Prečo sa Fico zrazu hnevá na Rusov a štve proti nim celú Úniu? Aj pre peniaze, hovorí analytik

Je oprávnený Ficov argument, že keď sa zdvojnásobí kapacita novej rúry severného plynovodu z Ruska cez Baltské more do Nemecka, Ukrajina zostane bez plynu?

Treba si položiť otázku: Prečo Rusko rozvíja túto trasu, aj keď má dostatočnú infraštruktúru na zásobovanie Európy plynom? Cieľ za tým je jednoznačne politický, obísť Ukrajinu z tranzitu plynu. Nemusí to však súvisieť jednoznačne s tým, že tieto krajiny majú medzi sebou nejaký otvorený spor. Keď sa pozrieme na správanie sa ruských firiem na trhoch Európskej únie, či už je to Grazprom, alebo iné spoločnosti, tak majú záujem budovať si imidž spoľahlivého partnera. Nie je to také čierno-biele, že „zlé Rusko a dobrá Ukrajina“ alebo opačne. Z pohľadu ruských firiem je racionálna úvaha, že ak odstavia z tranzitu nejakú krajinu, ktorá nie je vždy predvídateľná alebo je nevyspytateľná, tak ich biznisu môže len prilepšiť, že vedia plne garantovať dodávky aj bez nich.

Fico hovorí, že musíme chrániť Ukrajinu pred týmto scenárom, vraj je to proti filozofii Európskej únie. Zbiera podpisy premiérov do listu pre Brusel, aby ruské plány rázne odmietol. V Česku nedostal podporu od ministerstva hospodárstva, od premiéra áno. Čo chcú Česi? Veď čím viac plynu ide cez Ukrajinu, podobne ako Slovensko zarábajú na tranzite, keď ho posielajú ďalej na západ. 

Historicky tie toky tak vyzerali. Ukazuje sa však, že keď klesá tranzit z Ukrajiny cez Slovensko, zvyšuje sa tranzit cez Česko zo severu. Česi potom posielajú viac plynu zo severu do Rakúska. Z pohľadu českého tranzitéra plynu Net4Gas by Česi prepravovali viac plynu do Rakúska, ak by sa severný plynovod rozšíril, a Rakúsko je stredoeurópskym obchodným miestom pre mnohé krajiny, a to aj na juhu Európy. O takejto úvahe na českej strane hovorí aj projekt plynovodného prepojenia z Česka do Rakúska.

Je to tak, že Česi majú víziu, že budú posielať plyn na juh a zvýšia význam svojej krajiny ako tranzitéra plynu?

Viem si to reálne predstaviť.

Ak by však viac plynu prúdilo do Európy mimo Ukrajiny severom cez Nemecko, to je dlhšia tranzitná trasa, a teda aj poplatky za tranzit. Nezvýši to ceny plynu v Európe?

Náklady na prepravu sú z pohľadu bežného koncového odberateľa druhoradé. Zhruba dve tretiny koncovej ceny tvorí samotná komodita – plyn. Keď sa však na to pozeráte ako prepravca plynu, ktorého cieľom je tvoriť zisk, vtedy tam zohráva úlohu faktor množstva, ktoré dokážete reálne prepraviť.

Keby sa postavil Nord Stream 2 a dodávky cez Ukrajinu by sa stopli, do Česka by sa určite dostali. Dostali by sa aj z Česka k nám?

Ak vyškrtneme nejakú solidaritu v Únii, ktorá sa už stáva s ohľadom na iné témy typu utečenci viac frázou ako nejakým reálnym postojom, a budeme sa pozerať iba na technické možnosti tej-ktorej krajiny zabezpečiť si dostatok fyzických dodávok bez ohľadu na to, čo si o tom budú myslieť iné krajiny, tak Slovensko vychádza ako bezpečná krajina. A navyše spotreba plynu u nás stále klesá.

Čo však v tom prípade s Ukrajinou?

