Nexteria organizuje prvý ideaton na zlepšenie situácie LGBTI+ ľudí. Hanbím sa, že som doteraz nerobil viac, hovorí jej šéf

Teroristický útok na Zámockej ulici bol pre Nexteriu impulzom na to, aby sa začala aktívne podieľať na zlepšení životnej situácie queer ľudí na Slovensku, hovorí šéf tohto neziskového združenia Tomáš Hasala. Ideaton TY&TERAZ, ktorý sa uskutoční v sobotu 26. novembra, má za cieľ pomôcť vytvoriť bezpečné prostredie pre LGBTI+ ľudí na Slovensku.

V rozhovore Hasala hovorí:

• prečo sa Nexteria rozhodla aktívne riešiť životnú situáciu LGBTI+ ľudí na Slovensku;
• ako sa rozprávali o útoku v organizácii, ktorá má veľkú konzervatívnu komunitu;
• že veľa slovenských firiem sa stále bojí hovoriť o LGBTI+ témach;
• prečo podľa neho útok nevyvolal v spoločnosti rovnako silnú reakciu ako vojna na Ukrajine.

Čo je cieľom ideatonu TY&TERAZ? Čo si od neho sľubujete?

Sľubujeme si to, čo v podstate Nexteria robí už 13 rokov. Teda zapájanie mladých do riešenia konkrétnych vecí a problémov zdola. Toto je presne DNA Nexterie a všetko, čo robíme, je o tomto. Po útoku na Zámockej sme hľadali spôsob, ako pomôcť. My nevieme zmeniť legislatívu, nie sme politická organizácia, aby sme teraz tlačili na politikov. My robíme s mladými ľuďmi. Takže sme hľadali, ako my môžeme byť v tomto užitoční. A keďže máme skúsenosti s ideatonmi, rozbehli sme ich už počas covidu, povedali sme si, že super, máme nástroj a poďme ho použiť na tému, s ktorou sme doteraz nepracovali.

Akým témam sa venovali predchádzajúce ideatony?

Robili sme napríklad Futureton pre mladých ľudí, ktorý bol zameraný na plán obnovy. Celé mesiace sa diskutovalo o budúcnosti Slovenska, nikto sa však nespýtal mladých, tých, ktorí to budú splácať, čo si o tom myslia. Tak sme dali príležitosť mladým ľuďom, aby sa prostredníctvom prvého ideatonu vyjadrili k piatim pilierom plánu obnovy.

Vlani sme sa zase mladých opýtali, čo sú podľa nich aktuálne témy, ktoré by chceli riešiť. A prvé tri sme potom dali ako témy do toho vtedy aktuálneho ideatonu.

V nadchádzajúcom ideatone zdôrazňujete realizovateľnosť výstupov. Ako to dopadlo s nápadmi z predchádzajúcich akcií?

Ja si myslím, že to je ako pri každom hackatone, že 80 percent tých vecí je fajn, ale nie úplne použiteľných a podstatných je tých zvyšných 20 percent. Koniec koncov, na to je tam aj odborná porota, aby to posúdila. Ale máme dobré výstupy. Tie doterajšie ideatony pod názvom Futureton sme robili s partnermi z biznisu. A presne to bol jeden z dôvodov, prečo sme ich tam chceli mať, aby nám pomohli dosledovať projekty, aby sa to neskončilo vyhlásením výsledkov, ale aby sa tie projekty nejako posúvali. A teraz sme sa práve rozprávali, že jeden z tých projektov žije v rámci tej firmy aj po dvoch rokoch. Funguje to, ale musí tam byť od začiatku tento zámer, aby boli výstupy realizovateľné.

Ako by malo vyzerať prostredie, ktoré je bezpečné pre LGBTI+ ľudí?

Náš zámer je posilňovať bezpečné prostredie v tých piatich oblastiach, ktoré sme vybrali. Nie je medzi nimi napríklad legislatíva, pretože sme sa chceli zamerať na oblasti, na ktoré majú mladí ľudia najväčší dosah a môžu prísť s praktickými návrhmi.

