Denník N

Napísala knihu o rodičovskom mozgu: Materinský inštinkt je rigidná myšlienka, rodičovstvo sa musíme naučiť

Foto - Bethany Beck/Unsplash
Foto – Bethany Beck/Unsplash

„Rodičovstvo je schopnosť, ktorá si vyžaduje čas. Nie sme naň automaticky vybavení, neurobiologická spôsobilosť pre rodičovstvo musí v každom z nás vyrásť. Predstava o materinskom inštinkte je rigidná myšlienka, ktorá nám hovorí iba jeden príbeh o tom, ako materstvo začína. Veda však ukazuje, že existuje väčšie a širšie spektrum toho, ako môže prebiehať,“ hovorí Chelsea Conaboyová, autorka knihy o tom, ako sa pri starostlivosti o dieťa mení mozog.

V rozhovore sa okrem iného dočítate:

  • Prečo ku štrukturálnym a funkčným zmenám v mozgu pri rodičovstve dochádza?
  • Čo presne sa s mozgom deje tesne po pôrode?
  • Kedy vzniká „rodičovská intuícia“?
  • Čo z toho, čo o mozgových zmenách vieme, je veda, a čo je zatiaľ len špekulácia?
  • A čo môžu nové poznatky o rodičovskom mozgu znamenať pre spoločnosť?

Váš prvý syn sa narodil pred siedmimi rokmi. Pamätáte si ešte, aké ste mali pred jeho narodením predstavy o tom, ako vyzerá materstvo?

Keď sa blížilo jeho narodenie, bola som plná entuziazmu. Bolo to v období, keď som mala skvelú prácu a v tom, čo robím, som sa cítila dobre – pracovala som ako editorka, riadila som ďalších ľudí, bola som finančne zabezpečená, mala som skvelého partnera. O materstve, pôrode a tehotenstve som čítala všetko, čo sa dalo, a v mnohých ohľadoch som sa na túto etapu cítila pripravená.

Iste som bola aj trochu nervózna z toho, ako sa zmení môj životný štýl a spánkový rytmus, či si udržím rovnováhu medzi prácou a starostlivosťou o dieťa. Ale rozhodne som nebola pripravená na zmenu vo mne samotnej, ktorú som pocítila, keď sa syn narodil – rovnako ako na to, čo so sebou táto zmena prinesie.

Rýchlo po tom, ako ste dorazili domov z pôrodnice, ste si uvedomili, že sa u vás neaktivovala žiadna „materská mágia“, vďaka ktorej by ste rovno vedeli, ako sa o dieťa postarať. Aké pocity ste vtedy z materstva mali?

Môj syn sa narodil pomerne malý, vážil ani nie 2800 gramov. Bála som sa oňho a práve to sa stalo dominantnou časťou môjho prežívania. Vlastne som mala pocit, že tento strach – a neskôr dokonca aj strach z toho, že mám strach, vytláča iné pocity, ktoré by som „mala cítiť“: akési všeobjímajúce teplo, istotu v tom, čo ako matka robím.

Nadobudla som tak pocit, že vo mne musí byť niečo poškodené, že so mnou niečo nie je v poriadku. Že mi chýba inštinkt, ktorý som možno podvedome očakávala a na ktorý som sa spoliehala, že ma prenesie cez prvé náročné týždne. A to bolo naozaj strašidelné. V najhorších momentoch som dokonca cítila, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rodičovstvo

Rozhovory

Rodina a vzťahy, Veda

Teraz najčítanejšie