*

Bolo to podobné, ako keď som kedysi dávno prvýkrát počul portugalskú skupinu Madredeus. Uši ostrieľané britskými a americkými gitarami sa najprv zdráhali vpustiť k sebe akúsi world music. No pocit hovoril, že toto fado je len iná forma melanchólie, ktorú počúvam od rána do večera. A navyše extrémne intenzívna.

Pakistanská hudobníčka Arooj Aftab nemá nič spoločné s portugalským splínom. No ide o to isté. O univerzálne rozpoloženie duše. Dávam si jej – oneskorene objavenú – tretiu platňu Vulture Prince (2021). Znalci tvrdia, že sa v nej kríži sufizmus, folk, minimalizmus a klasika. Ja poviem, že je to najväčšia dávka emócie široko-ďaleko.

*

Stalo sa súčasťou fungovania dnešného hudobného sveta, že skupina či interpretka „prekvapivo“ vydá neohlásený nový album. Možno je to práve tento moment prekvapenia, ktorý vyvolá zvýšený záujem médií i poslucháčov a podnieti publikum počúvať. Že ale niekto neohlásene vydá hneď päť platní, sa až tak často nestáva.

Práve toto nedávno urobil