Český týždeň: Tohtoročný 17. november priniesol generačný konflikt a to je dobre

Prinášame pravidelný český newsfilter – výber toho podstatného, čo sa v Česku udialo za uplynulý týždeň. Udalosti vybral a komentoval editor Českého rozhlasu Plus Kirill Ščeblykin.

Oslavy 17. novembra sú predovšetkým sviatkom spomínania. Disidenti spomínajú na minulý režim. Ľudia, ktorí boli v novembri 1989 študentmi, na dni štrajkových výborov a eufóriu prechodu k demokracii. Na Národnej triede v Prahe potom ľudia korzujú a kladú vence k pamätnej doske na mieste, kde pred 33 rokmi polícia bila študentov.

Tento rok majú oslavy Novembra aj jeden výrazný oživujúci prvok – na českých univerzitách po celej republike prebehli klimatické štrajky. Študenti namiesto vyučovania protestovali, organizovali prednášky a v školách trávili aj noc. Ich požiadavky sú, aby vláda vytýčila klimatickú zmenu ako svoju hlavnú prioritu – napríklad zriadila ministerstvo alebo inú inštitúciu pre boj s klimatickou krízou, zaviedla uhlíkovú daň alebo dohliadla na koniec prevádzky uhoľných elektrární do roku 2033.

Nie všetci sú nadšení. Napríklad dekan Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity Stanislav Balík študentom vypol internet a kúrenie. Nepáčilo sa mu totiž, že študenti v čase ruskej agresie na Ukrajine používajú slová „okupačný“ a „štrajk“, ani to, že sa na fakulte chystajú prespať. Podľa prítomných študentov dokonca dekan zvažoval, že na nich zavolá políciu. Balík to odmieta.

Bolo by naozaj poetické, ak by na výročie 17. novembra „vypratávali“ niektorú z fakúlt policajti s obuškami. Aj tak však majú protesty veľký symbolický význam.

Študenti totiž tradíciu 17. novembra neodmietajú, ale len aktualizujú – napokon sa aj vyslovene hlásia k odkazu študentských demonštrácií z roku 1939, na ktoré nadväzovali aj študenti o päťdesiat rokov neskôr.

Klimatická zmena je téma, ktorá tu a teraz preniká do všetkých aspektov spoločenského života a bude nielen meniť náš spôsob života, ale môže aj ohroziť demokraciu a slobodu, pokiaľ túto zmenu nezvládneme. Na ohriatej planéte bude nielen viac extrémnych výkyvov počasia, ale aj ťažšie podmienky na pestovanie plodín a viac potenciálnych rozbušiek bojov o zdroje.

Zvláštne preto pôsobia reakcie časti predstaviteľov generácie, ktorá pred 33 rokmi zažila v študentskom veku prechod od komunizmu na demokraciu.

Namiesto solidarity či vyjadrenia podpory snahám študentov obrátiť pozornosť a mobilizovať verejnosť a politikov na zvládnutie pravdepodobne najväčšej výzvy tohto storočia sa im dostáva niekedy nepochopenie či rovno pohŕdanie.

Niekto by najskôr radšej „porazil pána Putina“ a až potom riešil klímu, ako keby závislosť Európy od ruských fosílnych palív nedovoľovala pánovi Putinovi financovať bombardovanie ukrajinských miest.

Ďalší majú pocit, že im mladí 33 rokov po páde komunizmu chcú vziať slobodu. Na niektorých transparentoch sa totiž objavujú nielen všeobecné heslá o ochrane planéty, ale napríklad aj to, že planétu „zapálili kapitalisti“. To síce môže v postkomunistickej krajine pôsobiť ako rúhanie, no zatvárať oči pred tým, že nás súčasný ekonomický systém tlačí k zrázu, je čoraz ťažšie. Ostatne preto sa svetoví lídri schádzajú na veľkých klimatických konferenciách COP, aby sa zmenil spôsob, akým vyrábame, pracujeme a spotrebovávame.

