Riaditeľ mediálneho regulátora Kukliš po 16 rokoch končí: Intenzita intríg bola extrémna

Ľuboš Kukliš sa prekvapujúco vzdal funkcie riaditeľa Rady pre mediálne služby, regulačného orgánu, ktorý rozhoduje o sankciách pre televízie a rádiá za porušenie zákona a od tohto roka môže zasiahnuť aj proti šíreniu nelegálneho obsahu na Facebooku.

V rozhovore okrem iného hovorí:

• prečo nečakane odchádza z rady,
• či sú za jeho odchodom nejaké politické alebo mediálne tlaky,
• prečo treba novelizovať mediálnu legislatívu
• a či už slovenské úrady dokážu riešiť extrémizmus na aplikácii Telegram.

Po 16 rokoch končíte na poste riaditeľa mediálneho regulátora. Prečo?

Situácia došla do štádia, keď som dospel k záveru, že nedáva zmysel, aby som za daných okolností pokračoval, a tak som požiadal o uvoľnenie z funkcie. Bolo to náhle, neplánoval som to urobiť na tom konkrétnom zasadnutí.

V tlačovej správe ste napísali, že dôvodom boli „odlišné názory“, ktoré ste mali „s pani predsedníčkou a niektorými členmi rady“. V čom sa vaše názory rozchádzali?

Je to ťažké pomenovať. Na zasadnutí rady došlo k tomu, že jeden člen rady chcel rokovať o mimoriadnom bode, či mám zotrvať vo svojej funkcii. Odznelo viacero vecí, málo z nich bolo podľa mňa relevantných vo vzťahu k fungovaniu rady ako inštitúcie. No vyrozumel som z toho, že máme dlhodobejší problém. Predsedníčka deklarovala, že si už nevie predstaviť našu ďalšiu spoluprácu.

Do tohto bodu sme smerovali dlhšie, pretože máme odlišné pohľady na rozdelenie kompetencií vnútri rady. Som presvedčený, že zákon zveruje niektoré funkcie a kompetencie priamo riaditeľovi. Na druhej strane niektorí členovia rady chceli mať väčšiu kontrolu. Domnievam sa, že to do veľkej miery pramenilo z nedôvery, ktorá bola u členov vyvolávaná cielene. Vznikalo z toho pnutie a niektorí členovia rady zrejme nadobudli pocit, že voči nim nie som dostatočne transparentný alebo že v niektorých veciach kladiem príliš veľký odpor. Ja som zas presvedčený, že to, čo robím, je nevyhnutné, aby tento orgán fungoval efektívne a dokázal plnohodnotne zabezpečovať výkon zákonných kompetencií.

Niektorí čitatelia sa môžu strácať, tak to pre istotu vysvetlime. Rada pre mediálne služby má kanceláriu, ktorá sa stará o organizačné, administratívne a technické záležitosti, robí výskum a vypracúva právne stanoviská pre členov rady. Ďalej má riaditeľa, tým ste boli vy, ktorý šéfuje kancelárii. A potom má deväť členov volených v parlamente, ktorí rozhodujú napríklad o prideľovaní licencií vysielateľom a posudzujú, či rádiá a televízie porušili zákon. Aká bola vaša pracovná náplň a čo z toho chceli mať pod kontrolou členovia rady?

Riaditeľ má na starosti všetku bežnú agendu od najímania ľudí po finančné záležitosti a samozrejme určuje celkové smerovanie úradu, čo budú jeho priority. Zákon napríklad hovorí, že riaditeľ musí členov rady informovať o záujme vstúpiť do záväzku, ktorého finančný objem je väčší ako 20-tisíc eur. Zákon teda pomerne jasne stanovuje, ktoré veci treba predložiť na radu.

Pnutie nastalo napríklad vtedy, keď sme mali nastavený rozpočet, bol prekonzultovaný s ministerstvom kultúry a ministerstvom financií, no keď bol predložený na radu, tak niektorí členovia spochybňovali rozdelenie jednotlivých položiek. Lenže to bolo v štádiu, keď už o pár dní musel ísť do Národnej rady.

Aký problém videli v rozpočte?

