Mohli by sme mať školy, ktoré prijmú aj deti s problémami. Sľubné reformy ministerstvo nestíha plniť

Štát má možnosť získať z Európskej únie milióny eur na systémové reformy školstva, musí ich však stihnúť zrealizovať. Termíny sú napísané v pláne obnovy a je úlohou ministerstva školstva dodržať ich. Je však málo pravdepodobné, že by ministerstvo stihlo splniť dve ťažké úlohy z plánu obnovy, ktoré majú deadline do konca tohto roka. To ohrozuje aj finančnú pomoc z Únie.

Prvou úlohou je reforma materských škôl, ktoré by mali byť po reforme dostupné pre všetky deti. Druhou úlohou je reforma takzvaných podporných opatrení. V nej má štát nastaviť školský systém tak, aby mohlo každé dieťa, ktoré má nejaký problém, dostať od školy podporu, a to bez toho, aby štát vyžadoval potvrdenie nejakej diagnózy.

Obe chystané reformy patria v školstve k tým najnáročnejším a pre štát predstavujú aj veľké finančné záväzky. Hoci môžu obe tieto zmeny zásadne posunúť slovenské vzdelávanie vpred, ich politická a finančná podpora je slabá.

V tejto chvíli nie je známa ani len finálna podoba reforiem. Ich príprava sa počas minulých týždňov zabrzdila pre personálne zmeny na ministerstve školstva spojené s odchodom SaS z vlády a Branislava Gröhlinga z postu ministra školstva. Jeho nástupca Ján Horecký nanovo obsadzuje viacero dôležitých funkcií v rezorte.

Nárok na miesto v škôlke pre všetkých

V pláne obnovy sa štát zaviazal vyriešiť problém s malým podielom detí, ktoré navštevujú škôlky. V roku 2018 chodilo do materskej škôlky 78 percent detí vo veku 3 až 5 rokov, čo je výrazne pod priemerom krajín EÚ – 91 percent.

Ešte horšie čísla sa ukazujú pri deťoch zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorým by škôlka najviac pomohla vymaniť sa z generačnej chudoby. Z nich navštevovalo škôlku v roku 2018 menej ako polovica – 41 percent. Problém dostať sa do škôlky však majú aj deti so zdravotným znevýhodnením, tých chodí do škôlky len 67 percent.

Cieľom reformy je, aby mal každý rodič nárok na miesto v škôlke pre svoje dieťa. Nie je však jasné, ako to dosiahnuť. Štát mal návrh riešenia predstaviť do konca tohto roka, zatiaľ však žiadny návrh neposlal na vládu, do parlamentu a dokonca ani odbornej verejnosti.

Schváliť nárok na miesto v škôlke nie je jednoduché. Štát by musel zaručiť, že každé dieťa naozaj dostane svoje miesto v škôlke, lenže na to dnes ani zďaleka nestačia kapacity škôlok. Preplnené sú najmä škôlky v Bratislave, len vlani v hlavnom meste odmietli žiadosti tisícok detí. Ministerstvo teda musí pracovať na budovaní nových kapacít a na flexibilnejšom systéme na zakladanie nových zariadení, v ktorých sa deti môžu vzdelávať.

Podľa plánu obnovy by nárokovateľnosť škôlok mala byť prijatá v zákone do konca tohto roka s účinnosťou od roku 2024, prípadne 2025. Do konca roku 2025 by mal potom štát dobudovať všetky potrebné kapacity v škôlkach.

Do konca roka malo ministerstvo školstva pripraviť aj zmenu financovania materských škôl, lenže ani taký návrh zatiaľ verejnosť nevidela. Škôlky sú teraz platené z podielových daní obcí, obce však nemajú povinnosť tieto dane naozaj použiť na škôlky. Štát sa zaviazal zreformovať to tak, aby boli aj škôlky platené paušálnou sumou z rozpočtu štátu tak, ako je to dnes na základných školách.