Samozrejme, prvá kategória sú školy, lebo – povedzme si úprimne – v škole zažívajú queer ľudia najväčšie šikanovanie od spolužiakov, nie od inštitúcie. V školstve majú mladí najväčší vplyv, pretože je to celé predovšetkým o nich. Čiže to je taká najsilnejšia téma, ktorú vnímame.

Po škole potom nastupujú do prvých zamestnaní, takže ďalšia kategória je práca. Je fajn, keď má firma v hodnotách pro-LGBTI prístup a je tam podpora vedenia, ale ono to zhora úplne nefunguje, keď to nejde paralelne aj zdola. A zase pre toho queer človeka sú úplne najdôležitejší tí bezprostrední kolegovia, najbližší nadriadení. To je to prostredie, v ktorom sa celý deň pohybuje. A to je zase to, kde chceme, aby sa tí mladí zo svojej skúsenosti pozreli na to, čo tam nefunguje, kde je problém a ako by sa to z ich pohľadu dalo riešiť.

Ďalšia kategória je verejný priestor, v ktorom sa udial aj útok na Zámockej, ale aj ďalšie nenávistné prejavy v uliciach, vo fitku, v reštaurácii. Ďalšia kategória je rodina, čo je kľúčový priestor na formovanie názorov. Vidím to na svojej generácii, na svojich rovesníkoch, ktorí vyrástli za socializmu, keď neexistovalo väčšie tabu ako LGBTI témy. Mnohí, aj v Bratislave, sú v tejto téme často úplne nevedomí. Teraz sledujem, ako pred mojimi očami menia názory, a nie preto, lebo som s nimi diskutoval ja, ale tieto témy im začali prinášať deti doma. Čiže tam je priestor na osvetu zo strany mladých obrovský. Vidím to na vlastnom okolí, aké zázraky to dokáže robiť.

Posledná kategória je virtuálny priestor, internet a také tie mútne anonymné vody. To je najťažšia téma. Ale my tým účastníkom neprikazujeme, my nevieme, aké bude to rozdelenie. Možno sa všetci sústredia na jednu tému, možno to bude rozdelené rovnomerne. Nie je naším cieľom, že musia byť pokryté všetky témy. Naším cieľom je proste dať priestor mladým ľuďom, aby pracovali na téme, ktorá nám pripadá dôležitá, a ideálne s nejakými výsledkami, ktoré potom budú aj replikovateľné. To znamená, že niekto príde s nejakým nápadom pre svoju školu, ktorý sa bude dať aplikovať na ďalších 200 školách.

Máte príklady projektov zo zahraničia, ktoré vytvárajú bezpečné prostredie?

Chcem povedať, že ani ja seba a ani Nexteriu vôbec nechcem profilovať ako niekoho, kto sa v tejto téme vyzná. My sme tu ako subjekt, ktorý aktívne 13 rokov veľa pracuje s mladými. A je tu téma, ktorú považujeme za dôležitú a prinášame ju. Ale my vôbec nie sme odborníci a ja osobne v tejto téme vôbec nie som zorientovaný.

Ale o to dôležitejšie mi to pripadá. Ak túto tému necháme len na aktivistov, tak sa toho asi veľa nezmení, lebo ich naše väčšinové prostredie jednoducho prevalcuje. Popravde, som dosť sklamaný, že po tých otrasných veciach, ktoré sa stali, nenastalo vzopätie širšej verejnosti, ako sme napríklad videli pri Ukrajine. Je to niečo, čo potrebujeme prelomiť, odkliať túto tému.

Prečo podľa vás téma práv LGBTI ľudí nerezonuje tak ako vojna na Ukrajine?