Ukrajina si zhruba polovicu svojej spotreby plynu ťaží z vlastných ložísk, má tiež veľa príležitostí, ako zefektívniť koncovú spotrebu a menej plytvať. V neposlednom rade, plyn nie je nenahraditeľná komodita, dá sa aj prechádzať na iné technológie a palivá.

Ale inak sú dnes Ukrajinci asi do istej miery odkázaní na hlavnú rúru z Ruska. Ak by do nej plyn netiekol z východu, museli by sa spoliehať z veľkej časti na Slovensko, že im plyn dotlačíme zo západu. 

Okrem Slovenska majú ešte reverzné plynárenské prepojenie s Poľskom a s Maďarskom, aj keď Maďarsko je otázne, pretože maďarsko-ruské vzťahy sú samostatnou témou. Ale pokiaľ by šlo o krízovú situáciu, tak Európska komisia je tá entita, ktorá má vážne slovo o tom, akým spôsobom v prípade krízy distribuovať zdroje. Inými slovami, tu by solidarita mohla zafungovať, a to na princípe zhora-dolu.

Je lepšie mať na severe kapacitu 55 miliárd kubíkov ročne pre Európu a zároveň podobnú na hlavnej vetve alebo mať hore 110-miliardovú kapacitu? 

Otázka je, či existuje reálna hrozba, že Rusko zastaví dodávky plynu Ukrajine a Ukrajina následne zastaví tranzit. Skúsenosť ukazuje, že áno. Na druhej strane si treba položiť otázku, aký dôvod by malo Rusko všeobecne zastavovať tranzit do krajín Európskej únie v prípade, ak by malo k dispozícii trasy, s ktorými dokáže plnohodnotne nahradiť kapacitu prepravy do Únie cez Ukrajinu?

Politický. Rusi nezabúdajú.

Súhlasím, že Rusko si vždy presadzovalo záujmy vo sférach, ktoré považovalo za oblasti svojho vplyvu. Na druhej strane som však tiež presvedčený, že ruské firmy dodržiavajú formálne uzavreté dohody, ktoré podpísali, no európske protistrany v nich nie vždy dokážu efektívne prečítať to, čo sa v nich píše, obrazne povedané, malými písmenami. Ale to je už iná téma, ktorá sa netýka energetiky.

A čo iné krajiny ako Bulharsko napojené na hlavnú vetvu v prípade, že by ju odstavili? 

Možno získajú bezpečný prístup plynu cez plánovaný plynovod Eastring, ktorý chce zrealizovať slovenský prepravca eustream. Možno sa, naopak, rozhodne viac spoliehať na dovoz skvapalneného LNG.

Ale je drahé nakúpiť skvapalnený plyn a loďami ho dopraviť na miesto spotreby.

Taká je však cena za energetickú bezpečnosť. LNG môže byť pre európskych odberateľov drahý, pretože aj producent plynu sa rozhoduje racionálne a radšej predá rovnaký objem plynu za vyššiu cenu v Ázii než lacnejšie v Európe. Ale ako som spomenul, jedným z riešení pre juhovýchod môže byť aj Eastring.

Nech aj tisíc tankerov s LNG príde, má to byť jedno?

Keby už malo prísť tisíc tankerov, tak sa plyn nahradí inou komoditou, poprípade sa môže hospodárstvo výraznejšie elektrifikovať, plyn nie je nenahraditeľný.

Teraz, keď príde do Bruselu list od premiérov V4, Estónska, Lotyšska, Litvy či Rumunska, o ktorých sa zatiaľ hovorí, že ho podpísali, aká bude ochota Bruselu vyhlásiť, že Nord Stream 2 je celý zlý? Sú doň zapojené nemecké a iné západné plynárenské firmy, ktoré budú na investícii participovať. 

