Denník N

Ľudia, ktorí veria pseudomúdrostiam, majú nižšie IQ a veria na paranormálne javy

Ilustračné foto N
Ilustračné foto N

Nová štúdia ukazuje, že existuje psychologický profil ľudí, ktorí majú tendenciu naletieť rôznym konšpiračným teóriám, paranormálnym javom a všeobecne jazyku, ktorý síce nič neznamená, ale znie veľmi hlboko.

Tak títo vedci si servítky pred ústa rozhodne nebrali. To slovo použili v nadpise, v abstrakte, a potom ešte 200-krát. Reč je o výraze „bullshit“, čiže kravina.

Psychológ Gordon Pennycook z kanadskej univerzity Waterloo a jeho tím skúmali, ktorí ľudia veria „kravinám“, aby sme použili ich obľúbené slovo.

Ich článok vyšiel minulý mesiac v recenzovanom časopise Judgment and Decision Making.

Svet obchádza strašidlo, strašidlo kravín. Ide o tvrdenia, ktoré si s pravdivosťou starosti nerobia, ich jediným cieľom je zaujať. Nezmyslom je napríklad tvrdenie: „Skrytý význam zjavuje jedinečnú abstraktnú krásu.“

Veta budí dojem, že odhaľuje hlboké a tajné „pravdy“, veď obsahuje zadumané výrazy ako „skrytý“, „abstraktný“ a „krása“. Ale v skutočnosti neznamená vôbec nič, ide o pseudomúdrosť. Jej čaru však mnohí z nás podľahnú. Prečo?

Voľnosť k moci-bytiu je voľnosťou k voľbe možností

Autori vybrali niekoľko viet, ktoré boli po syntaktickej stránke (tvorba vetných konštrukcií a slovosled) správne, ale inak nedávali žiadny zmysel. Ako bývalý študent dejín filozofie som sa s podobnými vetami stretal prakticky neustále, predovšetkým v kontinentálnej tradícii (Heidegger, Lacan, Derrida a spol.).

Obzvlášť mi v pamäti utkvel tento „filozofický“ citát: „Ak sa nachádza pobyt vo vrhnutosti v mode úzkosti a ak je schopný privlastniť si mlčiacim spôsobom hlas svedomia, potom jeho voľnosť k moci-bytiu sa stáva voľnosťou k voľbe svojich možností.“ Ide o pseudomúdrosť, autori článku by na jej popis zvolili oveľa expresívnejší výraz.

Pennycook s kolegami chceli zistiť, za aké hlboké po myšlienkovej stránke respondenti vety tohto druhu považujú. Experimentu sa zúčastnilo skoro 300 študentov z univerzity Waterlooo.

Autori zistili, že na 5-stupňovej škále od „vôbec hlboké“ po „veľmi hlboké“ im študenti dali v priemere známku 2,6. Až 27 percent ľudí im dalo známku 3 a viac.

Fyzikalistická ontológia je metafyzický hendikep

V druhom experimente siahli autori po tvrdeniach mudrca a spiritualistu Deepaka Chopru. Nanešťastie, aj u nás sa môžete dostať k jeho myšlienkovej produkcii, napríklad v knihe s príznačným názvom Nesmrteľné telo, nekonečná duša (Kvantová alternatíva dlhovekosti).

Na sociálnej sieti je Chopra mimoriadne aktívny, vešia tam aj takéto odkazy: „Pozornosť a zámery sú mechanizmom manifestácie“ alebo „Fyzikalistická ontológia je metafyzický hendikep“.

V zahraničí patria Choprove knihy k bestsellerom, hoci vedci nefalšovane trpia vždy, keď otvorí ústa. Niekedy sa s ním pustia do výmeny názorov; britský fyzik Brian Cox alebo biológ Jerry Coyne si z jeho pseudomúdrostí vládzu už iba uťahovať.

Coyne pomenoval myšlienky Deepaka Chopru humorne ako „deepakity“. Ide o narážku na slovo „deepity“, ktoré vytvoril súčasný filozof Daniel Dennett na pomenovanie pseudomúdrostí, ktoré nám majú sprostredkovať údajné hlboké pravdy (deep = hlboký).

Aj v tomto experimente s Choprovými tvrdeniami sa ukázalo, že ľudia hodnotili ich hĺbku pomerne vysoko. Výsledky sa podobali na tie z prvého experimentu.

Ako dlho žijú kamene?

U ľudí, ktorí sa experimentov zúčastnili, vedci merali celú škálu kognitívnych schopností, od fluidnej inteligencie (schopnosť riešiť nové problémy nezávisle od nadobudnutých poznatkov) cez verbálnu inteligenciu (zo súboru viacerých slov človek vyberal to, ktoré sa k nejakému výrazu najviac hodilo) až po schopnosť riešiť matematické úlohy.

Autori zaznamenávali aj mieru religiozity respondentov, ich súhlas s konšpiračnými teóriami alebo chyby v ontológii. V poslednom prípade sa napríklad pýtali, či veta „Kamene žijú veľmi dlho“ je myslená metaforicky alebo doslova.

Zistili, že „ľudia, ktorí sú náchylnejší viacej veriť na kraviny, myslia menej kriticky, dosahujú horšie výsledky vo fluidnej a verbálnej inteligencii i v matematickom testovaní. Čo sa týka ontológie, sú viacej zmätení, viac veria konšpiračným teóriám, je u nich vyššia pravdepodobnosť, že budú zastávať náboženské a paranormálne presvedčenia a že budú vo väčšej miere vyznávať doplnkovú a alternatívnu medicínu“.

Otvorení nezmyslom

Vyznávači rôznych alternatívnych medicín, konšpiračných teórií alebo paranormálnych javov často argumentujú, že na rozdiel od „strnulých“ vedcov nie sú dogmatickí, pretože ich myseľ je otvorená novým a netradičným názorom.

Autori článku ich uzemňujú s tým, že nie je otvorenosť ako otvorenosť. Píšu: „Oplatí sa vám mať otvorenú myseľ, ale nie tak, aby sa vám rozpadol mozog.“ Pennycook s kolegami konštatujú, že aj myseľ vedcov je otvorená, ale zároveň je doplnená o kritické myslenie a schopnosť zvažovať argumenty a hodnotiť dôkazy.

Štúdia ukazuje, že existuje psychologický profil ľudí, ktorí majú tendenciu naletieť rôznym konšpiračným teóriám, paranormálnym javom a všeobecne jazyku, ktorý síce nič neznamená, ale znie veľmi hlboko.

Otázka je, čo s tým. Mohol by som povedať niečo „hlboké“, ale asi by to bola „kravina“. Najdôležitejšie riešenie je celkom „jednoduché“ – spočíva v poctivej práci už na základnej škole, aby sa žiaci naučili triediť informácie a zvažovať argumenty. Zvyšok vysvetľuje Gaussova krivka.

Dostupné z: Judgment and Decision Making

Teraz najčítanejšie