Podľa mňa kľúčovým pojmom, tak ako som povedal pri svojich generačných kamarátoch, je neznalosť. Sú to často fajn ľudia, ale jednoducho, keď vyrastiete v dobe totality, pričom ešte aj v 90. rokoch boli LGBTI ľudia tabu téma s veľkým T, tak to vytvorí živný priestor pre predsudky a nesprávne informácie.

Nechcem povedať, že my Slováci v tom máme úplne jasno, ale vojna, politika a zahraničná orientácia sú bežné témy, čiže reakcia spoločnosti na ruskú inváziu ma až tak neprekvapuje, aj keď to bolo naozaj veľmi povzbudzujúce. To, čo Nexteria rieši, je v zásade práca zdola, občianska spoločnosť, čiže ja som bol veľmi príjemne prekvapený, koľko ľudí dalo k dispozícii napríklad svoje byty. Také niečo som od roku 1989 nezažil. Je to úžasné, ale hovorím, tam to bola taká akože v podstate bežná väčšinová téma, zatiaľ čo tu sa bavíme asi o najtabuizovanejšej téme, akú poznám.

Nie je tam rozdiel aj v tom, že po ruskej invázii zareagovala väčšina politikov veľmi pohotovo a jednoznačne, zatiaľ čo po útoku na Zámockej mnohí z nich situáciu LGBTI+ ľudí na Slovensku naďalej bagatelizujú?

Podľa mňa je veľká otázka, či je to príčina alebo následok, keďže slovenskí politici historicky reagujú skôr na podnety zdola, nie sú väčšinou lídrami zmeny alebo prinášania tém. Takže ich reakcia ma až tak neprekvapila, pretože dnes v tejto téme vidíme mlčiacu spoločnosť, nemusí byť ani otvorene nepriateľská, ale mlčí. A politici sa potom boja o téme hovoriť.

Zaujímavé však je, že to vidíme dokonca aj vo firmách. Nexteria nemá žiadne štátne peniaze ani žiadne európske peniaze. My máme financie len od individuálnych darcov a firiem. Po útoku sme sa, samozrejme, snažili v tejto téme hľadať spojencov a podporu v súkromnom sektore a bol som až šokovaný, na akú mieru opatrnosti až vyhýbavosti sme narazili. To sa nám doteraz v žiadnej inej téme nestalo.

Boli opatrní aj vaši existujúci darcovia a sponzori?

Od tých našich sme získali podporu, pretože s nimi máme dlhoročné vzťahy a partnerstvá. Čiže tam to bolo dobré. Ale snažili sme sa v tomto prípade osloviť širšiu sieť a poviem vám, že som bol fakt prekvapený mierou opatrnosti. Naši priatelia z aktivistických organizácií nám hovorili, že to tak je. Ale aj tak som si naivne myslel, že vďaka tomu, že my sa v tomto prostredí jednoducho pohybujeme roky a sme v ňom doma, budeme to mať oveľa jednoduchšie, ale nepotvrdilo sa to.

Prečo boli podľa vás takí opatrní? Hovorili ste s nimi o tom?

Mám pocit, že je to presne toto, že tá miera nevedomosti a neprebádanosti v tej téme je taká, že to jednoducho chce veľkú dávku odvahy a statočnosti, aby sa k tomu niekto prihlásil. Tak sa nečudujme, že to nedokážu spraviť politici, keď s tým majú problém aj firmy, ktoré sa pritom každodenne pohybujú v európskom priestore.

Dúfate, že ideaton okrem konkrétnych výstupov môže pomôcť znormalizovať verejnú diskusiu o právach a skúsenostiach LGBTI+ ľudí?

To je ten cieľ, presne preto to robíme. Nemám nejaké naivné očakávania, že tam bude desať projektov, ktoré vyriešia situáciu. Verím, že niektoré môžu byť užitočné, ale je to najmä náš príspevok k nastoľovaniu témy. Ja si myslím, že na verejnej diskusii by sa mal zúčastňovať každý z nás a nielen v tejto téme.

