Monika Tódová
Ako ste oslávili 17. november?
Martin M. Šimečka: Nepovedal by som, že oslávil. Tento deň mám vždy veľmi pracovný. Moderoval som Stredoeurópske fórum s Karlom Schwarzenbergom a ešte predtým som bol u Števa Hríba v Lampe, kde bolo stretnutie starých vépéenkarov. To bolo hrozne milé a zaujímavé, niektorých ľudí z celého Slovenska som nevidel 30 rokov. No a večer som, samozrejme, končil v krčme. Bol to náročný deň.
Konštantín Čikovský: Môj syn, ktorý je maturant, sa vracal z Krakova. Hodinu bol v Bratislave, potom išiel do Budapešti, lebo odtiaľ ide do Bukurešti. Odtiaľ ide do Viedne, potom do Frankfurtu, Utrechtu, Amsterdamu a odtiaľ zase do Bruselu, kde má skončiť. Vyplnil nejakú prihlášku v rámci programu Európskej komisie a má mesiac zadarmo vlak, tak jazdí. Pointa je jasná. Na Facebooku sme stokrát čítali, ako sa vtedy nemohlo slobodne cestovať. Dnes si 19-ročný človek absolútne samozrejme jazdí po Európe.
Opäť boli udelené ceny Biela vrana. Každý rok sú takto vyzdvihovaní ľudia, ktorí sa v istých situáciách zachovali výnimočne, hoci nemuseli. Teraz ceny dostali majiteľ Teplárne Roman Samotný, združenie na záchranu Slatinky a symbolicky bola udelená hromadná cena pre všetkých, ktorí pomáhali utečencom z Ukrajiny. Komu by ste tento rok dali Bielu vranu vy?
Šimečka: Tento výber je dobrý. Keď som nad tým voľne premýšľal, tak ja by som dal Bielu vranu Michalovi Handzušovi za jeho postoj, ktorým ukázal všetkým hokejistom, ako sa má človek správať, aj keď je hokejista.
Čikovský: Tento rok bol na Slovensku o tom, že sme pochopili, že tie nudné reči o diverzifikácii energetických zdrojov sú dôležité. Dnes to chápeme ako samozrejmosť. Neboli sme na to tak dobre pripravení ako Poliaci, ale nakoniec vidím, že sme to zvládli. A to aj pre to, že tu máme generáciu politikov, mienkotvorcov, ktorí veľmi dobre rozumejú tomu, aké je to dôležité. Takže ja by som dal Bielu vranu za vytrvalosť Karolovi Hirmanovi. To je človek, ktorý s tým otravoval 20 rokov. Kam prišiel, na akúkoľvek párty, stále nudil ľudí tým, že musíme mať diverzifikované energetické zdroje. Ale tento malý lobing výrazne pomohol tomu, že sme boli trošku lepšie pripravení.
Je prirodzené, že hrdinov je v spoločnosti menej?
Šimečka: Samozrejme, vždy to tak bolo. Je to vlastne výnimočná situácia a väčšina ľudí sa vždy správa komfortne. Sú situácie ako dnes na Ukrajine, kde máte potom hrdinov státisíce, milióny a bojujú s Rusmi. Vojny prinášajú mnoho hrdinstiev, no v spoločnosti, ako sme my, je hrdinov vždy strašne málo.
Milan, ty si pri príležitosti Novembra napísal text o tom, že sa zabudlo na mladú generáciu. Prečo si to myslíš?
Šimečka: Je to zjavné, nemusím o tom ani veľmi premýšľať. Nie je to téma, hoci by mala byť úplne kľúčová. Aj v Novembri to boli mladí ľudia. Bez nich by November nebol. Mladí ľudia sú vždy hrdinovia, lebo ešte nevedia, čo ich to bude stáť, keď sa tými hrdinami stanú. To ich hrdinstvo nezmenšuje. Mladá generácia je budúcnosťou spoločnosti a my sme sa na to úplne vykašľali. Môžeme hovoriť o školstve, o tom, že nemáme dosť pediatrov, detských psychológov. Deti sú na tom naozaj zle a my ich v tom nechávame plávať. Je evidentné, že sme sa na ne vykašľali, robia to všetky politické elity a mňa to hrozne štve.
