Fico hrá v plynovej vojne fér, Babiš nie

Keď Andrej Babiš potreboval od Roberta Fica daňovú úľavu pre Duslo Šaľa, predseda Smeru zabral, hoci mu to nebolo príjemné. Nechal potichu zmeniť zákon, aby samotné rozhodnutie prehodil na ministra hospodárstva a nikdy nemusel predstúpiť pred kamery a vysvetľovať, že tak veľa peňazí dostáva od štátu ťažká chemická výroba, ktorá navyše ani neprinesie nové pracovné miesta.

Predseda Smeru Robert Fico mal aj preto dôvod očakávať od Babiša ako šéfa českej partnerskej populistickej strany, že keď bude treba, zaberie aj on.  Nestalo sa tak. Naopak, Babiš urobil z Fica hlupáka v situácii, keď to nikto nepredpokladal.

Český podpis pod list stredoeurópskych ministrov hospodárstva proti rusko-nemeckému projektu Nord Stream II sa do stredy považoval za samozrejmý, ale ministri za Babišovu stranu ANO ho na zasadnutí českej vlády nečakane zablokovali.

Český premiér Sobotka potom síce podpísal aspoň premiérsku verziu stredoeurópskej antiNordStream II nóty, no Babišova hra tak či tak výrazne spochybnila jednotu regiónu v boji proti dohodám o nových ruských plynovodoch. A ublížila tak Slovensku.

Slovenský záujem na blokovaní nového plynovodu z Ruska cez Baltské more do Nemecka je zrejmý. Čím viac plynu potečie do Európy cez NordStream, tým menej ho pretečie z Ukrajiny cez Slovensko.

Ukrajina sa tak stane oveľa ľahšie vydierateľná Ruskom, pretože to jej rúry už vôbec nebude potrebovať, kým ona ruský plyn áno. Peniaze z transportu plynu by navyše Ukrajine chýbali a jej energetika by chradla ešte viac.

Slovensko by, samozrejme, tratilo v každom scenári, v ktorom by sa situácia na Ukrajine zhoršila (máme s ňou hranicu). Okrem toho by sme prišli takisto o peniaze z transportu ruského plynu do Európy. Slovensko totiž vlastní 51 percent v najziskovejšej firme v krajine (Eustream), ktorá na daniach a dividendách nosí štátu ročne približne štvrť miliardy eur.

Akokoľvek je Fico svojimi vyjadreniami (najmä pred slovenským publikom) proruský a protiukrajinský, v strategickej plynovej hre hral poctivo na strane Európy ako spojenca Ukrajiny.

Slovenský reverz plynu, s ktorým premiér súhlasil napriek zúrivým protestom Gazpromu, urobil Ukrajinu v energetike výrazne slobodnejšou. Netreba za tým hľadať len tlak, ktorý pri tom na Fica vyvíjali európski politici.

Predseda vlády je totiž evidentne spokojný so spoluprácou s Danielom Křetínským, ktorý cez firmu EPH riadi pološtátny Eustream.

Tento český podnikateľ je pre Fica ideálnym oligarchom, pretože vo zverených sektoroch po sebe na rozdiel napríklad od Širokého nenecháva bordel.  Nepúta tým na seba pozornosť a štátu posiela veľké dividendy.

Křetínského záujem je navyše jasne čitateľný a neprieči sa záujmom Slovenska. Ak dlhodobo nepotečie plyn z Ukrajiny, Eustream bude bezcennou firmou a prerobí na tom aj štát, aj Křetínský (a jeho partneri z J&T).

A na druhej strane sporu stoja naozaj ruské záujmy. Gazprom má v projekte Nord Stream II oficiálne len polovičný vplyv, no spolupracuje v ňom so západnými firmami, ktoré nemusia počúvať na politické ciele Európy, a záujmy Ukrajiny im tak môžu byť ukradnuté.

Akcionárom NordStreamu je napríklad aj OMV, ktorý v energetickej brandži už dlhšie považujú za trójskeho koňa ruských energetikov.

Alebo nemecký BASF, ktorý si s Rusmi vymieňa podiely vo svojich európskych skladiskách plynu za sibírske ťažobné polia. Načo sú Gazpromu skladiská v Európe? Aby aj cez ne mohol brzdiť plynulosť voľného obchodu s plynom.

To všetko sú však detaily, ktoré české publikum nezaujímajú, a Babišov pokus o veto spoločného postupu strednej Európy v plynovej vojne mu preto z popularity neuberie.

No minimálne tým český minister financií a veľkoodberateľ plynu v jednej osobe dá všetkým dôležitým hráčom najavo, aký vie byť cenný.