Slovensko sa premení na modernú krajinu vtedy, keď každý bude pracovať na zlepšeniach v tých témach, na ktoré má najväčší dosah. Darmo budeme ofrflávať politiku, to nám nepomôže. Pomôže nám to, keď každý v tej svojej sfére dosahu urobí to najlepšie, čo môže. Naše know-how a skúsenosť je práca s mladými ľuďmi, tak to robíme tu. Keď to všetci budú robiť tam, kde sú dobrí, tie veci sa pohnú. Nijako inak sa pohnúť nemôžu.

Čo sa týka firiem na Slovensku alebo v zahraničí, vidíte nejaké svetlé príklady toho, ako vytvárajú dobré prostredie pre svojich LGBTI zamestnancov?

Áno, sú tu svetlé príklady, často priamo vo firmách, s ktorými spolupracujeme, hoci sme sa tejto téme doteraz nevenovali.

Peknými príkladmi sú napríklad Accenture alebo Swiss Re, ktoré to naozaj majú ako svoju agendu dlhodobo a úprimne. Napríklad interne uznávajú vzťahy osôb rovnakého pohlavia rovnako ako manželstvá, aj keď štát nie.

Ale potom je tu množstvo firiem, ktoré len tápajú alebo len čakajú, ako sa veci vyvinú. A pritom zamestnávajú desiatky LGBTI ľudí, pre ktorých je naozaj dôležité, ako sa ich zamestnávateľ k tejto téme stavia.

V sobotu budú mať tímy k dispozícii odborných konzultantov. Podľa čoho ste vyberali, koho zavoláte?

Sú dva druhy konzultantov. Prví sú, nazvime to, odborní v zmysle tejto problematiky. Tých sme, samozrejme, hľadali medzi organizáciami, ktoré sa tej téme venujú, ako je Iniciatíva Inakosť. A potom sú takí, ktorí s témou nesúvisia, ale vedia pomôcť tomu, aby z myšlienky vznikol reálny projekt. To znamená, že to môže byť človek, ktorý s touto témou nepracuje – musí byť otvorený, samozrejme, ale nerieši ju profesionálne.

Ale je povedzme expert na projektové riadenie alebo expert na prácu s dátami, alebo expert na právnu problematiku, na pracovnoprávnu problematiku a tak ďalej. Čiže toto sú presne tie oblasti, ktoré sme s našimi partnerskými firmami chceli mať pokryté.

O Nexterii hovoríte ako o komunite, kde je pomer konzervatívnych a liberálnych študentov 50 na 50. V rozhovore v roku 2019 ste dokonca povedali, že niektorí chodia na Dúhový Pride, ďalší na pochod za život. Aká bola reakcia študentov na útok na Zámockej?

Predtým, ako sme si povedali, že ideme s touto témou von, zorganizovali sme veľkú internú diskusiu. Na nej sa mi potvrdilo, prečo mne Nexteria dáva taký obrovský zmysel. Našu komunitu budujeme tak, aby sme mali zastúpené obidve tieto základné komunity, a asi to robíme dobre, pretože tá diskusia bola pokojná a vecná, ale najmä kvalitná, konštruktívna a pozitívna.

Zo strany aj toho konzervatívnejšieho spektra bola v tejto konkrétnej situácii absolútne podporná. Pre mnohých bola podľa mňa aj v mnohom oči otvárajúca, aj pre mňa. Ja som pritom žil v presvedčení, že som absolútne otvorený a podporný. V tíme máme niekoľkých členov komunity a ja som bol v tom, aké to máme v Nexterii dobré.

Keď sa tieto otrasné veci stali a začali sme sa o tom hlbšie rozprávať, aj ja som musel s hanbou priznať, že som nevedel alebo zatváral oči pred tým, ako sa im ťažko žije, a to sú pritom moji blízki kolegovia až priatelia.

Počúval som príbehy o tom, aké majú problémy v bytovke, kde žijú, a ako sa nemôžu na ulici chytiť za ruky. Také samozrejmosti, ktoré nám ani nenapadnú, že sa musia každý deň v niečom obmedzovať. Musím povedať, že som sa zahanbil za svoju pasivitu.