Čikovský: Dospelí zvyknú v debate o tom, či máme počúvať mladých, povedať, že ale oni sú naozaj mladí, nemôžu tomu rozumieť. Nie je to úplná blbosť, nemajú skúsenosti. Keď som premýšľal o Milanovom komentári, pochopil som, že my dospelí máme mať v hlave, akú krajinu tu nechávame. Máme sa snažiť mladých počúvať a potom rozhodovať. Stopercentne vieme, že budeme mať klimatický „prúser“, ale zároveň hovoríme, že ešte nie je čas dvíhať tie ekologické dane. Neželáme si to, hoci záujem detí na tom je obrovský.
Tiež vieme, že naše školstvo sa rúti do obrovského problému, a ak aj teraz začneme niečo robiť, tak to len spomalíme. Znamená to, že naše deti budú oveľa chudobnejšie. Ale zase o tom hovoríme tak, že poďme najprv riešiť veci, ktoré sa dajú urobiť hneď. Moji synovia mi hovoria to, čo som čítal v novinách už pred dvomi-tromi rokmi, že sa mladá generácia hnevá na staršiu pre klimatickú krízu. Oni sa ma pýtajú, prečo máme tému pomenovanú klimatická zmena, keď to je klimatická kríza. Kedysi som sa smial z toho, že preháňajú. Dnes mi úplne vážne hovoria, že na nich nemyslíme, keď sa hanbíme krízu nazvať krízou.
Matúš Kostolný urobil sériu rozhovorov s Generáciou 89, teda zhruba s dnešnými štyridsiatnikmi, ktorí rozprávali, ako im revolúcia, počas ktorej práve dospievali, zmenila život. Boli to celkom optimistické rozhovory, je to tak?
Čikovský: Respondenti to robili naschvál a je to správne a je to múdre. Vedeli, že Matúš za nimi príde a bude sa chcieť rozprávať o Novembri a súčasnosti. Hovorili si, čo máme tým ľuďom povedať, predsa všetci vidíme, čo sa nepodarilo. Kritickí ľudia to robia, snažia sa venovať tomu, čo nie je dobré, a hovoria, poďme to opraviť. Ale všetci títo desiati ľudia zmenili optiku a povedali, že tu niečo funguje, ale je tu aj posun. To nie je naivita, ale je racionálne správne a múdre takto uvažovať. Vidím problémy, ale neprepadám okamžitej panike a skepse.
Takže racionálny optimizmus?
Šimečka: Tých sťažností môžete nahromadiť tisíce a už to dokonca nie je ani zaujímavé. Mňa už to nebaví. Stále keď ma niekto stretne, tak sa sťažuje, ako je všetko úplne zlé. No dobre, toto už naozaj vieme a tisíckrát sme to povedali. Dnes je aj intelektuálne oveľa zaujímavejšie hovoriť o tom, čo je dobré. Optimizmus je dnes náročnejšia disciplína. Pesimista a skeptik majú vždy pravdu, to je jednoduché. Byť optimistom je oveľa ťažšie.
Michael Kocáb v rozhovore pre Sme povedal, že ak by bolo druhé kolo prezidentských volieb v Čechách Babiš – Pavel, on by pre komunistickú minulosť oboch kandidátov nešiel voliť. Je komunistická minulosť Pavla taký problém? Veď bol v najvyššej vojenskej funkcii v NATO, museli ho preveriť, nie?
