Denník N

Aktivista Tichý: Prvýkrát sa štát k migrantom v Kútoch správa ako k ľuďom (+video)

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

V stanovom mestečku v obci Kúty je v priemere 150 ľudí denne, nikto z nich na Slovensku zostať nechce, opisuje situáciu aktivista a externý poradca ministerstva vnútra Branislav Tichý.

V rozhovore hovorí aj o tom:

  • prečo migranti nezostávajú na Slovensku, ale chcú ísť do Nemecka,
  • ako sa líši situácia na česko-slovenskej hranici od ukrajinskej,
  • čo hovorí na vznik samozvanej hraničnej stráže, ktorú ohlásil Marian Kotleba,
  • ako sa dá migrantom pomôcť počas zimných mesiacov.

Na úvod by bolo dobré vysvetliť, prečo sa teraz na česko-slovenských hraniciach a na našom území objavujú stovky migrantov zo Sýrie či z Afganistanu.

Nie je to úplne teraz, deje sa to priebežne. Migračná vlna sa postupne zvyšovala, prvé signály sme videli od leta. Dôvod, prečo sa objavujú teraz v Kútoch a okolí, je ten, že sa zmenila primárna migračná trasa. Kým v rokoch 2015 – 2016 sme toho ako Slovensko boli ušetrení, lebo prúd išiel mimo nášho územia, tak dnes je západné Slovensko na migračnej trase. Nie je to teda nič nezvyklé, možno je to len nezvyklé pre nás, keďže sa trasa posunula kúsok na sever.

Aká bola pôvodná trasa?

Od roku 2015 viedla trasa cez Balkán, Maďarsko a Rakúsko ďalej do Nemecka a do západnej Európy. Tým, že aj Rakúšania robili nejaké opatrenia, rovnako aj Maďari, sa trasa kúsok posunula. Nejde už po severnej časti Rakúska, ale po južnejšej časti Slovenska.

Čiže zmenila sa len trasa? Nie je to tým, že sa zhoršila situácia v Sýrii a Afganistane?

Nie. Aj keď sa pozrieme na ľudí, ktorí prichádzajú, tak z absolútnej väčšiny sú to síce Sýrčania, ale sú to väčšinou ľudia, ktorí pred samotnou vojnou v Sýrii ušli zo Sýrie už dávnejšie. Väčšina z nich zostávala v Turecku. Situácia v Turecku je pre nich extrémne zložitá, možností, ako tam žiť a uživiť rodiny, je pre utečencov naozaj málo. Niet sa preto čo čudovať, že po nejakom čase, čo sa tam snažili žiť a uživiť svoje rodiny, sa posúvajú ďalej.

Video: Celý rozhovor s Branislavom Tichým o dnešnej migračnej vlne a aj o tej z roku 2015 (autorky: Lucia Osvaldová a Martina Koník)

Dá sa povedať, v čom je táto migračná vlna iná ako tá pred siedmimi rokmi?

Myslím, že nie je v zásade iná. Vidíme približne tú istú skladbu ľudí – najzásadnejší rozdiel je v tom, že v roku 2015 sme boli od toho ako Slovensko ušetrení. Keď teraz vidím niektoré politické výroky, ako to vtedy vtedajší politici zvládli, tak sa musím len usmiať. Je to podobné ako povedať, že za našej vlády nebolo zemetrasenie – nemali nad tým absolútne žiadnu kontrolu. To, že sa nám vtedy tá vlna vyhla, bol objektívny fakt, nie nejaké riadenie štátu.

Jediné, čo sa zásadnejšie zmenilo, je, že teraz na tej migračnej trase sme.

Na Slovensku od konca

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Migrácia

Rozhovory

V redakcii

  • Rozhovory o politických a spoločenských témach V redakcii vedú každý pracovný deň redaktori Denníka N Monika Tódová, Dušan Mikušovič, Veronika Folentová a ďalší
  • V sobotu vychádza špeciálne vydanie, kde udalosti týždňa s Monikou Tódovou preberajú vybraní členovia redakcie Denníka N
  • Nové vydania publikujeme každý deň okrem nedele ako 1) článok, ako 2) podcast na webe, v aplikácii Denník N a kdekoľvek počúvate podcasty a 3) ako video na kanáli Denníka N na youtube.com
  • Ak chcete podporiť autorky a autorov relácie V redakcii Denníka N, objednajte si naše predplatné.

Slovensko

Teraz najčítanejšie