stave nemáme presné informácie. Jeho blízki však tvrdia, že pred týždňom skolaboval v cele a má vážne problémy.

Fattáhovmu prípadu sa osobne venoval aj britský premiér Rishi Sunak, ktorý sa naňho pýtal egyptskej vlády počas klimatického samitu. Na jeho prepustenie vyzvali aj Spojené štáty či OSN. Káhira sa však k prípadu nevyjadruje.

Latinská Amerika: Mexičania protestovali proti volebnej reforme

V nedeľu sa v Mexiku konali najväčšie protesty za posledné roky. Desaťtisíce ľudí demonštrovali proti reforme, ktorá by podľa opozície ohrozila systém bŕzd a protiváh.

Aký je kontext: Mexiko si pred štyrmi rokmi prvýkrát od revolúcie zvolilo ľavicového prezidenta. Andrés Manuel Lopéz Obrador, známejší pod akronymom AMLO, kandidoval už v dvoch predchádzajúcich voľbách, ale v oboch prípadoch prehral.

AMLO tieto výsledky neprijal a svojich protikandidátov obviňoval z volebných podvodov. Aj neziskové organizácie upozorňovali na rozsiahle kupovanie hlasov či zaujatosť médií, ktoré podkopávali dôveru Mexičanov k volebnému systému.

Prezident teraz prichádza s rozsiahlou volebnou reformou, ktorá však podľa opozície a viacerých neziskoviek nie je riešením, ale ešte väčším ohrozením pre mexickú demokraciu.

Čo je v reforme: AMLO navrhuje zmeniť fungovanie nezávislého úradu, ktorý dohliada na priebeh volieb. Podľa nového návrhu by jeho členov nevyberali poslanci a nezávislé agentúry, ale voliči. Kandidátov by najprv musel schváliť prezident.

Súčasťou reformy má byť aj výrazné zníženie počtu kongresmanov v oboch komorách mexického parlamentu. AMLO chce zároveň presadiť zníženie príspevkov na fungovanie opozičných strán.

Proti týmto návrhom protestovali v mestách po celej krajine desaťtisíce ľudí, ktorí sa obávajú, že Mexiko je na ceste stať sa autoritatívnym štátom. AMLO bez ďalšieho vysvetlenia označil protesty za rasistické.

Čo bude ďalej: O reforme bude kongres rozhodovať v novembri. AMLO v ňom nemá potrebnú ústavnú väčšinu, ale podľa analytikov by návrh mohol pretlačiť s pomocou opozičnej revolučnej strany.

Niektorí experti si pritom všímajú, že hlasovať sa bude v novembri, teda v čase, keď budú hrať mexickí futbalisti na majstrovstvách sveta v Katare. Pre Mexičanov je futbal nesmierne dôležitý a je možné, že vzhľadom na svetový šampionát nebudú až tak pozorne sledovať politiku.

Meno týždňa: Nataša Pircová Musarová

Slovinsko bude mať prvú prezidentku v histórii. Ide o bývalú televíznu moderátorku a advokátku, ktorá zastupovala aj známe osobnosti. Napríklad Melaniu Trumpovú, ktorá pochádza zo Slovinska.

Pircová Musarová bola aj prezidentskou slovinského Červeného kríža, ale s politikou nemá skúsenosti. Kandidatúru ohlásila v júni ako nezávislá a ako prvá spomedzi tých, ktorí chceli získať prezidentský úrad. Počas kampane ju podporili liberálni Piráti aj zelení.

Vo voľbách nakoniec získala necelých 54 percent hlasov a porazila bývalého ministra zahraničných vecí Anžeho Logara. Po víťazstve mala prejav s tradičnými sľubmi: chce byť prezidentkou všetkých obyvateľov Slovinska a chce dialóg medzi podporovateľmi ľavice a pravice.