Šimečka: Tu je v kvapke vody vidno jednu chorobu českej spoločnosti a to je antikomunizmus. Má svoje korene v 90. rokoch a zostalo to tam ako zvláštny jav. U nás to nikto nikdy neriešil a Česi sú v tomto trošku prepnutí. Antikomunizmus sa stal spoločenským princípom. Kto nie je antikomunista, nie je demokrat. My to na Slovensku veľmi nechápeme, ale vysvetľuje to aj tento odpor Michaela Kocába. Mám ho veľmi rád, je to môj kamarát, ale toto je úplný úlet. Včera som sa rozprával s Honzom Urbanom, ďalším skvelým chlapíkom Novembra ’89. Honza Urban prežíval balkánske vojny aj tam bol. Generál Pavel zachránil 56 francúzskych vojakov s nasadením vlastného života. Srbi ich zajali a on tam išiel vyjednávať. Mal samopal pri hlave a kedykoľvek ho mohli zastreliť. Pre Francúzov je generál Pavel absolútny hrdina, dostal najvyššie štátne vyznamenanie. Pre mňa to platí tiež. V kľúčovej situácii sa ukázal ako naozajstný hrdina. Nehovorím, že členstvo v strane je bohviečo, jasné, ale to sa vôbec nedá porovnávať.
Máš v českých voľbách favorita?
Šimečka: Budem voliť generála Pavla aj preto, lebo poznám ľudí, ktorí ho poznajú a hovoria, že je veľmi fajn. Ale to nie je podstatné. Jediná slabina je, že generál Pavel svoju minulosť nevysvetľuje dostatočne pokorne. Mohol byť v tomto autentickejší. Chápem, že to nie je jednoduché.
Čikovský: Ale myslím si, že už mu to poradili, lebo aktuálne má na Twitteri status, v ktorom hovorí, že si váži všetkých ľudí, ktorí v 89. niečo urobili, nebáli sa a že on taký nebol.
Štvrtok bol deň viacerých protestov, jeden z nich zvolali lekári. Šéf odborov Peter Visolajský povedal, že sa blížia k dohode, a plán zvyšovania platov predstavil aj Eduard Heger. Je to dobrá ponuka a mali by ju lekári zobrať?
Čikovský: Tipoval by som, že táto posledná ponuka je blízka tomu, na čom sa napokon dohodnú. Lekári zatiaľ nemajú veľký dôvod už teraz prísť s ústupkom a zobrať to. Majú proti sebe zúfalo slabého partnera, ministra zdravotníctva neuznáva minister financií a ten sa ukázal ako človek, ktorý vie tak hýbať svojimi sľubmi, že sa ho oplatí vydierať. Môže sľúbiť čokoľvek. Nevyjednávajú o peniaze s človekom, pri ktorom je jasné, že má limity – že ho ministerstvo, verejnosť, kolegovia nepustia a že nemôže dať čokoľvek.
Igor Matovič ukázal, že on môže dať čokoľvek a takéhoto človeka je úplne racionálne vydierať a tlačiť do kúta. Ešte to budú skúšať, ale už sa blížime k dohode. Neznamená to však, že bude všetko vyriešené. Iba sa zníži pravdepodobnosť, že odíde veľké množstvo lekárov, ale nezmení sa to, že jedným z veľkých dôvodov, prečo odchádzajú, je nielen to, že majú nižšie platy, ale ani neveria celému systému, sú z toho nešťastní a kolegovia, ktorí s nimi študovali, im hovoria, ako si ich svet váži a ako systém funguje v zahraničí. To sa nezmení bez ohľadu na to, čo im kto sľúbi.
Sú nároky lekárov namieste alebo chcú viac, ako si tento štát môže dovoliť?
Čikovský: Stratil som predstavu o tom, čo si tento štát môže dovoliť, pretože za posledný rok je to pomerne veľký chaos. Nie sú dôveryhodné a zrozumiteľné čísla. Sme tiež v takej situácii, že nevieme vyčísliť druhú možnosť. Teda že odíde naozaj veľa lekárov, budú sa zatvárať nemocnice, budeme musieť volať lekárov z Česka, z armády. Nevieme, koľko toto stojí. Dnes 100 až 200 miliónov navyše nehrá až takú rolu.
Myslíte si, že k blížiacej sa dohode prispel aj Boris Kollár, ktorý pohrozil predčasnými voľbami, ak Igor Matovič neuvoľní peniaze, alebo to povedal len preto, aby sa zabudlo na to, že ešte týždeň predtým mu dal Matovič peniaze na vleky?
