Nedeľná nekázeň: Boh nie je pohodlný pojem
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Na čele kamarily kráča pýcha! Smutný je to sprievod, presmutný, ale aj to sme my, takí sme tu ľudia – Avaritia (lakomstvo), hnev – Ira, smilstvo – Luxuria, obžerstvo s priliehavým menom Gula, lenivosť Acedia, ale v akých pekných šatách všetky vyštrngolené, skoro by sme ich všetci chceli, čo chceli!, máme ich! a takmer všetci si ich z času na čas oblečieme a pridáme sa, nazývajúc pýchu zdravým sebavedomím, lakomstvo ochranou toho, čo moje je, hnev asertivitou, smilstvo skúsenosťami, a obžerstvo tuším užívaním života a toho, čo nám dáva, a lenivosť nárokom na odpočinok?! Pravdaže, zjednodušujeme… Tety majú u nás doma svoje pohodlné kresielka.
Neprichádzajú po jednej, naopak, často sú sprevádzané najstaršou sestrou…
To ona kráča na čele suity vždy prvá, depkuje, nikdy nebýva rozjarená, takmer vždy je osamelá, nie ako jej nešťastné sestry, ktoré sa medzi sebou hašteria od svitu do mrku aj v noci!
Sú to svine, unesú nás zavše už ako dojčatá z periniek, tá najstaršia medzi nimi zväčša pendluje aj ako posol. Nenosí len odkazy, je viac ako posol. Je jedna zo špiónok, starých líšok, vo vlčom rúchu zavše chodí, líšok, čo sú všade doma, kde si zložia čiapku, tam sú doma, a za drobné službičky poslúži hocikomu. Ten Hocikto, ich ženích, však zväčša nosí fúziky, a na obrázkoch máva zelenú kamizolku, ani topánky si obúvať nemusí, ba obuvníka ani nenavštevuje, možno ešte tak horúcu kováčsku vyhňu, kde sa cíti… no ako doma!
Hovoria všetkými jazykmi tieto dámy, vyznajú sa aj vo zvyklostiach, tieto dámy, majú sa navzájom rady, tieto dámy, a jedna druhej drukuje, tieto dámy, poznajú cestičky, cestice, cesty aj necesty, tieto dámy, ženíchov aj nevesty, tieto dámy, inak vospol čertove nevesty, a výzor si vedia zmeniť tak, že ani vlastný tatko a mater ich nespoznávajú. Tieto dámy! Chudáčik Kain, veď robil tak ako brat, tak prečo? Aj diabol bol najskôr anjelom, len sa mu zazdalo, a pravdaže pyšne, že prečo on, taký chytrý, múdry, takmer ako Boh, by mal…
Väčšinou takáto dámska družina nenarazí na odpor. Naopak, prebehne nami ako nejakou dedinou, ako zimomriavky. A my, ako obyvatelia tej dediny, privyknutí, že sa nami vo vlastnom netichu ustavične ktosi preháňa, si trmu-vrmu dávno nevšímame! Predsa ak som toto ja, ani moje svedomie nemôže byť iné. O to sa však nestarám ako o to, čo vidím v zrkadle, alebo dobre, aj o to, čo má prísť.
Zbytočne bdie strážny, ak Boh neochráni mesto, znie nápis na modranskej hornej bráne. Hej, ale trochu aj naopak!
Raz sme si so synom čítali z Jakuba Demla.
Pamätám si, ako krásne skomolil verš, ktorý uvediem v tej skomolenej podobe: Kto to za mňa trpí? Ten, za koho trpím!
No, ako hovorí Maďar Esterházy, Boh nie je pohodlný pojem. Niet víťazov ani porazených. So všetkým tu na svete je kríž, hovorila zase moja babička! Je však aj príslovie, že keby sme si svoje kríže povešali na ploty, ráno by si každý po svoj utekal… Naše dni, zošraubované zo chcem a musím, zo sobôt a štvrtkov, zo slov, z myšlienok, zo smútkov a radosti, z modlitieb aj prosieb, z večerov a rán aj rán, medzitým návštevy starých známych, po dvoch aj po troch chodievajú, ako často nám z dní vypadáva Boh, zavše aj z modlitby, a do neba je po radu ďaleko, napokon, zavše aj k susedom či do vedľajšej izby ešte ďalej, odpoveď na otázku je však obyčajne sformulovaná skôr a jednoznačne, len obyčajne sa zle pýtame, a takmer vždy aj neskoro a na nesprávnych miestach, možno si to stačí neškrabať. Z vlastnej skúsenosti viem, že tá strašná spleť starostí, ktorá utvára náš život, je v skutočnosti hniezdo. A človek ako vtáča odrazu zistí, že už si hniezdo nemusí robiť, že už ho má!
Zo dna stúpa hviezda, keď obchádza kolom dookola našej duše, pokiaľ nemá istotu, že rozhojdá vetvičky stromu, ktorý je v každom z nás, ktoré nenachádzajú a nikdy nenájdu útechu…
[Objednajte si knihu Kresťanstvo. Dejiny náboženstva, ktoré zmenilo svet – stručné dejiny najväčšieho svetového náboženstva aj pre neveriacich.]
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
