Samit V4 v Košiciach: Pre Orbána môže byť kľúčové, či sa Heger postaví na jeho stranu

V štvrtok sa bude v Košiciach konať samit V4; k rokovaciemu stolu si sadnú Petr Fiala, Eduard Heger, Mateusz Morawiecki a Viktor Orbán. Pred pár rokmi fungovala V4 ešte ako V2 + 2: Maďarsko a Poľsko boli blízki spojenci, Česko a Slovensko sa ich však nezastali v sporoch, ktoré mali s Európskou úniou vo veci dodržiavania zásad právneho štátu.

Voči Maďarsku odvtedy vstúpil do platnosti mechanizmus právneho štátu, a hoci dohoda už môže byť na spadnutie, ešte vždy hrozí, že krajina príde o niekoľko miliárd eur zo zdrojov EÚ. Keďže sa v Rade Európskej únie bude začiatkom decembra hlasovať o prípadnej sankcii proti Budapešti, Orbán bude potrebovať spojencov a pravdepodobne by po svojom boku chcel mať aj Slovensko.

V Rade budú hlasovať ministri financií EÚ; matovičovci dúfajú, že Európska komisia bude súhlasiť s opatreniami Maďarska zameranými na nápravu nedostatkov v oblasti princípov právneho štátu. Ministerstvo financií sa pre Napunk vyjadrilo, že je iba ťažko možné predstaviť si, že by niekto hľadal výnimky v týchto princípoch.

V3 + 1

Od vypuknutia vojny na Ukrajine sa aj Poľsko, ktoré je už tradične mimoriadne nedôverčivé k Rusku, vzdialilo od svojho predtým blízkeho spojenca Maďarska. Orbánova vláda neodsúdila ruskú agresiu tak rozhodne ako ostatné krajiny V4. Maďarský premiér aj naďalej udržuje s Ruskom živé vzťahy a podarilo sa mu dosiahnuť aj výnimky z niektorých sankcií. Dokonca také, ktoré sú priaznivé aj pre Česko a Slovensko, napríklad dočasnú výnimku spod ropného embarga.

Napätie sa prejavuje aj vo vzťahoch V4: v piatok sa mali pôvodne stretnúť predsedovia parlamentov štyroch krajín, zo strany Českej republiky to však zrušili predsedníčka poslaneckej snemovne Markéta Pekarová Adamová a predseda senátu Miloš Vystrčil. Stretnutia sa odmietli zúčastniť aj predsedovia dvoch komôr poľského parlamentu.

V marci sa stretnutie ministrov obrany V4 v Budapešti nekonalo preto, lebo českí a poľskí ministri zrušili svoju účasť. Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský často kritizoval Maďarsko a V4 označil za nefunkčnú.

Bývalý minister zahraničných vecí Slovenska Ivan Korčok sa takisto pravidelne dostal do konfliktu so svojím maďarským kolegom. Hoci tieto konflikty boli hlavne o bilaterálnych vzťahoch, Korčok kritizoval Maďarsko aj vo veci právneho štátu. Jeho nástupca Rastislav Káčer v minulosti svojimi vyhláseniami viackrát odsudzoval maďarskú vládu, naposledy kritizoval Viktora Orbána za jeho fanúšikovský šál, na ktorom bolo vyobrazené Veľké Uhorsko.

Štvrtkové stretnutie V4 môže byť pre Viktora Orbána dôležité aj preto, lebo sa blíži termín, keď Európska komisia zverejní svoje stanovisko k plánu obnovy a k opatreniam, ktoré maďarská vláda prijala, aby získala prístup k rozpočtovým zdrojom EÚ.

V prípade zdrojov z plánu obnovy vo výške 5,8 miliardy eur Komisia maďarský plán ešte stále neodsúhlasila, pretože chce garancie zníženie rizika korupcie. Sumu 7,5 miliardy eur z európskeho rozpočtu na obdobie rokov 2021 až 2027 blokuje Komisia v rámci mechanizmu právneho štátu. Maďarská vláda prijala celý rad legislatívnych zmien, aby vyhovela podmienkam, ktoré boli stanovené na čerpanie zdrojov.