Čikovský: Je to nechutné príživníctvo. Igor Matovič ovláda 40 poslaneckých kresiel, ale Boris Kollár si ho tak ochočil, že ho môže kedykoľvek ponižovať ako napríklad týmto. Mne sa to zdá nezdravé, nechutné ešte aj voči Igorovi Matovičovi.
Šimečka: A to už je čo povedať.
Čikovský: Určite tomu Boris Kollár nepomohol. Zvykli sme si na absurdity, ale toto, že v momente, keď sa vyjednáva taká dôležitá vec, koaličný partner povie: urobte si tam poriadok, lebo ja na vás kašlem, tak to je niečo. On mal povedať, že stojím za Igorom Matovičom, máme to stokrát prepočítané, dali sme, čo sme mohli; verte tomu, že ten človek robí iba to, čo sa dá. Ale on povie – vyrieš si to.
Šimečka: Na to už niet ani slov, to sa nedá ani komentovať. Matovič to, samozrejme, chápe, na toto je citlivý, ale nebude to stačiť na to, aby zmenil svoj vzťah ku Kollárovi. Držia sa pod krkom.
Lucia Ďuriš Nicholsonová chce založiť novú stranu spolu s Jozefom Mihálom a povedala: „Ja som asi rok hľadala lídra, pobehala som rôznych ľudí od Šatana cez neviem koho všetkého. Vyzerá to tak, že veľkí a silní muži na Slovensku nemajú odvahu.“
Šimečka: To je niečo také desivé. Ako vôbec môže niekto úplne vážne povedať takúto vetu? Svedčí to o jej vnímaní sveta, nedostatku istej racionality. Preboha, tu nejde o silných a veľkých mužov. Už len to, že má pocit, že na to, aby zostala v politike, lebo o nič iné nejde, potrebuje veľkého a silného muža, ktorý ju vynesie do parlamentu, je úplne absurdné.
Možno si myslí, že žena by nemala šancu uspieť.
Šimečka: Je úprimná, to je v poriadku, ale neznamená to, že je to múdre alebo racionálne. Politika sa nerobí tak, že si nájdete veľkého a silného muža a potom založíte stranu. To je také základné nepochopenie politiky, ktoré dala najavo, že na tom sa už môžete iba smiať. Politická strana vzniká z ideí, z toho, že sa nejakí ľudia zídu a povedia, že chcú zmeniť spoločnosť. Majú plán, založia stranu na princípe širokej základne, kde sa debatuje o tom, ako zmeniť krajinu. V akom stave sme sa ocitli, keď toto povie pani europoslankyňa. Veď musí vedieť, ako funguje politika. To, že tu veľkí a silní muži nie sú, nie je pravda. Sú, ale väčšinou mám z nich hrôzu. Sú to alfasamci nebezpeční pre túto krajinu.
Čikovský: Pani Ďuriš Nicholsonová bola svojho času veľkým prínosom slovenskej politiky. Bola v tandeme s jedným veľkým a silným mužom, pánom Sulíkom, a dopĺňala ho tam, kde je on slabý. Ona je vzdelaná, on je skôr účtovník. On je miestami necitlivý, ona k tomu mala bližšie. Bola to relatívne silná politička a tento tandem mohol byť užitočný. Sloboda a solidarita nebude fungovať bez Richarda Sulíka. Ak by mal okolo seba ľudí, ktorí by ho dokázali korigovať, tak by to bolo fajn. Dvakrát sa s ním nedohodla, skončilo sa to a teraz je smutné a hanba pozerať sa na to, ako títo často šikovní ľudia chcú robiť pravicovú politiku, stretávajú sa na Instagrame a Facebooku a stále je to jeden a pol percenta. Nie je žiadna hanba povedať, že to nevyšlo, odísť a robiť niečo iné.
Prečo si myslíš, že SaS bez Richarda Sulíka nebude fungovať?
Čikovský: Nevidím tam žiadnu silnú osobnosť, ktorá by to po ňom mohla prebrať. Bohužiaľ.
Šimečka: A tiež preto, že to nie je politická strana. Veď koľko majú, preboha, členov? Je to skupina ľudí. V sociálnej dynamike, keď je tam líder-alfasamec, tak ani prirodzene neumožní nikomu inému, aby popri ňom vyrástol.