Nielen budovy, ale aj asistenti

Finančný záväzok bude pre štát predstavovať aj právny nárok na miesto v škôlke pre deti so znevýhodnením alebo z vylúčených komunít. Materské školy dnes môžu odmietnuť dieťa s vysvetlením, že nemajú vhodné podmienky na jeho vzdelávanie – napríklad pre dieťa na vozíčku nemajú bezbariérové priestory. Po zavedení bezpodmienečného nároku by štát musel materskej škole prispieť na to, aby odstránila bariéry a prijala každé dieťa. Znamenalo by to napríklad aj prijatie potrebných asistentov učiteľa.

Na druhom konci Slovenska je zasa problém s nízkou účasťou detí v materských školách. Deti vyrastajú v prostredí generačnej chudoby, s nízkou vzdelanosťou a s nedôverou k vzdelávaniu. Problémom sú aj skryté poplatky – rôzne školské poplatky či doprava. Podľa plánu obnovy tu štát má zriadiť grantovú schému pre organizácie, ktoré by poskytovali ranú starostlivosť deťom do šiestich rokov. Tá je najefektívnejšou cestou, ako sa dostať z takzvanej generačnej chudoby.

Aby ministerstvo stihlo naplniť míľnik, malo do konca roka schváliť návrh na právny nárok na miesto v škôlke od 3 rokov, doteraz však nie je zverejnený ani návrh. Takisto malo do konca roka zmeniť financovanie škôlok, čo sa bez legislatívnej zmeny zákona nezaobíde.

„Ministerstvo školstva dosiaľ nepredstavilo žiadne legislatívne návrhy, a je teda zrejme nereálne, aby sa úlohy splnili v dohodnutom termíne,“ hodnotí analytik Michal Rehúš.

Ministerstvo školstva tvrdí, že „v tejto veci intenzívne pracuje a komunikuje s Národnou implementačnou a koordinačnou autoritou (NIKA)“. Tá má na starosti manažovanie plánu obnovy. Rezort tiež tvrdí, že koncom augusta vydal výzvu na dobudovanie kapacít materských škôl vo výške 70 miliónov eur.

Ministerstvo však neodpovedá, či bude rokovať o posunutí míľnika. „Predĺženie termínov na prijatie niektorých legislatívnych zmien je súčasťou prebiehajúcich rokovaní s Európskou komisiou v rámci aktualizácie plánu obnovy,“ tvrdí NIKA. Dodáva však, že očakáva splnenie záväzkov do podania tretej žiadosti o platbu.

„V súčasnosti sú otvorené najmä otázky týkajúce sa financovania reforiem v predprimárnom vzdelávaní a pri zavádzaní nárokovateľných podporných opatrení pre znevýhodnené deti,“ uvádza. NIKA odporúča ministerstvu školstva „nastavenie realistického harmonogramu zavádzania reforiem do praxe v nadväznosti na zabezpečenie adekvátnych finančných zdrojov“.

Štát si dieťa všimne až vtedy, keď má diagnózu

Plán obnovy sľuboval aj reformu podporných opatrení. Tá reaguje na jeden z najväčších problémov slovenského školstva, teda vyčleňovanie detí, ktoré sa nejako líšia. Môže ísť napríklad o deti s poruchami čítania, pozornosti, so zdravotným znevýhodnením alebo o žiakov, ktorým ide učenie pomalšie, lebo prežívajú krízu v rodine.

V slovenských školách je veľmi málo odborníkov, ktorí môžu zasiahnuť a pomôcť dieťaťu v kríze. Podľa dát ministerstva školstva viac ako polovica základných škôl nemá ani jedného odborného zamestnanca, ako je školský psychológ či špeciálny pedagóg. Na jedného člena školského podporného tímu (ako je napríklad psychológ) pripadá asi 250 žiakov základnej školy, ale viac ako 900 škôlkarov či 830 stredoškolákov.

Viac ako polovica pedagogických asistentov, ktorí sú aktuálne na školách, je platená z európskych peňazí. To spôsobuje aj nedostatok ľudí, ktorí sa rozhodnú pracovať na tomto poste – nevedia, či si ich škola bude môcť naďalej dovoliť aj po skončení európskeho projektu.

Tento problém najviac ohrozuje tínedžerov. Psychológ Viktor Križo upozorňuje na poruchy príjmu potravy, sebapoškodzovanie či depresie. „Máme úplne nefunkčné okresy, kde nefunguje ani poradňa, ani žiadni školskí psychológovia. Práve tam je vysoká pravdepodobnosť, že sa niečo udeje,“ reagoval v rozhovore na nedávne útoky na slovenských školách.