Fakt, že súčasťou pohŕdania „extrémnymi“ študentmi je aj snaha kontrolovať, či náhodou pri prespávaní na fakulte nekonzumujú alkohol, je už len dokreslením toho, ako si časť niekdajších revolucionárov prisvojila premýšľanie normalizátorov z 80. rokov. Tí tiež chceli kontrolovať vzhľad a amorálne správanie nepohodlných máničiek.

Tohtoročný 17. november teda priniesol generačný konflikt. A to je dobre. Roky už totiž oslavy 17. novembra slúžia predovšetkým na dojímanie sa nad demokraciou, ktoré vytláča na okraj domáce i globálne problémy. Časti verejnosti slúži porovnávanie dneška s komunistickým režimom na argument, že na terajšom usporiadaní vecí už netreba nič meniť. Klimatický štrajk, naopak, vyzýva na aktivitu.

Nová generácia vidí, že v 21. storočí prichádzajú nové výzvy ohrozujúce našu slobodu a budúcnosť. V časti starších to vyvoláva morálnu paniku, zároveň to však niekedy trochu ospalému sviatku 17. novembra vracia obsah.

Zaujímavé texty:

Cesta k skutočnej zmene vedie inokade. Systémové úsilie, ktoré je pre ňu nutné, musí byť výsledkom politického rozhodnutia. A politické rozhodnutia nepadajú z neba. Prijímajú ich politici po tom, čo im dajú voliči najavo, že ich od nich očakávajú. Čo sa deje prostredníctvom aktivizmu v podobe demonštrácií, petícií a ďalších akcií, ktoré dostávajú tému do centra verejnej debaty, a volebnej podpory kandidátov, ktorí príslušné rozhodnutia sľúbia. A následne ďalšieho aktivizmu, pokiaľ na svoj sľub po zvolení akosi zabudnú. Nič nové pod demokratickým slnkom.

Jan Moláček o tlaku na politikov ako súčasti demokracie (Deník N)

Mladá generácia, veľmi ovplyvnená ľavicovou rétorikou časti novinárov a twitterových opinion makerov, vystrašená klimaalarmizmom a ďalšími „hrôzami“, ktoré sa ženú na náš svet, hlása veci, za ktoré by sa nemusel hanbiť Gottwald v najlepšej forme.

Ondřej Šimíček o študentskom štrajku (Forum 24)

S kandidatúrou a popularitou Petra Pavla sa zdá, ako by sa v časti verejnosti náhle prebudil duch inokedy toľko kritizovaného revizionizmu. Zatiaľ čo odborné snahy revizionistických historikov, ktorí vo svojich prácach dlhodobo upozorňujú na zložitosť spoločenských zmlúv pred rokom 1989 aj na to, do akej miery sa československé obyvateľstvo podieľalo na udržiavaní režimu v chode, sa zo strany antikomunistov stretávajú s posmechom a kritikou, generál Pavel, príslušník silových zložiek, sa stretáva s pochopením a prijatím.

Apolena Rychlíková a Eva Klíčová o tom, čo hovorí debata o minulosti kandidáta Petra Pavla v komunistickej armáde o českom antikomunizme (A2larm)

Väčšina z nás aspoň občas myslí na dobro budúcich generácií. Keď sa však z budovania šťastnej budúcnosti stane radikálna ideológia, nemusí to dopadnúť najlepšie. A čo ešte v prípade, keď sa do toho pustia lídri Silicon Valley.

Možno ste už počuli o efektívnom altruizme. Poznáte však aj príbuzný longtermizmus? Matouš Hrdina opísal, aké problémy má obľúbená filozofia Elona Muska. (Seznam Zprávy)

Vlákno týždňa:

Pro útoky vůči mladým lidem, kteří se snaží dotlačit politiky, aby se pokusili odvrátit klimatickou katastrofu, platí zajímavý paradox – čím jsou hloupější, tím častěji se opakují. Člověku je skoro trapné na některé reagovat, ale aspoň v rychlosti:

— Jan Moláček 🇨🇿🇪🇺 (@janmolacek) November 16, 2022