Mala by byť v slovenskej politike Lucia Ďuriš Nicholsonová?
Šimečka: Prečo nie? Urobila dobré veci, ale toto svedčí o tom, že už niekde celkom nie je v kontakte s realitou. Za ten výrok by som ju potrestal nebytím v politike, pretože tomu vôbec nerozumie a tlačí úplne zlé chápanie politiky.
Čikovský: Sú dve politické strany, kde by sa rada videla. Jedna je SaS, kde sa ale rozhádala, a druhá je PS, kde jej zjavne neponúkli dosť vysoké miesto. Toto sú relatívne silné etablované strany, SaS môže mať teraz nejaký výkyv, ale to je zjavne dočasná vec. Tieto strany medzi seba nepustia žiadny ďalší pokus o demokratickú umiernenú politiku. Obsadia si to a ony budú rozhodovať, kto bude vysoko na kandidátke.
Po vražde na Zámockej, ale nielen po nej, sme sa veľa rozprávali o slovenských konzervatívcoch a že je hrozné, ak ich v parlamente reprezentujú ľudia ako Boris Kollár. V podstate sme tak trochu hovorili, že je škoda, že sa KDH nedostalo do parlamentu. No ale potom pán Majerský povedal, že peniaze na kampaň pána Kusého neboli peniazmi KDH, ale od iných sponzorov a dokonca pána Kusého, ktorého KDH podporovalo, zadržali a obvinili z korupcie. Je stále škoda, že sa KDH nedostalo do parlamentu?
Šimečka: Myslím si, že áno. To, čo pán Majerský povedal v tomto štúdiu, svedčí o tom, že nie celkom chápe podstatu veľkej politiky. Je to regionálny politik. Nemyslím si, že jemu to nejako uniklo, on nepochopil problém a teraz ho má na krku.
Bol úprimný.
Šimečka: Áno, veď to je k jeho dobru. KDH má byť v parlamente, pretože koľko tu máme strán, ktoré sú aspoň štandardné strany? To, že sú konzervatívci, je úplne v poriadku, pretože je taký voličský dopyt. Sú reálna strana, majú zázemie, regionálne štruktúry. Dnes je ich problém, že sú až príliš regionálne. No zúfalo potrebujeme strany, ktoré majú aspoň nejaký uznávaný princíp v tom, ako sa má robiť politika. Ak sa ukáže, že pán Majerský je naozaj veľký problém, strana ho vymení. KDH už malo niekoľko predsedov, niektorí sa nevydarili, strana žije ďalej. A to je podstatné, že s lídrom nezaniká strana. V tomto je KDH dnes už na politickej scéne výnimočné.
Strana síce povedala, že 25-tisíc eur bolo od Rudolfa Hrubého, akcionára Esetu a aj Denníka N, ale čo zvyšné peniaze? Je v poriadku, že nemajú ambíciu to rýchlo a transparentne vysvetliť a odvolávajú sa na správu, ktorú zverejnia o niekoľko mesiacov a v ktorej to vraj všetko bude? Takto mohli predsa strany, ktoré sa chceli označovať za transparentné, odpovedať pred pätnástimi rokmi, ale nie dnes. (KDH v sobotu dopoludnia zverejnilo zoznam darcov spolu so stanoviskom, že strana neporušila zákon. Podcast sa nahrával v piatok, pozn. red.)
Čikovský: Nemyslím si, že KDH nejako žije myšlienkou transparentnosti. Je to tradičná strana, ktorá má nejaké idey, a transparentnosť nie je hlavná idea. Nehovorím, že by to neuznávali, ale nie je to niečo, pre čo existujú. Oni existujú pre to, že „my katolíci chceme mať účasť na moci“. A chceme to robiť spôsobom, ktorý je európsky a nie ruský. A tam sú ich limity. Táto situácia s darmi, ktorá vznikla, je krajne trápna. Ak by sa našlo niečo také, že niekto zobral peniaze, lebo sľúbil aj budúce plnenia, tak to by už boli trestné činy, ale skôr si myslím, že to je iba veľký trapas, ktorý vyšumí. Pre voličov KDH to nebude významné, tá strana je o niečom inom.