Myslel som si, aký som otvorený, a do nejakej miery som bol, ale rozhodne som nebol dostatočne empatický. Bolo to aj pre mňa osobne veľmi silné a myslím si, že pre tú časť nášho konzervatívneho spektra to bola do veľkej miery veľmi užitočná a oči otvárajúca diskusia, pretože jednoznačne najlepší spôsob, ako pracovať s predsudkom, je cez príbeh konkrétneho človeka, ktorého poznám.

Naši študenti sú spolu v programe tri roky, vytvárajú si priateľstvá na celý život, a keď navyše spoločne hovoria o ťažkých témach, dokáže to byť veľmi silné. Mňa osobne to povzbudilo k tomu, aby som vnímal aj celospoločenský rozmer.

Boli LGBTI+ témy súčasťou Nexterie aj pred útokom?

Veľmi dbáme na to, aby naše prostredie bolo bezpečné a kvalitné. Tento rozmer mal, samozrejme, vplyv aj na queer ľudí u nás, že sa u nás pravdepodobne cítili lepšie ako inde, lebo tu jednoducho nedochádzalo k násiliu ani ohováraniu alebo sarkastickým poznámkam, takže prostredie v tomto základnom zmysle bolo dobré.

Ale priamo tú tému sme nikdy neriešili a spätne to hodnotím ako chybu, lebo až keď sme ju začali riešiť, tak sa vlastne ukázalo, o koľko zložitejší a hlbší je ten problém. A vlastne sme svojim queer priateľom mohli oveľa viac pomôcť aj v minulosti, nie až teraz.

Nebojíte sa, že Nexteria stratí súčasných alebo potenciálnych podporovateľov, ak sa budete venovať LGBTI+ témam?

Žiadny dôvod na to nevidím, pretože tí podporovatelia a študenti, ktorých máme, sú v tomto s nami. A pokiaľ ide o záujem nových študentov, ak by s tým mal niekto problém, tak asi nechce budovať bezpečné prostredie pre všetkých. Nebolo by mu u nás dobre a nebol by prospešný pre komunitu. Takže ja to vnímam skôr ako kultiváciu nášho prostredia.

Ideaton sa odohrá v Bratislave, ktorá je na slovenské pomery liberálna. Ako vyzerá bezpečný priestor v meste a ako na vidieku?

Presne preto robíme ideaton hybridnou formou. Väčšina ľudí sa pripojí online z celého Slovenska. Nechceli sme to robiť ako čisto bratislavskú akciu, pretože tie nápady sú omnoho dôležitejšie pre menšie mestá a vidiek.

Musím však povedať, že z našich interných diskusií a debát s kolegami je zrejmé, že ani Bratislava na tom nie je dobre, ani tu sa LGBTI ľuďom nežije ľahko. Je to možno trochu lepšie, ale len trochu, bohužiaľ.

Prvá cena ideatonu je inšpiratívny pobyt v krajine, v ktorej sa lepšie darí vytvárať bezpečné prostredie pre LGBTI+ ľudí. Môžete povedať príklad takejto krajiny a čo robí dobre?

Neviem na to odpovedať, pretože my nie sme experti na túto tému a ten ideaton bude aj o tom, že prepájame ľudí. To znamená, že sa nielenže sformuje nejaká projektová skupina, ale účastníci sa tam zoznámia s mentormi, napríklad aj z týchto LGBTI organizácií, ktorí im môžu nielen poradiť priamo pri riešení projektu, ale aj ich prepájať a upozorniť na to, že nejaká zahraničná organizácia niečo takéto rieši a pristupuje k tomu takto.

Výsledkom budú nielen samotné projekty a popularizácia témy, ale aj nové prepojenia.

