Monika Tódová
Vražda na Zámockej ulici ovplyvnila aj tohtoročné udeľovanie cien Biela vrana. Pred barom Tepláreň 12. októbra terorista zavraždil Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča. Bielu vranu dostal majiteľ Teplárne Roman Samotný. A to hlavne za to, že sa po teroristickom útoku nezľakol, preukázal občiansku odvahu a stal sa neformálnym hovorcom celej udalosti aj LGBTI+ ľudí.
Strach by bol legitímnou a pochopiteľnou reakciou, ale on bol odvážny, zdôvodnili jeho ocenenie členovia rady Bielej vrany. Samotný dostal cenu aj za „dlhodobé vytváranie bezpečného slobodného priestoru pre LGBTI+ komunitu napriek dlhotrvajúcim stupňujúcim sa útokom časti spoločnosti, za vernosť ideálom“.
Samotný založil Tepláreň v roku 2015, kaviareň bola aj označená dúhovou vlajkou. Organizoval tam rôzne podujatia a návštevníci sa často stretávali s prejavmi nenávisti. „A to nielen v komentároch na sociálnych sieťach. Často nachádzali opľuté dvere, zoškriabanú dúhovú nálepku alebo na nich niekto vykrikoval z okoloidúceho auta,“ píše ešte v zdôvodnení ocenenia rada Bielej vrany.
Samotný od roku 2010 spoluorganizuje aj Filmový festival inakosti a prevádzkuje tiež komunitný portál queerslovakia.sk, ktorý prináša informácie dôležité pre queer menšinu.
„Som unavený, je to veľmi vyčerpávajúce. Určite by som teraz radšej čapoval pivo u seba v krčme alebo robil dídžeja na párty,“ povedal Samotný pred niekoľkými dňami v rozhovore Denníka N. „Toto sa mi pritrafilo, snažím sa nestratiť tvár, pristúpiť k tomu s vedomím toho, že možno mám šancu niečo zmeniť. Ak budem nejako užitočný a pomôže to nejakej skupine ľudí, budem za to vďačný, ale asi budem aj rád, ak si v istom momente budem môcť žiť môj malý život – byť zase človekom milión.“
Na LGBTI+ ľudí sa po Novembri zabudlo
Ocenenie sa udeľuje už 15. rok vždy 17. novembra na výročie Nežnej revolúcie. Práve na LGBTI+ komunitu sa po novembri 1989 zabudlo aj podľa sociologičky Zory Bútorovej. „Je to tak. Celá problematika postavenia LGBTI+ menšín bola donedávna úplne tabuizovaná a Slovensko je v tejto téme úplne na chvoste Európy,“ povedala Bútorová v podcaste V redakcii.
Podľa nej sa to premietlo aj do dlhodobého zakrývania prítomnosti tejto skupiny ľudí v spoločnosti. „A aj do ich obáv, aby sa mohli prejaviť, aby urobili coming out a aby mohli o svojej orientácii hovoriť.“
Ešte za vlády Roberta Fica boli podľa Bútorovej rôzne pokusy prijať stratégiu pre LGBTI+ ľudí, ale neprešlo to, pretože sa začali organizovať fundamentalistické kresťanské kruhy. „Od začiatku 90. rokov sú tieto kruhy väčšmi na ťahu a tá iná časť spoločnosti sa musí brániť. Každý pokus zviditeľniť prítomnosť LGBTI+ vyvolal protireakciu, ktorá neprispela k tomu, že by sa postoje posunuli k väčšej tolerancii.“
Podľa Bútorovej sa to deje aj teraz po útoku na Zámockej ulici. „To, čo pozorujeme posledný mesiac, je veľmi nebezpečné, lebo sa ukazuje, že časť politickej scény, ale aj iní vplyvní ľudia pokladajú za potrebné ešte väčšmi zvýrazniť snahu zachovať Slovensko ako ostrov negatívnej deviácie. Nepriznať nijaké práva, právo na ľudskú dôstojnosť.“ Čerstvou ukážkou je podľa nej petícia ľudí, ktorí chcú zabrániť uľahčiť tranzíciu transrodovým ľuďom, napriek všetkým medicínskym znalostiam.
Podľa politologičky Soni Szomolányi chcú títo ľudia Slovensko ako skanzen, nie 20., ale 19. storočia. „Tu sa zlo prejavuje v čistej podobe. Nie je to forma fyzického násilia, ale neochota dať rovnaké práva všetkým, ktorí sú iní.“ Všeobecný odpor k inakosti je podľa Szomolányi tiež dedičstvom komunistického režimu.
Všeobecný sociologický poznatok podľa nej hovorí, že naraz nie je možné v spoločnosti riešiť viac ako dva problémy. Aj preto sa podľa nej LGBTI+ ľudia neriešili. „Za starého režimu boli zneviditeľnení, neskôr bolo obyvateľstvo tolerantnejšie.“ To sa však podľa Szomolányi zmenilo práve v dôsledku pôsobenia politických a spoločenských elít, ktoré si na tom naháňajú volebné preferencie.
„Skrýva sa za tým morálna nadradenosť tých akože normálnych a nechcú o to prísť. Potrebujú niekoho, nad kým sa budú vyvyšovať. To, že práve Slovensko je v tejto téme v EÚ na chvoste, súvisí aj so značnou mierou zakomplexovanosti v našom národe,“ myslí si politologička.
„Vyvolávanie nenávisti je sprievodným javom kultúrnej vojny,“ hovorí aj sociologička a poradkyňa prezidentky Oľga Gyarfášová. „Je to snaha niečo zakonzervovať, ale tradičná rodina je mýtus a menšinová záležitosť,“ povedala.