Hovoríme síce o KDH, ale v prípade, ak sa potvrdia podozrenia, že pán Kusý naozaj prijal alebo žiadal nejaký úplatok, čo to urobí so stranou ako Dobrá voľba, v ktorej predsedníctve bol? Vidíte ešte niekde potenciál Tomáša Druckera?
Čikovský: Stále tu vyťahujem ľudí, ktorí sú nepopulárni a ktorých chválim. Tomáš Drucker bol podľa mňa jeden z lepších ministrov zdravotníctva a potom mal dva-trikrát obrovskú šancu dostať sa v politike vysoko. Nehovorím, že sa zachoval zle, ale nevyužil ju. V jednej chvíli bol pod tlakom Roberta Kaliňáka, ktorému mal zobrať moc a zbaviť moci jeho ľudí, a na druhej strane naňho útočil Igor Matovič pre problémy s pozemkami.
Vtedy sa ukázalo, že na tieto veľké ligy, ako je Kaliňák a Matovič, Drucker nemal. Stlačili ho a urobili z neho nič. Musel potupne odísť. Teraz mal znovu možnosť veľkého reštartu, keď sa s ním spojil relatívne charizmatický Alojz Hlina a dal súhlas s relatívne fajn myšlienkou – Umiernení. V zmysle buďme už normálni, robme veci, sústreďme sa, prinesieme novú politiku, ktorá má konkurovať PS s SaS, a zatiaľ sa ukázalo, že to nefunguje. Je to okolo dvoch-troch percent. Nikomu neprajem nič zlé, ale myslím si, že šancu premrhali. Bez ohľadu na pána Kusého.
Šimečka: Ale ešte stále je tam šanca projektu Mikuláša Dzurindu, kde by sa mu teoreticky mohlo podariť dať dohromady tieto malé strany a pokúsiť sa vytvoriť alternatívu. Dobrá voľba je v tomto koncepte určite prítomná, rovnako aj Miro Kollár a strana Spolu. Problém Dobrej voľby je v tom, že stavili v súboji o Bratislavu na pána Kusého. To je tragická politická chyba, o ktorej museli od začiatku vedieť, že to tak bude. Zostáva mi rozum stáť, prečo vôbec do toho išli.
Čikovský: Pochopím podnikateľov, ktorí dajú desiatky až stovky tisíc eur už len na to, aby odkázali Vallovi, že nemysli si, že si budeš robiť čokoľvek. „Ak nebudeš brať na nás ohľady, sme ochotní sa ti postaviť.“ Aj keď vedeli, že to je prehratá vojna. To museli vedieť, lebo sú to bystrí ľudia. Ale aký má politický inštinkt pán Drucker, že išiel so svojím kandidátom do jasného debakla? To sa ani inak nemohlo skončiť. A tento dojazd s peniazmi, tak to je už úplná fraška.
Predseda Sme rodina Boris Kollár vyhlásil, že chce výrazne nižšie tresty za ekonomické trestné činy, a ilustroval to na tom, že Marian Kočner dostal podľa neho nespravodlivý trest 19 rokov v kauze Zmenky a mal dostať desať. Je možné, že toto prejde za tejto protikorupčnej vlády?
Čikovský: Je možné, že to prejde, ale neviem, či to prejde. Ak na tom bude mať Boris Kollár záujem, tak kto rozhoduje? On rozhoduje. Igor Matovič ho môže prosiť a môže hovoriť, že by to bola trápna situácia, od ktorej by sa musel dištancovať, a musel by hovoriť, že sa to stalo náhodou, ale viem si to predstaviť. Keď počúvate argumentáciu Borisa Kollára, tak znie ako keby rozumne. Snaží sa navodiť dojem, že veď Kočner tie peniaze predsa neukradol, nikomu sa nič nestalo, nikoho nezabili, no nestačilo by desať rokov? Ale keď si spomeniete, o čom bola na súde reč, tak zistíte, že to bol obrovský drzý arogantný podvod, ktorý mal ukázať, že Kočner chcel zarobiť obrovskú sumu na tom, že ja ovládam štát. A to je už naozaj blízko toho, že zabiť človeka, takže nie.