Štát začne dieťaťu venovať pozornosť až vo chvíli, keď jeho problém prerastie do diagnózy. Až keď má pečiatku od odborníkov z centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, štát pridelí škole na dieťa viac peňazí.

Odborníci, ktorí reformu pripravovali, sú presvedčení, že štát by mal zasiahnuť skôr. Problémy v učení môžu mať aj deti bez diagnózy, napríklad deti, ktorých rodičia sa rozvádzajú, zomrel im blízky človek alebo sú obeťami šikanovania. Dnešné deti trápia rôzne nástrahy a učitelia potrebujú flexibilnú podporu, aby na ne vedeli reagovať.

Odborníci preto navrhli celkom nový systém, a to katalóg podporných opatrení, pri ktorom už nie je kľúčová diagnóza dieťaťa. Ťažisko sa presúva na podporu, ktorú dieťa potrebuje. „To je veľmi dôležité, najmä z hľadiska predchádzania nadmerného nálepkovaniu dieťaťa diagnózou, len aby sa dočkalo podpory,“ tvrdí Zuzana Suchová z Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením.

Reforma chce zaviesť katalóg, teda zoznam všetkých foriem podpory, ktoré má škola deťom dať, keď ich potrebujú. Sú rozdelené do troch kategórií – od všeobecných, ktoré sa krátkodobo môžu vyskytnúť u každého žiaka, až po najzávažnejšie cielené opatrenia, ktoré potrebujú deti so znevýhodnením.

Katalóg myslí napríklad aj na dieťa, ktoré spolužiaci vyčleňujú a nevie sa zaradiť do kolektívu. Taký žiak by mal dostať od školy podporu vo forme tútorstva, mentora spomedzi rovesníkov alebo aj pomoc psychológa.

Podporu by podľa nového systému dostalo napríklad aj dieťa, ktoré je nadané trebárs v matematike. Štát by mohol podľa katalógu prispieť extra na to, aby žiak preberal v predmete učivo z vyšších ročníkov a napĺňal svoj potenciál. V katalógu opatrení sa myslí aj na systematickejšie kariérne poradenstvo, ktoré by malo dostať každé dieťa.

V súvislosti s reformou má ministerstvo školstva výrazne obmedziť prepadávanie žiakov z ročníka. V budúcnosti by malo dieťa opakovať ročník iba raz na prvom a raz na druhom stupni základnej školy. Opakovanie ročníka je najmenej efektívny nástroj, ako pomôcť dieťaťu, ktoré zaostáva. Podľa katalógu žiak s takým problémom potrebuje doučovanie, ktoré mu má poskytnúť škola.

Ideálna verzia katalógu, ktorú pripravili odborníci, sa však dostala do pripomienkového konania v okresanej verzii. „Po novom sa mal tento koncept výraznejšie rozšíriť, aby mohli dostať podporu aj deti s emočnými ťažkosťami, cudzinci, deti s traumou či smrťou blízkej osoby. Žiaľ, predložený návrh toto nakoniec nereflektoval, ale taká bola pôvodná dohoda,“ hovorí psychológ z poradenského centra v Bratislave Viktor Križo.

Vyhodnocovanie pripomienok ešte prebieha a Križo dúfa, že budú zapracované. „Ak nebudú, tak nastane situácia, že sa pomoc dostane opäť iba niektorým. A napríklad ak má dieťa samovražedné sklony alebo sa sebapoškodzuje, prežíva depresie a podobne, pomoc sa mu nedostane,“ hovorí.

Podľa Suchovej je táto reforma šancou zaviesť vzdelávanie, ktoré nebude vyčleňovať niektoré deti. Ak šancu premárnime, tak skoro nemusí znova prísť. „Už dávno nie sme v situácii, že budeme len donekonečna diskutovať, či inklúzia áno alebo nie. Teraz je čas prijať veľmi konkrétne opatrenia, ako ju robiť naozaj, aby bolo napĺňané právo všetkých detí a žiakov na vzdelanie,“ hovorí.

