Denník N

Mapa týždňa: O dlhodobých dôsledkoch ruských teroristických útokov na ukrajinské civilné ciele

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Autor je veľvyslancom SR vo Veľkej Británii, bývalý štátny tajomník ministerstva obrany.
Text vznikol ako súčasť seriálu @Mapa týždňa, ktorý autor uverejňuje na svojom facebookovom profile

Najprv fakty. Rusko už týždne masovo útočí na ukrajinskú civilnú infraštruktúru – cieľmi ruských útokov sú energetická infraštruktúra, siete zabezpečujúce elektrickú energiu, komunikácie, mobilné siete. Preložené do ľudskej reči, ľudia nemajú elektrinu, mobilný signál, kúrenie. Útočia balistickými strelami (napríklad Iskander), iránskymi dronmi (Šahíd-136), strelami s plochou dráhou letu (napríklad Kalibr, skupina Ch-xxx).

Len 17. novembra bolo bez elektriny približne 10 miliónov Ukrajincov. Najpostihnutejšími oblasťami boli Odesa, Sumy, Vinica, Kyjiv. V Odeskej oblasti bolo prevádzkyschopnej len 38 percent infraštruktúry mobilných sietí (v niektorých prípadoch sa nedalo dovolať 24 hodín), v Mykolajivskej 67 percent (údaje z poľského inštitútu OSW).

Podľa ukrajinského prezidenta Zelenského ukrajinská protivzdušná obrana dokáže zničiť 70 percent ruských prostriedkov (ad info: najvyššie percento v Kyjivskej oblasti, 80+ percent, najnižšie na juhu Ukrajiny – menej ako jednu tretinu). A hoci podľa rôznych zdrojov Rusi radikálne spotrebovávajú svoje strely (z balistickej strely Iskander im údajne ostáva len menej ako 15 percent pôvodného počtu) a ukrajinská protivzdušná obrana zachytáva pomerne vysoké percento, zvyšok dokáže spôsobiť obrovské škody a utrpenie.

A teraz poďme na analýzu a na konzekvencie. Rusku sa evidentne nedarí dosahovať vojenské ciele – nieže nedobyli Kyjiv, ale od júla sa de facto ruský postup zastavil a nasledovali už len ukrajinské úspechy, najprv pri Charkive, následne pri Chersone. A keďže sa Rusom nedarí v teréne, rozhodli sa terorizovaním obyvateľstva dosiahnuť politicko-strategické ciele.

Konkrétne ničením civilnej infraštruktúry vyvinúť nátlak na politické vedenie Ukrajiny, aby sa v podstate vzdalo. Lebo si myslia, že keď budú Ukrajinci mrznúť, budú v tme a nebudú mať vodu, vzbúria sa a budú presadzovať, aby sa ich krajina vzdala a akceptovala ruské požiadavky. Lenže je to nedomyslená stratégia: dlhodobé ruské požiadavky Ukrajinci nemôžu akceptovať, keďže by to znamenalo de facto likvidáciu ukrajinskej štátnosti.

Navyše terorizovanie obyvateľstva fungovalo v moderných dejinách len málokedy – pokúsili sa o to Nemci v roku 1940 leteckou kampaňou v Británii, neuspeli. Ale aj samotní Rusi s tým majú skúsenosti z druhej svetovej vojny – vtedajší Leningrad vzdoroval Nemcom 900 dní, nevzdal sa, hoci až extrémne hladoval, podobne ako sa nevzdali vo vtedajšom Stalingrade. Prečo by sa vzdali Ukrajinci, najmä keď majú za sebou celý západný svet?

A je tu ešte jedna mimoriadne dôležitá vec: terorizovaním ukrajinského obyvateľstva Rusko predlžuje vojnu a vylučuje akékoľvek rokovania, nehovoriac o dohode. Prvú zásadnú strategickú chybu Moskva urobila anexiou štyroch ukrajinských oblastí – Doneckej, Luhanskej, Zaporižžskej a Chersonskej. Tento krok znemožnil akékoľvek rokovanie – lebo keď už raz Rusko tieto územia považuje za „ruské“, nemôže sa ich vzdať, čo je zase absolútne neprijateľné pre celý svet.

Ďalšia zásadná strategická chyba prišla s teroristickými útokmi na civilné ciele a infraštruktúru – kto civilizovaný by chcel (alebo môže) rokovať s ľuďmi, ktorí majú na rukách krv detí? Nie je to, prosím, citové vydieranie, ale základná morálna dilema, ktorá je pre západný svet zásadná aj v politických rozhodovaniach. Ruské vedenie sa odpísalo, vylúčilo sa zo skupiny civilizovaného sveta, s ktorou sa dá rokovať. Navyše týmto krokom ruské vedenie pripútava k sebe celú politickú a mocenskú elitu – na základe princípu „všetci sme v tom spoločne“, čím likviduje alternatívne riešenia.

Rusko sa definitívne vydalo na cestu terorizovania civilného obyvateľstva, čo je morálne absolútne neakceptovateľné, vojensky neefektívne a zásadne predlžuje celú túto zločineckú vojnu.

Ilustratívna mapa útokov z 15. novembra z Anadoľa.

[Pochopte vojnu na Ukrajine vďaka knihám Petra Koubského Stručné dejiny Ukrajiny a Stručné dejiny Ruska]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Vojna na Ukrajine

Komentáre

Teraz najčítanejšie