Novinár píše o robotníkoch v Katare: Dúhová páska bola lacným PR, Európania nemajú odvahu

Futbalové majstrovstvá sveta v Katare sú najviac spolitizovaným turnajom našej doby, myslí si belgický novinár Samindra Kunti.

Politika a futbal spolu vždy súviseli, a to najmä od tridsiatych rokov minulého storočia, keď ho na propagandu začali využívať politici na čele s Benitom Mussolinim.

Teraz sa hovorí najmä o ambíciách Kataru či o vyjadreniach prezidenta FIFA Gianniho Infantina, ktorý na začiatku turnaja počas tlačovej konferencie kritizoval Západ.

Kunti, ktorý píše pre Forbes či InsideWorldFootball, je práve v Katare. Nepokrýva však iba dianie na ihrisku, ale aj mimo neho.

V marci spolu s nórskymi kolegami cestoval do Kataru, aby priniesol príbehy migrantov, ktorí pracovali na výstavbe štadiónov a potrebnej infraštruktúry. Vzniklo z toho špeciálne číslo nórskeho magazínu Josimar, kde boli rozhovory s 32 robotníkmi.

V rozhovore pre Denník N rozpráva o silnom politickom pozadí turnaja. „Infantino a FIFA si teraz trochu aj sami zapríčinili, že z toho spravili viac politiku,“ hovorí Kunti.

Dočítate sa aj:

• čo si o Infantinových slovách myslia ostatní funkcionári,
• čo znamená víťazstvo Saudskej Arábie nad Argentínou pre arabský svet,
• ako Katar zvláda MS po organizačnej stránke
• či prečo si Infantino môže dovoliť útok na Západ.

Politika a futbal sa nikdy v histórii nedali oddeliť, hoci často sa opakuje, že šport a politika sa nemajú miešať. Cítiť politiku na týchto majstrovstvách sveta podľa vás ešte viac ako zvyčajne?

Toto je určite ten najviac spolitizovaný svetový šampionát v modernej histórii, minimálne od roku 1978, keď turnaj hostila Argentína. Katar v podstate použil tento turnaj, aby sa stal geopolitickou veľmocou, a to nielen na Blízkom východe, ale po celom svete. Samozrejme, darí sa mu v biznise aj v súvislosti s energetickou krízou. Po dvanástich rokoch príprav prišlo aj určité vyčerpanie z Kataru medzi zainteresovanými subjektmi: myslím FIFA, tímy, fanúšikovia, médiá, partneri. Spôsobila to najmä debata o ľudských právach a LBGTI+. Tieto veci získali veľké a detailné pokrytie. Nakoniec preto prichádza aj otázka, či dnes už FIFA a Katar neľutujú zorganizovanie týchto MS práve tu.

Určite to ovplyvnilo aj písanie o majstrovstvách. Futbalu nemôžete rozumieť, pokiaľ ho nezasadíte do spoločenského a ekonomického kontextu. To vždy zdôrazňoval aj Brian Glanville, ktorého môžeme považovať za krstného otca modernej futbalovej žurnalistiky. Má absolútnu pravdu a platí to aj o týchto majstrovstvách v Katare. Novinár, ktorý tu je, nemôže iba písať o futbale.

Nemôže písať len o tom, ako Argentína hrala v prvom polčase, že v prvom polčase to bol model trénera Lionela Scaloniho z roku 2022, a v druhom polčase sa Argentína zmenila na tím z roku 2019, ktorý bol veľmi pomalý. Víťazstvo Saudskej Arábie je jedno z najväčších prekvapení v histórii majstrovstiev sveta. Ale nemôžete písať o tom.

Len pri zápase Argentína – Saudská Arábia vystupujú do popredia aj ďalšie otázky: čo víťazstvo Saudskej Arábie znamená pre región?