Ak to preženiem, bude to závisieť od toho, či aj Brusel vidí nemecko-ruské obchodné vzťahy ako nový pakt Ribbentrop-Molotov, ako to k tejto téme poznamenal predseda predstavenstva eustreamu na jednej nedávnej konferencii. Ak sa na to pozrieme s maximálnou vážnosťou, orgány Únie môžu reálne zablokovať iba také projekty, ktoré porušujú pravidlá hospodárskej súťaže a v prípade energetiky aj pravidlá liberalizačných balíkov. Inými slovami, investor musí napríklad garantovať nediskriminačný prístup tretích strán do plynárenskej siete. Čiže ktorýkoľvek obchodník, nielen ruský Gazprom alebo jeho nemecký partner, ktorý si bude chcieť rezervovať prepravnú kapacitu, bude musieť mať takúto možnosť. Prístup tretích strán je tiež jedna z tém, na ktorú sa Rusko pozerá inak ako Únia, svedčí o tom napríklad spor o využitie kapacít plynovodu OPAL, respektíve ani v prípade už zrušeného projektu South Stream to nebolo s touto otázkou úplne bezproblémové.

Podľa premiéra Nord Stream 2 ide proti filozofii Európskej únie, vraj iba mení trasy, ale nijako nemení závislosť krajín od Ruska.

Z hľadiska prevádzky je cena plynovodov, ktoré vedú tradičnou cestou, podstatne nižšia. Investícia na plynovode cez Slovensko je účtovne odpísaná, zato do nového plynovodu treba investovať. Z racionálneho ekonomického hľadiska si tiež poviem, nech na tranzite radšej zarobí firma, ktorá odvádza dane a dividendy do slovenského rozpočtu, ale z čisto formálnej stránky, pokiaľ budú kapacity nového plynovodu prístupné všetkým, tak nikto nemôže nič namietať.

Firma eustream, ktorá za minulý rok evidovala na tranzite zisk pred zdanením 334 miliónov eur, by si ho mala deliť so štátom zhruba pol na pol. Navyše posiela do rozpočtu ďalších vyše 100 miliónov eur na daniach. Čo je silnejší motív pre premiéra? Ochrana Ukrajiny alebo peniaze? 

Malo by nám záležať na tom, aby sme mali susedov, ktorí nekolabujú. Ukrajina je dnes bytostne závislá od využívania plynu. Ak napríklad počas tuhej zimy nastanú dlhodobejšie problémy s prístupom k nemu, môže to spôsobiť sociálny kolaps. V takom prípade je Ukrajina rizikom aj pre nás, minimálne v rovine ekonomických imigrantov. V krajnom prípade to môže byť otvorené bezpečnostné riziko, ak by sa tam udial prevrat alebo čokoľvek podobné. Každý rozumný štát by mal dbať na to, aby neprispieval k destabilizácii svojich susedov. Rovnako však platí, že žiaden štát nebude lobovať za ekonomický záujem svojho suseda, ak v ňom nebude vidieť aj prínos pre samého seba. V prípade Slovenska tým mám na mysli tému zachovania príjmov do štátneho rozpočtu z prepravy plynu.

Spomínaný eustream po novom manažérsky ovláda holding EPH vo vlastníctve Daniela Křetínského a Patrika Tkáča z J&T. Predtým sedeli na peniazoch z tranzitu francúzsky Gaz de France a nemecký E.ON. Bolo by to iné, keby sa majiteľ nezmenil? 

Či už niekto označí Nord Stream 2 za protieurópsky projekt, alebo projekt, ktorý ohrozuje obchodné záujmy konkrétnych firiem, je to jeho postoj a má naň právo. Aj premiér Fico má právo vyhlásiť, že ruský plynovod je zrada, no mal by si tiež položiť otázku, či tak trochu k tej zrade sám neprispel. V minulosti podnikali v plynárenstve spoločne so štátom Francúzi a Nemci. Prispel dnešný premiér k dobrým vzťahom medzi štátom a vtedajšími zahraničnými partnermi v SPP? Keby Nemci ostali vo firme, ktorá zarába aj vďaka preprave cez Ukrajinu, a mali by vlastnícky záujem o slovenskú plynárenskú infraštruktúru, tak by dnes nemali až takú motiváciu stavať niečo nové v Severnom mori a kanibalizovať si svoj biznis v strednej Európe.

Prečítajte si

Fico hrá v plynovej vojne fér, Babiš nie