Ak sa na to nenájdu peniaze, všetko sa stane iba formálnou deklaráciou

Zmeny by boli bezzubé, pokiaľ by ich štát primerane nezaplatil. Práve toho sa však obávajú ľudia z praxe, podľa ktorých sa reálny efekt zmien ukáže až vtedy, keď na to pôjde dosť peňazí. „Mimoriadne dôležité je preto zachovať podstatu nárokovateľnosti podporných opatrení, aby sa z tejto významnej reformy nestala len ďalšia formálna deklarácia,“ tvrdí Suchová. „Politická podpora a finančné krytie ostávajú otázne a nejasné,“ dodáva.

Aj v pláne obnovy sa štát zaviazal, že podporné opatrenia budú nárokovateľné, čo znamená, že dieťa bude mať nárok na pomoc od štátu. Školy aktuálne nemusia dieťa so znevýhodnením prijať ako iných bežných žiakov s odôvodnením, že nemajú dostatočné podmienky na jeho vzdelávanie.

To zásadne ovplyvní životy mnohých rodín na Slovensku. Podľa Suchovej sa rodičia detí so zdravotným znevýhodnením veľmi často dostávajú do úplnej segregácie. Školy zvyčajne nechcú dieťa prijať na bežné vyučovanie, umožnia mu dochádzať iba pár hodín týždenne. Rodič odchádza z práce, aby sa o dieťa staral, a ich život sa uzatvorí medzi štyri steny.

Tento roky trvajúci problém by reforma pomohla vyriešiť, tvrdí Suchová, ale iba ak štát na podporu vyčlení aj peniaze. „Ak nárok žiaka na podporu bude v zákone jasne definovaný a vymáhateľný a školy budú schopné vytvoriť podmienky na vzdelávanie všetkých detí vrátane detí so zdravotným znevýhodnením,“ vysvetľuje.

Ako to zaplatiť? Podpora detí by podľa návrhu reformy mala mať tri druhy financovania. Paušálna zložka by smerovala na všetky školy podľa počtu žiakov. Z nej by mohli učitelia reagovať aj na nečakané potreby žiakov. O niečo vyššiu paušálnu zložku by dostávali školy, ktoré majú vyšší podiel detí s potrebami – so sociálnym či zdravotným znevýhodnením.

Ako tretie by sa školám mali prideliť peniaze na konkrétneho žiaka, ktorý potrebuje významnejšiu podporu – napríklad asistenciu. Príspevok bude smerovať na zabezpečenie podporného zamestnanca a vyčlenený bude na základe odporúčania odborníkov z centra prevencie.

Koľko by to stálo? Odborníci navrhli zjednodušene dve čísla. V optimálnom modeli, ktorý najlepšie zohľadňuje potreby detí, by reforma dokopy stála takmer 440 miliónov eur. Druhý model je šetrnejší, dokopy by stál viac ako 250 miliónov eur. Odborníci pripomínajú, že nejde o nárazové príspevky, ale rozpočet je postupne naplánovaný až do spustenia reformy v roku 2027.

Bez dostatočného krytia systém ostane bez zmeny. „Ani nie každá šiesta škola má podporný tím na škole, na materskej či strednej ani nie každá desiata. Čiže ak máte šťastie, dostane sa vám podpory, ale ak ste sa narodili v zlom okrese, meste, škole, nedostanete žiadnu podporu,“ tvrdí Križo.

Autori reformy navrhujú nájsť peniaze na reformu zrušením špeciálneho normatívu. Ide o navýšenú paušálnu sumu, ktorú štát posiela školám na žiakov so špeciálnymi potrebami. Ročne to stojí 94 miliónov eur, pričom ich využitie je otázne. Školy ich nemusia povinne minúť na potreby dieťaťa, špeciálny normatív nie je účelovo viazaný. Odborníci, ktorí reformu pripravovali, tvrdia, že v praxi školy peniaze používali najmä na odmeny pre málo zarábajúcich učiteľov.

Tento balík peňazí, ktorý sa hýbe okolo sto miliónov eur, by sa mohol použiť na to, aby štát zaplatil konkrétne podporné opatrenie. Časť peňazí by sa mohla presmerovať z výziev, cez ktoré si školy žiadajú o asistentov učiteľa. Zvyšok peňazí by mal doraziť zo štátneho rozpočtu.