Niektoré položky sa im zdali príliš veľké. No smerovalo to k bodom rozpočtu, pri ktorých sme dovtedy nešípili žiaden problém a týkali sa nutného rozširovania kancelárie v kontexte nových právomoci rady v súvislosti s novým mediálnym zákonom. Rozpočet sa každý rok zostavuje rovnako, model je veľmi podobný, a keďže nikdy v minulosti k tomu neboli žiadne pripomienky, ani sme neočakávali, že by mal nastať nejaký problém.

S novou mediálnou legislatívou, ktorá je účinná od augusta, získali riaditeľ a kancelária viac kompetencií. Nebol to dôvod, prečo mohli členovia rady nadobudnúť pocit, že máte väčšiu moc?

Je možné, že to spôsobilo to, ale podľa mňa nastali aj medziľudské problémy. Kompetencie sa jemne menili aj v minulosti a tento problém sme vtedy nemali. S novými kompetenciami bol potrebný aj nový rozpočet, bolo treba nabrať nových ľudí. Predpokladali sme, že všetci členovia rady sú s tým stotožnení.

A neboli?

Možno je to spôsobené aj tým, že sa dva roky pre pandémiu zasadlo online. Ľudia sa nestretávali a začali sa šíriť zvláštne naratívy, ktoré neboli pravdivé.

Aké naratívy?

Napríklad som sa vraj pri príprave novej legislatívy snažil s ministerstvom kultúry vyrokovať, aby bola rada odvolaná. Pritom opak je pravdou. Jedným z východiskových bodov pri písaní nového zákona bolo, že rada bude odvolaná, zrušená a navolená odznova. My sme boli za kontinuitu a chceli sme, aby členovia rady ostali. Ministerstvo kultúry napríklad navrhovalo nižší počet členov rady, s čím sme my nemali problém, ale podmienkou bolo, aby súčasní členovia ukončili svoje funkčné obdobia a na ich miesto už potom nebol zvolený nový člen. Skrátka, aby nedošlo k personálnemu zásahu do zloženia rady. Tento model bol aj dohodnutý, ale pri rokovaní v parlamente, na ktoré sme nemali žiaden vplyv, sa počet členov rady opäť zvýšil zo sedem na deväť.

Takto sme rokovali, ale medzi členmi rady sa rozšíril nepravdivý naratív. A takých vecí bolo hrozne veľa. Dôvera sa naštrbila, a tak sme na zasadnutiach riešili veci, ktoré boli z môjho pohľadu absolútne nepodstatné, no venovalo sa im hrozne veľa času.

Nebola to chyba nedostatočnej internej komunikácie? Nebolo možné predísť šíreniu takýchto mylných informácií?

V tomto to podľa mňa nezlyhalo. Ak je niekto dostatočne motivovaný robiť takéto intrigy a šíriť klamstvá, bude to robiť bez ohľadu na to, ako si čokoľvek nastavíte. Ale áno, možno sa tomu dalo zamedziť, ak by sa členovia rady medzi sebou viac rozprávali, keby sa bavili so mnou a s ľuďmi v kancelárii. Výsledkom spomínaných rozsiahlych manipulácií však bolo aj to, že sa sťažil prístup k takejto komunikácii. Bola to naozaj veľmi zvláštna situácia, ktorú dnes asi už viacerí vedia spätne lepšie čítať. To všetko bolo navyše do veľkej miery ovplyvnené pandémiou a nemožnosťou stretávať sa osobne.

V tlačovej správe o vašom odchode ste informovali o názorových rozdieloch s predsedníčkou rady Martou Danielovou a ďalšími členmi rady. S ktorými?

Nechcem nikoho menovať, pretože na zasadnutí, na ktorom som sa vzdal svojej funkcie, sa pomenovalo hrozne málo konkrétnych vecí. Vo finále som podporu cítil iba od dvoch členiek a jedného člena. Bolo evidentné, že nejaký problém existuje, a dôvodom zrejme bola naštrbená dôvera vyplývajúca z vecí, ktoré som pomenoval.

Ale niekto navrhoval vaše odvolanie, tak asi môžete povedať, kto to bol.

Mimoriadny bod navrhol zaradiť na rokovanie