S akými ambíciami príde Viktor Orbán na samit?

Nie je pravdepodobné, že by Viktor Orbán prišiel do Košíc s cieľom, aby presvedčil zvyšné tri krajiny o potrebe radikálnej zmeny ich doterajšej politiky, hovorí Dániel Bartha, odborník na zahraničnú a bezpečnostnú politiku a riaditeľ nezávislého think-tanku Centrum euroatlantickej integrácie a demokracie (CEID) so sídlom v Budapešti.

Podľa Barthu môže byť Orbánovým cieľom, aby aj naďalej pokračovala spolupráca v oblastiach, kde bola bezproblémová. Odborník si myslí, že Orbán nemusí osobitne vysvetľovať stanovisko Maďarska, premiéri ostatných troch krajín ho chápu. Gestá voči Maďarsku, ako bolo zrušenie programu predsedov parlamentov, sú podľa neho najmä vnútropolitickými odkazmi pre voličov v Česku a Poľsku.

Orbán bude potrebovať V4 v Bruseli

Maďarsko je na spojencov aj odkázané: ak Európska komisia neodsúhlasí legislatívne zmeny orbánovcov a navrhne pre Maďarsko sankcie, hlasovať o tom bude Rada Európskej únie. Na prijatie je potrebná kvalifikovaná väčšina, teda 55 percent členských štátov, ktoré zastupujú 65 percent obyvateľov EÚ. Orbán bude v tomto prípade potrebovať, aby sa kvalifikovaná väčšina nenazbierala.

Poľsko je podľa Barthu v tejto veci aj naďalej spojencom Maďarska. Poliaci sú v podobnej situácii ako Maďari: hoci poľský plán obnovy Európska komisia prijala, prevod zdrojov podmienila ďalšími podmienkami a teraz blokujú aj rozpočtové zdroje na roky 2021 až 2027.

Slovensko a Česko si však aj doteraz v otázke právneho štátu držali odstup od Poľska a Maďarska. Podľa Barthu je zvlášť v prípade Slovenska otázne, či si Eduard Heger môže dovoliť postaviť sa v tejto otázke na stranu Budapešti a Varšavy.

OĽaNO pred pár dňami vstúpilo do Európskej ľudovej strany (EPP). Ak EPP dospeje k jednotnému stanovisku, Heger mu pravdepodobne nebude oponovať. EPP môže mať politikov, ktorí by sa radi dočkali zadosťučinenia zo strany Fideszu, ktorý k nim v minulosti patril. No pre EPP môže byť dôležitejšie než Maďarsko práve Poľsko a vyvíjanie nátlaku na poľskú vládu. V Poľsku sa v roku 2023 budú konať voľby, v ktorých je najväčším vyzývateľom súčasnej vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) práve Občianska platforma (PO), ktorá je súčasťou EPP.

Je tu však spoločný záujem, ktorý sa snažilo Maďarsko zdôrazňovať, podčiarkuje Dániel Bartha. Podľa maďarského stanoviska sa veľká časť problémov viaže k inštitúciám EÚ. Nesúhlas Maďarska so sankciami a inými opatreniami sa teda týka týchto inštitúcií. Nejde o to, že by Maďarsko nepodporovalo Ukrajinu, ale o spôsob vzniku a odhlasovania sankcií, kde sa EK a EP usilujú o narušenie inštitucionálnej rovnováhy síl – tak znie oficiálne stanovisko Maďarska. Podľa Barthu sa Viktor Orbán bude snažiť nasmerovať rozhovor týmto smerom.

Na stole bude aj vstup Fínska a Švédska do NATO

Poľský premiér Mateusz Morawiecki vopred avizoval, že so svojím českým a poľským kolegom by chceli s Viktorom Orbánom hovoriť o vstupe Švédska a Fínska do NATO. Ten totiž maďarský parlament ešte stále neratifikoval, pričom okrem Maďarska a Turecka už s rozšírením vyslovili súhlas parlamenty všetkých členských štátov NATO.

