Denník N

Prečo by Slovensko malo platiť chudobným krajinám za následky klimatickej zmeny?

Vláda bývalého prezidenta Maldív rokovala v roku 2009 pod vodou, čím chcela upriamiť pozornosť na klimatickú zmenu. Foto - TASR/AP
Vláda bývalého prezidenta Maldív rokovala v roku 2009 pod vodou, čím chcela upriamiť pozornosť na klimatickú zmenu. Foto – TASR/AP

Historická krivda je azda najústrednejšou témou vo väčšinových interpretáciách slovenskej histórie.

Autor je kultúrny antropológ, University of London

Keď sa v  slovenských médiách objavila správa o nedeľnej dohode na konferencii COP27 v Egypte, ktorá vytvorí nový fond na kompenzáciu chudobných krajín za následky klimatickej zmeny, niektorých čitateľov mohol zaskočiť komentár slovenských vládnych predstaviteľov, že aj Slovensko sa môže spolupodieľať na jeho financovaní. Prečo by mala krajina ako Slovensko, ktorá sama seba nepovažuje za bohatú, prispievať na kompenzáciu za niečo, čo nepovažuje za svoju zodpovednosť?

Historická krivda je azda najcentrálnejšou témou vo väčšinových interpretáciách slovenskej histórie. Od útlaku v období Rakúsko-Uhorska cez nevôľu medzinárodnej komunity prisúdiť Slovákom samostatný štát po prvej svetovej vojne a zradu Mníchovskej dohody až po tichý súhlas západných spojencov s pridelením Slovenska do ruskej sféry vplyvu po druhej svetovej vojne, Slováci sami seba často vidia ako obete histórie.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Klimatická zmena

Komentáre

Teraz najčítanejšie