Slovenský školský systém udržiava spoločenské nerovnosti

Autorka je výskumníčka Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť SGI

Dosiahnuté vzdelanie a spoločenské postavenie rodičov na Slovensku predurčujú, aké vzdelanie získajú ich deti. Osobitne zraniteľnými sú v tomto smere nielen deti z chudobných rodín, ale aj deti z menšinového kultúrneho prostredia.

Dokazuje to štúdia OECD, podľa ktorej je Slovensko v medzinárodnom porovnaní v tomto negatívnom fenoméne na druhej priečke, a to hneď po Českej republike. Na druhej strane, v prípade škandinávskych krajín, aj deťom, ktoré pochádzajú z materiálne skromnejších podmienok, umožňuje ich kvalitný vzdelávací systém dosiahnuť vyššie vzdelanie, ako majú ich rodičia, a zastaviť tak medzigeneračné prenášanie chudoby.

Doma zle, vonku bez problémov

Na Slovensku sú v tomto smere osobitne ohrozené deti z rómskych vylúčených komunít. Podľa údajov Regional Roma Survey 2011 len 21 percent Rómov a 15 percent Rómok dokončí strednú školu. Tento nízky počet stredoškolákov sa odzrkadľuje vo vysokej miere dlhodobej nezamestnanosti v mnohých rómskych komunitách. Maturitné vysvedčenie či výučný list totiž často predstavujú minimálnu požiadavku na vstup na slovenský trh práce.

V školách v zahraničí sa však rómskym deťom zo Slovenska často darí. Štúdia Rómskeho vzdelávacieho fondu (Fremlová & Ureche, 2011) napríklad ukázala, že kým skupina rómskych detí bola na Slovensku zaradená do špeciálnych škôl bez možnosti získať bežné stredoškolské vzdelanie, po príchode do Veľkej Británie dokázali priemerne dobre zvládnuť bežnú základnú školu.

Rozdiely vznikajú už v škôlkach

Nerovnosť v prístupe ku vzdelaniu sa začína už v skorom veku, a to z hľadiska dostupnosti predškolského vzdelávania. Bez kvalitného predškolského vzdelávania sa dieťa pri nástupe na základnú školu ocitá na inej štartovnej pozícii ako jeho rovesníčky a rovesníci. Bez individualizovaného a inkluzívneho prístupu na základnej škole dosahuje horšie výsledky a spolu s motiváciou učiť sa klesá aj šanca na dokončenie strednej školy.

Nedokončenie stredoškolského vzdelania je tak možné vnímať ako dôsledok akumulácie zlyhaní na rôznych úrovniach školského systému, a teda aj existencie nerovnosti v prístupe ku vzdelaniu už v ranom detstve.

Rodičia často pre vlastné nízke vzdelanie, nedostatok peňazí či nižšie očakávania nedokážu bez asistencie poskytovať svojim deťom prostredie, ktoré je také motivujúce a podporujúce ako vo vzdelanejších a materiálne zabezpečených rodinách.

Podľa príkladov krajín, ktoré úspešne minimalizujú medzigeneračný prenos chudoby, sa tomuto problému dá predísť súhrou viacerých politík, ktoré sa začínajú už na úrovni predškolského a základného vzdelávania. Kvalitné predškolské a základné vzdelávanie s individualizovaným prístupom a podpornými mechanizmami (napríklad vo forme doučovania či mimoškolských činností s aktívnym zapojením rodičov) umožní deťom získať zručnosti potrebné na ďalšie vzdelávanie.

Naopak, nie je odporúčané skoré rozdeľovanie detí napríklad do osemročných gymnázií či výkonnostných ročníkov. Nehovoriac o vytváraní etnicky homogénnych tried či škôl. Takéto rozdeľovanie totiž často kopíruje majetkové a spoločenské rozdelenie spoločnosti a prispieva k jeho udržiavaniu.

Vzdelávanie sa musí oplatiť

Na úrovni stredného školstva je odbornou verejnosťou odporúčané znížiť finančnú náročnosť stredoškolského vzdelávania, napríklad vo forme poskytovania finančných príspevkov na cestovanie, stravu či ubytovanie alebo štipendií, ktorých výška a nastavenie odradia od účasti na aktivačných prácach či krátkodobých brigádach. Tie totiž prinášajú síce nízky a nestabilný, ale pre oklieštený rodinný rozpočet často veľmi podstatný príjem. A to je realitou najmä v spoločensky vylúčených komunitách.

Okrem odbúrania finančných bariér je tiež dôležité sa zamerať na zvyšovanie motivácie dokončiť štúdium, a to prostredníctvom mentorovania, doučovania a podporných skupín s proaktívnym zapojením školy a komunity.