Ministerstvo financií však v pripomienkach ku katalógu jasne tvrdí, že rezort si na to má nájsť peniaze u seba. Píše, že s ním bude súhlasiť „len za podmienky, že z neho nebude vyplývať nekrytý vplyv na rozpočet verejnej správy“.

Ako konkrétne by to malo vyzerať, ešte nie je známe. Podľa ideálneho scenára navrhovateľov reformy by to štát robil v skratke dvojako. Po prvé, všetkým školám by poslal paušálnu sumu, z ktorej by mohla škola zaplatiť podporu pre deti bez „diagnózy“ – teda napríklad na doučovanie navyše či pomoc psychológa.

Po druhé, štát by platil konkrétne podporné opatrenie, ktoré by určili odborníci v poradenskom centre. Teda napríklad vzdelávanie vo vyššom ročníku v konkrétnom predmete pre nadané dieťa alebo debarierizáciu priestorov.

Ak teda škola má žiaka, ktorý potrebuje asistenciu, a zhodnotí to tak aj poradenské centrum, nahlási to štátu a ten jej na tento účel pošle peniaze. Štát tak bude posielať peniaze už nie na diagnózu, ale na formu podpory. Zároveň môže odsledovať výsledok podpory.

Ľudia sa hýbu, reformy stoja

Ako bude reforma napokon vyzerať, je stále otázne. Rezort školstva už vypracoval katalóg, spolu s ním aj návrh novely školského zákona, ktorý musí zmeniť. Novela bola do septembra v pripomienkovom konaní, ktoré sa už skončilo. Pripomienky verejnosti však stále nie sú vyhodnotené.

Reformy zbrzdili najmä personálne zmeny po odchode exministra Branislava Gröhlinga. Z postu odišiel začiatkom septembra a Ján Horecký nastúpil do funkcie až začiatkom októbra.

Personálne zmeny sa udiali aj na nižších pozíciách, ktoré zásadne ovplyvnili prácu na reformách. S Gröhlingom odišli aj jeho štátni tajomníci, medzi nimi aj Svetlana Síthová, ktorá mala na starosti inklúziu či riaditeľka odboru inklúzie Ivana Drangová. Riaditeľ tohto odboru, ktorý je kľúčový pre posun v reformách, sa stále hľadá.

Najvýraznejšou zmenou bol odchod riaditeľky odboru bývalého Štátneho pedagogického ústavu Miroslavy Hapalovej, ktorá viedla prípravu reforiem kurikula aj podporných opatrení. Hapalová skončila vo funkcii náhle, tesne po príchode nového ministra, a na jej miesto, paradoxne, bola bez výberového konania dosadená Svetlana Síthová. Tá odišla z postu štátnej tajomníčky spolu s odchodom exministra Gröhlinga.

Kým sa Horeckému nanovo buduje tím ministerstva, nový minister školstva za mesiac vo funkcii stihol niekoľko služobných ciest. S učiteľmi sa bol pozrieť na vzdelávanie vo Fínsku, zúčastnil sa na rokovaní Európskej vesmírnej agentúry v Paríži a na rokovaní Rady EÚ v Bruseli.

Rezort školstva sa ohradzuje voči kritike za pomalý postup a tvrdí, že si plní svoje povinnosti. „Aktuálne vedenie ministerstva školstva robí všetky potrebné úpravy na úspešné zavedenie reforiem, ktoré prinesú očakávané benefity,“ odpovedá. Dodáva, že koordinuje všetky kroky a termíny s Národnou implementačnou a koordinačnou autoritou, ktorá má na starosti manažovanie plánu obnovy.

Ministerstvo však neodpovedá na ďalšie otázky k tomu, kedy chce predložiť zákon do parlamentu alebo vyhodnotiť pripomienkové konanie.

Odborníci sa preto obávajú, v akej forme sa nakoniec sľubná reforma schváli. „Ak sa aj návrh novely v parlamente nakoniec podarí schváliť, máme obavy, že prijatý rozsah podporných opatrení bude veľmi úzky a nebude garantovaná ich nárokovateľnosť,“ dodáva Zuzana Suchová.