Je najvyšší čas biť na poplach
Cítim, že zmena je už na prahu. Akoby bol svet na drogách, akoby sa obrovským tempom rútil k priepasti.
Autor je psychiater
V novembri 1989 som priateľom často hovoril o tom, že po tridsiatich ôsmich premrhaných rokoch mám právo druhú polovicu svojho života (ďalších tridsaťosem rokov) prežiť v normálnych podmienkach pokojnej a predvídateľnej spoločnosti.
Pre porevolučné obdobie bolo typické, že väčšina ľudí presne vedela, v akej spoločnosti už žiť nechce, no nevedela, čo treba urobiť v záujme naplnenia cieľov novembra 1989.
Uplynulo pätnásť – dvadsať rokov a zistili sme, že z vysnívanej pokojnej a predvídateľnej spoločnosti nič nebude. Náš život bol naďalej boj, no tento zápas ešte mal aspoň zmysel a cieľ. A to budovanie lepšej spoločnosti a kladenie základov demokracie.
V tomto období sa vo svete hrala divadelná hra, v ktorej každý účastník poznal svoju rolu. Vedel, kedy má nastúpiť na scénu, čo má povedať, a väčšina aspoň tušila, o čom je divadelná hra, v ktorej účinkuje.
Uplynulo ďalších desať – dvanásť rokov a dnes už mám pocit, že kráčam v úplnej tme