Denník N

Prežil, no zo zákopov vyšiel mŕtvejší než mnohí mŕtvi

Vydanie klasického protivojnového románu sa vracia s novou aktuálnosťou.

Americký spisovateľ a scenárista Dalton Trumbo písal svoj slávny protivojnový román Johnnymu dali pušku v roku 1938. Vracia sa v ňom však ešte o dve desaťročia späť – jeho hrdina Joe Bonham narukoval do armády, aby bojoval v zákopoch na západnom fronte prvej svetovej vojny. Kniha vyšla 3. septembra 1939, dva dni po tom, ako nacistické Nemecko napadlo svojich poľských susedov, čím sa začal najkrvavejší a najrozsiahlejší vojnový konflikt v doterajších ľudských dejinách.

Román Johnnymu dali pušku sa však veľmi rýchlo stal symbolom odporu voči všetkým nezmyselným vojnám naprieč dvadsiatym i dvadsiatym prvým storočím. Vypredal sa počas kórejskej vojny a čítali si ho aj mladí vojaci vo Vietname.

V slovenčine vyšiel po prvý raz v roku 1976 v preklade Jarmily Samcovej. O čerstvé druhé vydanie sa postaralo banskobystrické vydavateľstvo Literárna bašta, kde sa Trumbov román objavil v novom výbornom preklade Daniely Krnáčovej. Deje sa to v čase, ktorý navrátil slovo vojna do našich každodenných slovníkov, hoci vydavateľský zámer opätovne priniesť túto knihu siaha ešte pred 24. február. To, čo pôvodne malo byť vydaním klasického protivojnového románu, vracia sa, žiaľ, s celkom novou aktuálnosťou.

Potrava pre delá

Zrazu už nepočuje ani tlkot vlastného srdca. Nemôže sa pohnúť. Nemôže rozprávať. Je toto už smrť? Nie, nie, predsa tam, v tej zranenej a ustatej hlave, to všetko vrie. Smrť je koniec, smrť je čosi definitívne, a toto sa na ňu síce veľmi podobá, no ešte to nie je ona.

Joe Bonham sa zobúdza na nemocničnom lôžku. Tuší, že sa s ním stalo čosi nedobré, tak to však vo vojne občas býva. Telo je zranené, no oči sa azda čoskoro rozlepia, údy sa rozhýbu. A zatiaľ… Zatiaľ sa mu pod viečkami začína odvíjať dlhý film vyskladaný z obrázkov, ktoré uviazli v jeho pamäti.

Vidí svojich rodičov ešte ako mladých zaľúbencov, vidí sneh v rodnom Shale City, vidí prvé lietadlo s pilotom Lincolnom Beechym, ktoré u nich pristálo, a školský inšpektor pán Hargraves o ňom povedal, že lietadlo otvára novú éru mieru, prosperity a vzájomného porozumenia, všetci sa stanú priateľmi a budú si rozumieť (sic!). Joe stretáva aj svoje prvé lásky a znovu prežíva prvé veľké sklamania – a toto všetko, čo z neho teraz vychádza, tvorí hmotu jeho života, ktorý vyslali zmárniť do zákopov, toto všetko vypĺňa telo, ktoré sa jedného dňa muselo vrhnúť pod nepriateľské guľky.

Z každej spomienky však vedie strmá cesta do reality na nemocničnom lôžku, kde sa pokúša zrekapitulovať, čo sa stalo a aké škody utrpela jeho telesná schránka.

Metafora bez rúk a bez nôh

Joe, no tak, skús sa poškrabkať, keď nemáš ruky. Skús pomrviť prstami na nohách, keď ti odrezali nohy kdesi tesne pod bedrovým kĺbom. Skús otvoriť oči a pozri sa – už nemáš ani tvár. Taká je totiž tvoja realita!

S každou jednou časťou tela, ktorej absenciu po prebudení objaví, stáva sa jeho budúcnosť čoraz nepredstaviteľnejšou.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie