Kresťanských utečencov vo Ficovej rodnej obci nechcú (+ video)

Predpoludním sa po Hrušovanoch v okrese Topoľčany pohybuje len pár ľudí. Plno je len v krčme u Peťa, štamgasti obsadili dva z troch stolov a sŕkajú prvé pivo.

V dedine žije 1100 ľudí a Slovensku dala jednu známu osobnosť – Roberta Fica. S rodičmi v nej žil do šiestich rokov, v dobrom na ňu spomína a rád sa do nej vracia. V dobrom o premiérovi hovoria aj rodáci.

Po štedrých dotáciách a multifunkčnom ihrisku z peňazí vlády mu vlani postavili pamätnú tabuľu. Teraz však Hrušovany zažívajú kultúrny šok – má sa tam presťahovať desať utečencov z Iraku.

Video: Kňaz verzus krčma. Prijme slovenská dedina utečencov? 
autor: Martina Pažitková

„Medzi priateľmi v EÚ som perzekvovaný za to, že sme ponúkli pomoc konkrétne kresťanským migrantom,“ vysvetľoval nedávno Fico študentom. „Táto krajina je však postavená na kresťanských základoch, preto má aj väčšiu šancu na integráciu človek, ktorý má blízko k týmto hodnotám,“ vravel.

So zástupcami cirkví tak úrady vybrali 149 dobre preverených utečencov – výhradne kresťanov a rozdelili ich do Nitry a viacerých obcí v jej okolí. „Pochádzať budú z kresťanského prostredia a mali by byť schopní integrovať sa na náš spoločenský systém,“ vravel slávny rodák z Hrušovian.

Budú cítiť, že nie sú vítaní

Na integráciu to zatiaľ v Hrušovanoch nevyzerá. Utečencov nechcú, ani keby ich malo byť len desať a išlo by o kresťanov. Starosta Jozef Benca sa do kamery ani na diktafón vyjadrovať nechce.

Je rozrušený. Vraví, že väčšina obce je jednoznačne proti. Nepáči sa mu, že sa ho nepýtali. Nehnevá sa na vládu ani na Fica, ale na cirkev a na farára z Výčap-Opatoviec, ktorého občianske združenie Pokoj a dobro presídlenie do ich dediny spoluorganizuje. O združení nehovorí inak, než o „Zle a nenávisti“ a prestal si už vraj vážiť aj nitrianskeho biskupa.

Starosta Benca sa po útokoch v Paríži obáva, že sa aj v Hrušovanoch „niečo udeje“, že sa Iračania za rok nenaučia po slovensky tak, aby sa zamestnali, a zostanú mu na krku. Je stále nervóznejší a krátke posedenie s ním končí upozornením, že utečenci „budú cítiť, že tu nie sú vítaní“.

Práve pre dve iracké rodiny, ktoré ešte názov Hrušovany nepočuli, zvolal verejnú schôdzu. Zavolal na ňu aj podnikateľa, čo chce utečencov vo vlastnom dome ubytovať.

Nepustili ani Rómov

V Hrušovanoch cudzincov nemajú. Miestni si pochvaľujú, že do dediny nepustili ani Rómov. Chváli sa tým aj starosta Benca.

„Keď sa budú slušne správať, treba im dať možnosť. Ale ak budú robiť zlotu, treba to monitorovať a hneď to poslať domov,“ hovorí dôchodca v krčme u Peťa. Štamgast vraví, že má so Sýrčanmi dobrú skúsenosť. Keď bol pred štrnástimi rokmi so zájazdom v Svätej zemi, Sýrčania mu dali v hoteli obed zadarmo, aj keď nemuseli.

Problém s nimi nemá ani staršia žena pri kostole. Iný štamgast u Peťa má jednoznačný názor. „Načo sem idú? Bola vojna a naši otcovia neutekali. Z čoho ich chovať budeme?“

Faktom je, že do obce sa nechystajú Sýrčania, ale Iračania.

Agresivitu nápad s utečencami vyvolal u šesťdesiatnika. Hovorí, že síce žiadneho nepozná, jedného z jeho známych však vraj nejaký utečenec opľul; počas tackavej jazdy na bicykli ukazoval, ako by utečencom poskákal po hlavách, keby opľuli jeho.

Dedina si možno svoje presadí

Ľudia, ktorých sme stretli v Hrušovanoch, nie sú reprezentatívnou vzorkou. Väčšinou išlo o starších ľudí, mladší boli v práci alebo v škole. „My sme tu mali zastupiteľstvo, väčšina je proti tomu,“ opisuje nálady v Hrušovanoch poslanec obecného zastupiteľstva Bohumil Svorad. Vraví, že jeho susedia majú z utečencov strach. Starosta Benca Novému Času povedal, že proti je 90 percent obyvateľov.

Do Ficovej rodnej obce však kresťania z Iraku možno ani nepôjdu. Podnikateľovi, ktorý ich chcel ubytovať, to miestni vyčítajú a žalúdok mu čistil aj starosta. Podnikateľov syn vraví, že si to ešte s hostením utečencov môže jeho otec rozmyslieť.