Predstavte si, že aj ľudia, ktorých máte radi, vás idú unudiť k smrti, opisuje Jakub svoj život s ADHD

Jakub Kovács je 28-ročný slovenský biotechnológ, ktorý už tri roky žije a pracuje v Kodani.

Keď pred tromi rokmi po skončení vysokej školy nastúpil do zamestnania, začal mať výrazné zdravotné problémy. Trpel silnými úzkosťami, nespavosťou, k čomu sa pridružili aj fyzické symptómy.

Séria vyšetrení nepriniesla žiadny výsledok. Až pri čítaní jednej knihy si uvedomil, že má typické prejavy ADHD – poruchy pozornosti spojenej s hyperaktivitou. Diagnózu mu nakoniec potvrdili aj testy.

V rozhovore hovorí o tom:

• čo uňho viedlo k prvým symptómom ADHD,
• či sa porucha pozornosti prejavovala už v škole,
• ako mu ADHD komplikuje vzťahy,
• ako prebiehala diagnostika v Dánsku,
• čo okrem liekov mu dnes najviac pomáha,
• prečo si dnes nevie predstaviť návrat na Slovensko.

Ako ste sa dostali do Dánska?

Ako osemnásťročný študent som odišiel na leto pracovať do Škandinávie. Kúpil som si letenku a potom som stopoval a hľadal si prácu. V Nórsku som robil v reštaurácii, potom som bol na Islande. Vždy ma fascinovalo cestovať nadivoko. Nakoniec som sa takto zatúlal až do Kodane, kde sa mi strašne zapáčilo. To mesto mi pripadalo také čarovné, až som si povedal, že tam raz musím prísť žiť.

Vždy som chcel ísť študovať do zahraničia, lebo som mal pocit, že so svojím odborom – biochémia – nemám na Slovensku absolútne žiadnu šancu na uplatnenie.

Biochémiu ste vyštudovali na Slovensku?

Nie, študoval som ju v Prahe, bolo to bakalárske štúdium. Následne som vyštudoval v Dánsku biotechnológiu, tam som získal titul inžiniera.

Dnes pracujem ako fermentačný vedec v spoločnosti Christian Hansen v Kodani. Vyvíjam a kontrolujem industriálne fermentácie.

Kedy ste začali vnímať, že ste v niečom zásadne iný ako ostatní?

Keď sa na to pozerám spätne, tak si uvedomujem, že to tak bolo celý môj život. Ale zaujímať sa o to, či mi niečo je, som začal pred tromi rokmi, keď som nastúpil do svojej prvej práce. Vtedy som začal mať výrazné zdravotné problémy.

Ako sa prejavovali?

Začali sa zvláštnymi telesnými symptómami. Takmer som prestal vidieť na ľavé oko, nemohol som spať, mal som silné úzkostné stavy. Nevedel som pochopiť, čo sa deje.

Najprv som si hovoril, že to možno nič nie je, že je to asi dôsledok silného stresu z veľkej zmeny. Nechápal som však, prečo som sa zrazu nedokázal na nič sústrediť. Keď som čítal knihu, mal som také búšenie srdca, že som musel prestať. Nemohol som pracovať.