Zachránená Slatinka
Druhou ocenenou Bielou vranou je dlhoročná enviroaktivistka a koordinátorka občianskeho združenia Slatinka Martina Paulíková. Ide o združenie, ktoré sa takmer tridsať rokov snaží zabrániť výstavbe vodnej nádrže, ktorá by zaplavila dedinu Slatinka a zničila vzácne prírodné biotopy.
„Tento rok sa to aj vďaka nej podarilo. Vláda schválila dokumenty, ktoré oblasť označili za chránené územie európskeho významu a zaväzujú štát, aby na ňom nestaval,“ píše sa v zdôvodnení Rady Bielej vrany.
„Rada Bielej vrany ocenila aj presah a význam tohto činu pre jednu z najkľúčovejších výziev dnešnej spoločnosti – vyrovnania sa s klimatickou zmenou,“ uvádza sa v ocenení.
Paulíková bola podľa rady už pri založení združenia Slatinka v roku 1993. S projektom výstavby vodnej nádrže začali komunisti, zastavený bol až teraz, keď je ministrom životného prostredia Ján Budaj.
„Aktivisti upozorňovali na to, že stavba priehrady by znamenala zaplavenú plochu s veľkosťou 322 futbalových ihrísk a zničenie 17 biotopov. Zistili, že návratnosť projektu by bola 400 rokov – a nie 20, ako pôvodne tvrdili úradníci. A všimli si aj ďalšie nezrovnalosti. Investor projektu – štátny podnik Vodohospodárska výstavba – napríklad v roku 2008 tvrdil, že jedným z dôvodov pre nádrž je plánovaná dostavba Jadrovej elektrárne Mochovce. Elektrárne však povedali, že vodu z nádrže na chladenie blokov nepotrebujú,“ zdôvodnila ocenenie rada Bielej vrany.
Na pomoc Ukrajincom vyzbierali milióny
Bielu vranu ovplyvnila aj vojna na Ukrajine, ktorá sa začala vo februári. Rada Bielej vrany sa prvýkrát v histórii rozhodla udeliť symbolické ocenenie pre každého, „kto v tejto dejinnej situácii nestratil kompas a pomohol legitímne sa brániacemu štátu a jeho obyvateľom pred neprijateľnou agresiou alebo sa pokúsil akokoľvek zmierniť dôsledky hrôz vojny“.
Biela vrana vymenovala aj viacero organizácií alebo dobrovoľníkov, ale dopredu hovorí, že určite neuviedla všetkých, ktorým toto ocenenie patrí. Ide napríklad o organizácie Človek v ohrození , Mareena, Liga pre ľudské práva, Tenenet, Nadácia Dedo, Post Bellum, Kto pomôže Ukrajine, Saleziáni alebo Spišská katolícka charita. No sú tam aj koordinátori dobrovoľníkov na hraničnom priechode v Ubli, výdajňa potravinovej pomoci Rimavská Sobota, centrum Keric Čadca, Centrum pomoci Banská Bystrica, SOS Ukrajina a Záchranári Fire medical Gabčíkovo.
Mimovládne organizácie vyzbierali za ten čas na pomoc Ukrajine približne 15,5 milióna eur a do pomoci sa zapojilo približne 14 600 dobrovoľníkov. Vyplýva to z prieskumu Úradu splnomocnenca pre občiansku spoločnosť, ktorý bol financovaný z Európskeho sociálneho fondu.
„Asi málokto z nás si v tom očarení z novembra 89 pomyslel, že vydobytú slobodu a demokraciu budeme znovu musieť brániť. Že pravda a láska nemusí víťaziť nad lžou a nenávisťou ani po 33 rokoch. Že lož môže mať navrch a nenávisť bude zabíjať,“ vyhlásila počas oceňovania prezidentka Zuzana Čaputová.
Nenávisť produkovaná na sociálnych sieťach a rokmi vyživovaná nezodpovednými výrokmi politikov podľa nej zabíjala aj pred mesiacom na Zámockej ulici. Takéto udalosti však podľa Čaputovej na Slovensku vždy ukázali, že sa v kritickom okamihu dokážeme vzchopiť.
„Ostáva však otázkou: prečo túto energiu, zmysel pre kooperáciu a správne hodnoty nevieme vždy preniesť aj do každodenného spravovania vecí verejných? Prečo ich nedokážeme podržať a tak ľahko si ich nechávame vziať? Prečo nás do takej miery zahlcujú konflikty a rozdelenosť spoločnosti?“ pýta sa prezidentka.
„Majme preto, prosím, na pamäti pri všetkých názorových sporoch, že to nie názoroví oponenti sú tí, pred ktorými treba našu demokraciu brániť a ktorí na druhom brehu čakajú na našu slabosť. Je to extrémizmus a fašizmus,“ povedala ďalej prezidentka.
Radu Bielej vrany tvoria riaditeľ kultúrneho centra Stanica Žilina – Záriečie Marek Adamov; novinár a právnik Tomáš Němeček; kazateľ Cirkvi bratskej, básnik, esejista a výtvarník Daniel Pastirčák; herečka Táňa Pauhofová; publicistka, prekladateľka a spoluorganizátorka Stredoeurópskeho fóra Marta Šimečková; advokátka a spolupracovníčka Via Iuris Eva Kováčechová; a Zuzana Wienk.
Udeľovanie cien prvýkrát naživo vysielala RTVS.
Minulý rok dostali Bielu vranu Zuzana Baťová, Lenka Ticháková a Soňa Holúbková.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
