Štátna tajomníčka Edita Pfundtner: Necítim to tak, že by registrované partnerstvo mohlo ohrozovať práva ostatných ľudí

Edita Pfundtner bola štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti za Most-Híd vo vláde Petra Pellegriniho, v roku 2020 sa však stiahla z politiky. Teraz sa vrátila na rovnaký post v Hegerovej vláde a v rezorte Viliama Karasa bude riešiť aj oblasť ľudských práv.

V rozhovore s Editou Pfundtner sa dočítate:

• ako vidí vplyv Sme rodina na ministerstvo spravodlivosti;
• ako môže vyzerať nová legislatíva o právach LGBTI+ ľudí;
• ako môže získať rezort spravodlivosti podporu pre svoje zákony v parlamente;
• ako vníma obvinenie Gábora Gála a Moniky Jankovskej.

Ako ste sa stali znovu štátnou tajomníčkou? Kto vás oslovil?

Prijala som ponuku ministra. Zachytila som síce informácie, podľa ktorých sa moje meno objavilo aj na koaličných rokovaniach, avšak vtedy som to nebrala vážne. Skutočný význam to nadobudlo vtedy, keď mi zatelefonoval pán Viliam Karas už ako minister a ponúkol mi post štátnej tajomníčky. Poznáme sa aspoň 20 rokov, sme takmer rovesníci, obaja sme skončili Právnickú fakultu Univerzity Komenského. Počas uplynulých rokov sme mali možnosť viackrát spolupracovať a ľudsky aj odborne sa lepšie spoznať. Ponuka ma potešila, pretože v jeho osobe sa na čelo ministerstva spravodlivosti dostal pripravený odborník s dostatočnými skúsenosťami, ktorý má pevné postoje, za ktorými si stojí.

Čím odôvodňoval, že tento post ponúka vám?

Nemalo to osobitné odôvodnenie, udialo sa to rýchlo. Ponúkol mi post a spýtal sa, či ho beriem. Človek sa vtedy musí rozhodnúť rýchlo. Vnímala som to ako uznanie svojej doterajšej práce. Príležitosť byť štátnou tajomníčkou som znovu dostala počas úplne inej vlády.

Počas uplynulých dvoch rokov ste boli riaditeľkou Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Ako ste sa dostali k tejto pozícii?

Bolo to veľmi zaujímavé. Pri návšteve nákupného centra som sa náhodou stretla s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, s pánom Milanom Krajniakom. Sadli sme si na kávu, keďže v parlamente sme boli kolegovia. Spýtal sa, či by som vedela niekoho odporučiť na čelo centra, pretože mal v pláne uskutočniť zmeny. Dala som mu pár tipov a o pár mesiacov ma vyhľadal s tým, či by som to nevzala ja, pretože tí, ktorých som mu odporučila, mu povedali, že by som to mala vziať ja.

Vznikla medzi vami spolupráca so Sme rodina aj na úrovni straníckej politiky?

Skôr by som povedala, že kým som bola parlamentnou poslankyňou, rozprávali sme sa konštruktívne aj s inými poslancami, aj s tými opozičnými. Snažila som sa mať vždy dobrý vzťah s každým, s kým sa dalo. Nevyhľadávala som konflikty a nebola som osobná v tom negatívnom význame slova voči nikomu. V záujme dobrého cieľa som rokovala aj s opozičnými poslancami. Vedeli, že predkladám návrhy, ktoré majú zmysel a mohli ich podporovať nezávisle od politických názorov.

Dodnes nie je jasné, či Viliama Karasa nominovala Sme rodina. Ako to vnímate vy?

Ja to beriem tak,