A presne preto sme nechceli hovoriť, do ktorej krajiny pôjdu výhercovia, lebo možno by to vôbec nesedelo ku konkrétnemu projektu. Destináciu vymyslíme podľa toho, aký projekt vyhrá a kde bude môcť následne najlepšie čerpať inšpiráciu. V tomto si dáme poradiť od expertov z aktivistických organizácií.

Boli ste úspešný podnikateľ, teraz už takmer desať rokov pôsobíte vo vzdelávaní. Ako sa za ten čas podľa vás zmenila spoločnosť?

Sú veci, ktoré sa veľmi zlepšujú a tie sa skôr týkajú podnikateľského prostredia. Za tých deväť rokov, čo som v Nexterii, vidím neuveriteľný posun. Pred desiatimi rokmi by som zrátal naozaj zaujímavé firmy, ktoré zo Slovenska vzišli, na jednej, dvoch rukách.

Dnes ich vidím desiatky a to nie je dôležitá správa len z hľadiska tvorby HDP. Je to aj o vzoroch pre mladých ľudí a o tom, ako premýšľame nad svetom.

A pokiaľ ide o kultúrno-etické témy, dnes to vyzerá, akoby bola spoločnosť viac polarizovaná. Ale to je len preto, že predtým sa o týchto témach nerozprávalo. Boli tabu a zametali sa pod koberec. Teraz sme vo fáze, že ich vynášame na svetlo a pomenovávame, čo je vždy turbulentné. Z mojej skúsenosti sa však o tých veciach dá konštruktívne rozprávať. Tam je úloha politikov ďalej nepolarizovať, ale zmierňovať, čo sa, bohužiaľ, nedeje.

A čomu pripisujete to zlepšenie za tých deväť rokov?

Sloboda. Nič iné. Sloboda.

Slobodu sme mali aj pred tými deviatimi rokmi.

Vtedy sme tú slobodu mali asi desať rokov. Ja 90. roky ani nerátam, pretože to bolo 10 rokov úplného chaosu a až niekedy po roku 2000 sa tu začalo dať normálne fungovať a podnikať. Sloboda jednoducho uvoľňuje tvorivosť v ľuďoch a dáva im možnosť realizovať sa, prinášať nápady a to je úžasné.

Hovoríte, že po vražde ste sa veľa vecí naučili. Čo boli pre vás najsilnejšie momenty?

Keď sme išli viac do hĺbky, tak som sa zahanbil, že vedľa mňa žijú ľudia, ktorých mám rád, ktorých si vážim a že som vlastne pre nich toho veľa neurobil. Pred polrokom by sme tento ideaton neboli robili, pretože sme prežívanie LGBTI+ ľudí proste neriešili.

Je to chyba, že sa muselo stať niečo takéto otrasné. A nemyslím len tie vraždy, ale to, že to potom pokračovalo, že sa ďalej diali útoky. Viete, úplne opačná reakcia, než mala nastať. Malo nastať zdesenie a diskusia, ako to riešiť. A stal sa pravý opak, že pokračovali fyzické útoky. To je naozaj vec, ktorá strašne veľa ľuďom otvorila oči, lebo buď na ulici máme bezpečné prostredie, alebo nemáme, a sme v tom všetci. Zajtra to môžu byť moje deti, vaše deti. Mali sme to riešiť skôr, a tak sa snažíme to teraz trošku dohnať.

Odkiaľ a kedy prišla tá idea zorganizovať ideaton?

Prišlo to úplne prirodzene. Začali sme organizovať internú diskusiu, a keď sme videli, že debata je v rámci našej Nexteria komunity kvalitná, hľadali sme, ako s touto témou ísť smerom von. Máme skúsenosť so zapájaním tvorivosti mladých ľudí cez ideatony, pripadalo nám to ako najvhodnejšia forma.

Koľko ľudí sa prihlásilo?

Momentálne máme vyše sedemdesiat prihlásených zo všetkých kútov Slovenska. Čiže očakávame nejakých pätnásť tímov. Tešíme sa, zatiaľ to vyzerá na fajn účasť.