Podľa informácií webu Slobodná Európa sa o tejto otázke v Budapešti bude hlasovať 7. decembra, posledný zasadací deň tohto roka. Malo by to byť teda deň po tom, ako budú ministri financií EÚ 6. decembra hlasovať aj o zdrojoch EÚ určených Maďarsku, ktoré sú zatiaľ blokované.

Politico nedávno písalo o tom, že Maďarsko vedie rukojemnícku diplomaciu: výmenou za odhlasovanie zdrojov EÚ je ochotné zrušiť svoje veto poskytnutia pomoci Ukrajine zo spoločnej pôžičky EÚ, ako aj globálnej minimálnej dane. Zdá sa, že do tohto balíčka patrí aj odkladanie ratifikácie členstva Švédska a Fínska v NATO.

Dániel Bartha si myslí, že toto je len symbolický krok: NATO už počas ratifikácie garantuje Švédsku a Fínsku bezpečnosť, na druhej strane si Maďarsko ani nemôže dovoliť, aby členstvo dvoch krajín napokon neratifikovalo.

Žiadny tromf

Na otázku Napunku, či môže byť členstvo Fínska a Švédska v NATO prípadne aj základom rokovania s ostatnými premiérmi krajín V4, teda či si Orbán môže pýtať niečo na výmenu od svojich kolegov, ktorí si to želajú, nám Bartha povedal, že to by odporovalo doterajšej komunikácii maďarskej vlády.

Orbánovci totiž vyhlasovali, že vláda neriadi parlament, a jedným z dôležitých bodov procesu právneho štátu, ktorý prebieha voči Maďarsku, je deľba právomocí.

Ak by Orbán ako premiér spravil z aktu hlasovania v parlamente predmet dohody, tento bod by sa nesplnil. Od výsledku tohto procesu závisia rozpočtové zdroje EÚ vo výške 7,5 miliardy eur. (Zároveň vďaka dvojtretinovej väčšine Fideszu robí parlament v skutočnosti presne to, čo chce vláda.)

Odborník tvrdí, že Orbán sa môže snažiť skôr vyvíjať nepriamy nátlak na Fínsko a Švédsko a postaviť si ich na svoju stranu počas hlasovania Rady 6. decembra. Ide však skôr o symbolické vyvíjanie nátlaku a podľa Barthu je to aj zbytočné, keďže tu Maďarsko okrem naťahovania času nemá v podstate žiadny priestor na manévrovanie.

Ako bude hlasovať Slovensko?

V Rade Európskej únie budú o prípadných sankciách pre Maďarsko, respektíve o pláne obnovy, ak ho EK prijme, hlasovať ministri financií EÚ.

Slovensko čaká v oboch prípadoch na stanovisko Európskej komisie, uviedlo tlačové oddelenie ministerstva financií pre Napunk.

Ako uvádza tlačové oddelenie, maďarský plán obnovy bude po pozitívnom hodnotení zo strany Európskej komisie predmetom zhodnotenia a diskusií v príslušných formáciách Rady EÚ a na Rade ECOFIN, kde sa v prípade potreby predložia doplňujúce otázky maďarským predstaviteľom a Komisii. Zároveň je však spoločným cieľom členských krajín EÚ vrátane Maďarska včasná implementácia plánov obnovy, zdôrazňuje ministerstvo financií.

K blokovaniu peňazí tlačové oddelenie uvádza, že rezort pozorne sleduje vývoj mechanizmu právneho štátu a očakáva hodnotenie Európskej komisie týkajúce sa opatrení, ktoré Maďarsko prijalo. „Dúfame, že budú pozitívne. Princípy právneho štátu sú jedným zo základných predpokladov fungovania demokracie, je iba ťažko predstaviteľné hľadať z týchto princípov výnimky,” dočítame sa v odpovedi ministerstva financií.