Šimečka: Tento príbeh spravodlivosti je ako cez kopirák s Rumunskom. Presne toto sa tam stalo, keď tam začali zatvárať politikov a politická elita, ktorá ešte nebola zavretá a bola v parlamente, sa pokúsila znížiť trestné sadzby alebo úplne vypustiť niektoré korupčné paragrafy. A tiež tam potom boli veľké demonštrácie. Boris Kollár to robí takisto. Na pozadí tohto kričí ticho Igora Matoviča, ktorý to vôbec nekomentuje, ktorému je to jedno. Jeho protikorupčná agenda mu odpadla od chuti. Prestalo ho to baviť. Vidíte to, nekomentuje to a prestalo ho to baviť. Sme svedkami toho, že veľká agenda, na ktorej bolo postavené víťazstvo vo voľbách, sa vytratila. Boris Kollár to iba využíva a potvrdzuje to svojimi výrokmi, lebo nenaráža na žiadny odpor. Veď Matovič by mal byť prvý, ktorý bude kričať, a je ticho.
Čikovský: Pýtala si sa, či bude mať KDH problém, ale ak sa takto správa Matovič, ktorý je stále ešte ako keby nositeľom tej idey, tak ako to môže ublížiť takému KDH. Oni tú ideu ponižujú.
Čo pozitívne sa tento týždeň stalo?
Šimečka: Považujem za strašne dobrú vec, že Bielu vranu dostal Roman Samotný. Napadlo mi, že je to ďalší dôkaz toho, že ju mal dostať dávno. Až vražda nám otvorila oči, že máme takýchto hrdinov, ako je on. Dovtedy sme ho vôbec nevideli. A pre mňa tiež bolo hrozne dôležité hlasovanie v americkom senáte a je už takmer hotová vec, že v Amerike bude na federálnej úrovni zákonom schválená možnosť manželstiev párov rovnakého pohlavia. Vzhľadom na našu situáciu je to veľká vec, pretože v senáte za to hlasovali demokrati a aj republikáni. Veľmi si to nevšímame, ale je to neuveriteľná vec. Amerika, ktorá je mnohonásobne zbožnejšia ako Slovensko, pristúpila cez svojich politických zástupcov k tomuto kroku. Prieskum verejnej mienky hovorí, že je za to 70 percent Američanov. Pre mňa je to na jednej strane dobrá správa o Amerike a na druhej strane: preboha, veď sa pozrime na seba!
Čikovský: Je veľmi pekná vec, že Biela vrana bola prvýkrát v priamom prenose RTVS. Zuzane Wienk a jej partii sa podarilo z undergroundovej ceny, kde hľadali ľudí, na ktorých už takmer nikto nemyslí, urobiť takmer štátnu cenu. To je veľká vec, bola tam prezidentka a autoritou je aj RTVS, už sa za to nehanbia. Už nevysielame len oceňovanie spisovateľov, ktorí napísali strašne veľa kníh.
Ale zatiaľ to vysielala len RTVS 24 a predtým tam hodinu išiel Ficov prejav zo snemu.
Čikovský: Nekaz to. No mňa ešte potešilo, že sa nezačala 3. svetová vojna, a veľmi ma potešilo, že Poliaci, ktorí vedia byť emotívni a až choromyseľní vo vzťahu k Rusom, pretože doteraz si veľká časť z nich myslí, že im zabili prezidenta, dokázali reagovať relatívne triezvo na šialenú situáciu. Svojím formátom predstihli Zelenského, ktorý si tam urobil trošku hanbu. A potom tiež to, ako sme videli Joa Bidena s čínskym prezidentom a bolo jasné, že Rusko je nímand. Takým spôsobom hovorili o jadrových zbraniach, že Rusi to museli po nich na druhý deň okamžite opakovať. V tomto bloku už rozhodujú Číňania – nie Rusi – a tí povedali, že mier a svetový obchod sú im prednejšie ako nejaké ruské choroby.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
