Denník N

Lucia Ďuriš Nicholsonová: Viem, že nie som mesiáš, na ktorého sa upínajú oči Slovákov

Lucia Ďuriš Nicholsonová. Foto N - Tomáš Benedikovič
Lucia Ďuriš Nicholsonová. Foto N – Tomáš Benedikovič

Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová plánuje založiť stranu, i keď to ešte pred rokom a pol odmietala. Podmienkou však je potenciál nad 10 percent, vraví.

🎧 Novinka: Všetky podcasty Denníka N nájdete teraz iba v aplikácii Dennik N. Jej nová verzia má vylepšené funkcie prehrávania. Stiahnite si ju, vyskúšajte a napíšte nám, čo by ste ešte vylepšili.

Lucia Ďuriš Nicholsonová (45) je poslankyňa Európskeho parlamentu, zvolená za SaS, z ktorej pred viac než rokom vystúpila. V rozhovore hovorí:

  • s kým a prečo chce založiť stranu a aká by mala byť,
  • prečo podľa nej nie sú alternatívou k vláde PS či SaS,
  • či ešte existuje šanca na spoluprácu s Mikulášom Dzurindom,
  • ale aj či by hlasovala za predčasné voľby.

V našom štúdiu ste boli približne pred rokom a pol. Vtedy ste vraveli, že ste zo slovenskej politiky znechutená, doslova ste povedali: „Vypínam a prestávam to sledovať, nevidím svetlo na konci tunela.“ Čo sa za ten rok a pol zmenilo, že sa začínate znova zaujímať o slovenskú politiku a dokonca uvažujete o založení novej strany?

Asi sa nedá úplne vypnúť, keď ste zo Slovenska. Pri mnohých Slovákoch, ktorí sú v zahraničí, vnímam, že si všetci hovoríme: „Na to sa už nedá ani pozerať.“ A všetci sa na to pozeráme. Mne tu žije rodina, mama a najstarší syn. Môj najstarší syn má kanadský aj britský pas, mohol by pokojne odísť a napriek tomu žije na Slovensku.

Moji osobní hejteri veľmi často píšu, že nie som Slovenka, že som zapredala Slovensko a že ho nenávidím. Nič z toho nie je pravda. Dianie na Slovensku sledujem a vnímam ho veľmi citlivo. To, že naďalej zostávam frustrovaná a akoby nevidím svetlo na konci tunela, je však pravda.

Ale už to nie je ten level frustrácie, že by ste chceli jednoducho všetko vypnúť, zabudnúť a nesledovať to?

Asi nie. Ľudia, s ktorými sme sa zosieťovali a navzájom sa rozprávame, hovoria, že sedieť so založenými rukami, kritizovať a donekonečna omieľať, že sme frustrovaní – bez toho, aby sme sa to pokúsili zmeniť –, asi nie je najlepšia cesta. My sme si vybrali tú inú cestu a rozmýšľame nad tým, že zabojujeme.

Video: Lucia Ď. Nicholsonová: Viem, že nie som žiadny mesiáš
(autori: Eva Štefanková, Dušan Mikušovič)

Budem pokračovať v citátoch. Kolegyňa Monika Tódová sa vás vo februári 2021 spýtala aj to, či založíte vlastnú stranu. Vy ste povedali: „Toto je mimo reality. Nie som človek, ktorý by mal na to finančné zdroje, a naozaj nevidím samu seba ako niekoho, kto by mal byť vo vedúcej pozícii. Nevidím sa ako líder, ktorý ma výtlak… a keby som ho aj mala, tak ten výtlak je neprenosný.” Dnes hovoríte nielen o novej strane, ale úplne nevylučujete, že by ste ju viedli. Zmenil sa váš pohľad na samu seba?

Nie, povedala by som, že to je sledom okolností a vývojom situácie. Po tom, ako som odišla zo SaS, sa okolo mňa veľmi prirodzeným spôsobom začali sieťovať ľudia. Momentálne tam nie je iné meno s väčším výtlakom, to je prvá vec; i keď nevylučujem, že také meno medzi nás príde.

Ďalšia vec je, že ja samu seba ešte stále nevnímam ako líderku. Myslím si, že je dobré, aby nejakým prirodzeným spôsobom z našej skupiny ľudí líder vzišiel, keď na to príde čas. Teraz ten čas na to ešte neprišiel a nerozprávame sa o tom. Nerozdeľujeme si posty.

Ale čo ten výrok, že zakladanie strany je mimo reality? To nie je tak dávno, povedali ste to vo februári 2021.

Určite to bol február 2021? Nebol to rok 2020?

Nie, bol február 2021. Vo februári 2020 ešte len boli parlamentné voľby, z SaS ste odišli o rok neskôr.

Áno, strašne ten čas uteká. Stále je to o okolnostiach. Zrazu máte okolo seba desiatky kvalitných ľudí, ktorí majú pocit, že to stojí ešte za pokus, že by sme mohli zabojovať, že by sa to mohlo podariť… Nie som človek, ktorý začne cúvať. Nehovorím, že som mesiáš a oči všetkých Slovákov sa upínajú na mňa. Netrpím takýmito pocitmi, práve naopak, pristupujem k tomu veľmi pokorne a s obrovským rešpektom.

Nemám žiadny záujem, aby sme nasledovali osud všetkých strán, ktoré príliš uverili samy v seba a napokon len rozbili politickú scénu. Teda osud strán, ktoré dali nejaké plané nádeje voličom, ktorých hlasy nakoniec prepadli. Toto všetko sú veci, ktoré riešime, citlivo sa o nich rozprávame aj ich vyhodnocujeme. Preto si hovoríme, že pre nás bude kľúčové to, čo nám bude namerané.

To znamená dáta. Toto je niečo, čo som si priniesla z Európskeho parlamentu, kde sa veľmi často rozprávame o tzv. data driven policy; teda o tom, že sa odvíjame od dát. Chceme ísť do výskumu, ktorý nám ukáže, či máme vôbec šancu zabojovať, alebo či máme byť len ďalší, ktorí budú niečo rozbíjať.

Keď sa vás v Hospodárskych novinách pred týždňom a pol pýtali, kde je potenciál na novú stranu, tak ste povedali: „Jedna z najväčších chýb, ktorú urobili štandardné pravicové strany, a to počínajúc už SDKÚ, bolo to, že sa úplne vykašlali na regionálneho rurálneho voliča.” Čo je to ten regionálny rurálny volič? Čo si pod tým predstavujete?

Ja si pod tým predstavujem voliča z malých miest a obcí na Slovensku.

Čím by ste ho chceli osloviť? A prečo práve jeho?

Myslím si, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hegerova vláda

Igor Matovič

Richard Sulík

Rozhovory

SaS

V redakcii

Slovensko

Teraz najčítanejšie