Aj Saudská Arábia sa pokúša o „sportwashing“, Messi je dokonca jej ambasádorom pre turizmus. Zápas sa hral na štadióne Lusail, ktorý postavili migrantskí robotníci, a vlastne hneď vedľa štadióna je aj pracovný tábor, ktorý je teraz zapečatený. Preto sa nedá písať iba o tom, čo sa dialo na ihrisku. To by si novinár nesplnil svoju povinnosť.

Futbal funguje ako uzavretá spoločnosť. Vždy uzavrie svoje kruhy, keď príde nejaký útok zvonka. Po tom, čo som sa rozprával s viacerými funkcionármi, sa zdá, že momentálne tam je obrovská podpora pre [Gianniho] Infantina (prezidenta FIFA – pozn. red.), ktorý mal ten hrozný prejav na začiatku turnaja.

Podpora sa dá vysvetliť práve rozvojovými peniazmi, ktoré FIFA rozdeľuje pre celý svet. Naozaj pomáhajú malým členom. A každý štát má jeden hlas vo voľbách prezidenta FIFA.

Nakoniec, možno je práve toto svetový šampionát, aký si aktuálny svet zaslúži. Možno ide o znamenie našich čias.

Pred svetovým šampionátom ste pracovali spolu s kolegami z nórskeho magazínu Josimar na príbehoch zahraničných robotníkov v Katare. Prečo ste sa rozhodli práve pre takúto tému? V magazíne sa píše aj to, že ste museli spraviť špeciálne opatrenia, napríklad používať staré telefóny, aby vás nedokázali ľahko sledovať. Nemali ste obavu o svoju bezpečnosť?

Bolo za tým to, že Josimar ako investigatívny športový magazín bude svetový šampionát bojkotovať, rovnako ako bojkotoval aj MS 2018 v Rusku. Bežný magazín pred MS píše o 32 účastníkoch MS, ale Josimar sa rozhodol spraviť profily 32 migrantských robotníkov. Preto sme v marci cestovali do Kataru, keď bol práve žreb MS. Spolu s nórskymi kolegami sme sa rozhodli stretnúť s robotníkmi.

FIFA a Katar hovorili, že so systémom kafala (kritizovaný systém trhu práce v Katare s výraznými nevýhodami pre zamestnancov – pozn.red.) sa skončilo. Ale napriek tomu priamo na mieste je situácia pre väčšinu robotníkov stále veľmi ťažká. Chceli sme ukázať, že situácia v roku 2022 je stále takmer rovnaká ako v roku 2010.

Katar, samozrejme, nemá slobodu médií. Keď sa tu pozriete na noviny, nájdete len chválu toho, čo robí štát, alebo akú dohodu práve podpísal. Pre nedostatok slobody médií sa odtiaľto píše ťažko, najmä keď idete mimo oficiálnej línie, čo sa pri písaní o migrantských robotníkoch, samozrejme, deje.

Musíte byť opatrný, ale vychádza to z terénu, v ktorom pracujete. Bolo to teda vyčerpávajúce a po desiatich dňoch bol naozaj čas ísť domov.

Katar bol doteraz pomerne ostro kritizovaný. Čo si myslíte o úrovni organizácie turnaja?

Z organizačnej stránky ide všetko pomerne hladko okrem nejakých incidentov s lístkami. Metro má niekedy problém zvládnuť nápor ľudí, a to hlavne po zápasoch. Pri štadióne je len jedna metro stanica, ktorá potom musí zvládnuť presun tisícok fanúšikov.

Väčším problémom je PR, lebo podľa mňa Infantino spravil tieto MS veľmi politickými. Boli tu aj incidenty s ľuďmi, ktorí sa na štadióny snažili dostať dúhové vlajky, nehovoriac o dúhových kapitánskych páskach. Povedal by som, že z PR hľadiska to je teraz obrovská katastrofa.

Katar viaceré veci menil na poslednú chvíľu, napríklad zákaz predaja piva na štadiónoch.

Samotné pivo podľa mňa nie je