Rodičia sa boja pustiť deti samy do školy. Ako opraviť mestá, aby boli bezpečné?

Predstavte si, že v zime podvečer okolo piatej stojíte pri priechode pre chodcov, na mesto už padla tma. Po vašej pravej i ľavej strane sú zaparkované autá a obmedzujú výhľad. A teraz si predstavte, že ste dieťa a meriate nanajvýš 120 centimetrov.

V lepšom prípade vás sprevádza dospelý a nervózne hovorí, čo máte robiť. Dospelák s problémami vykúka poza zaparkované SUV, vy ako dieťa nemáte šancu ani len tušiť, čo sa deje na ceste. Tretí vodič v poradí predsa zastavil, rodič vás ťahá za ruku, v strese, ale zvládli ste to.

V posledných desiatich rokoch zrazilo v Bratislave auto v priemere 17 detí každý rok. Mnohí Bratislavčania a Bratislavčanky sa boja svoje deti pustiť do školy samy a veľa z nich ich radšej zoberie autom.

Až 96 percent obyvateľov hlavného mesta pritom býva menej ako 15 minút pešej chôdze od najbližšej základnej školy, vraví urbanistka a inžinierka Sandra Štasselová z Metropolitného inštitútu Bratislava o výsledkoch analýzy inštitútu. Menej ako 5 minút od školy býva 67 percent Bratislavčanov a Bratislavčaniek. Táto štatistika navyše berie do úvahy len štátne základné školy, a nie súkromné školy a škôlky.

Najväčšou prekážkou v pešom dochádzaní do školy nie je vzdialenosť, ale obavy rodičov o bezpečnosť svojich detí v uliciach.

Kedy už môže ísť dieťa samo do školy

V okolí Základnej školy Tbiliská v Rači došlo k viacerým dopravným nehodám, len tento rok tam auto zrazilo priamo na priechode pre chodcov piatačku, ktorá išla do školy.

Škola má asi 800 žiakov a patrí k najväčším v Bratislave. Metropolitný inštitút pripravil rozsiahly dotazník pre rodičov, jeho vyplnenie trvalo takmer polhodinu, no zapojili sa viac ako tri štvrtiny rodičov, čo podľa Štasselovej ukazuje, že bezpečnosť dopravy je pre nich dôležitou témou.

Dotazník odhalil, že ochota púšťať deti samy do školy sa láme v štvrtom ročníku základnej školy, teda keď majú deti 9 a 10 rokov.

Keď sa rodičov pýtali, kedy začnú púšťať svoje deti samy do školy, najčastejšie hovorili, že v piatej triede. Staršie deti podľa prieskumu medzi rodičmi začali chodiť samy do školy už v štvrtom ročníku. „Na základe toho usudzujeme, že dochádza k zásadnému posunu v ochote púšťať dieťa do dopravných situácií bez sprievodu,“ hodnotia autori dotazníka v záverečnej správe.

Štasselová v rámci MIB pracuje na pilotnom projekte Ulice pre deti, ktorý vznikol v snahe vytvoriť v hlavnom meste také podmienky, aby tento vývoj zvrátili. Tbiliská je pilotná škola tohto projektu, v nasledujúcom roku chcú začať práce v ďalších desiatich lokalitách v hlavnom meste.

Chodci tu nie sú v bezpečí

Rodičia sa o svoje deti boja oprávnene, ukazujú štatistiky ministerstva dopravy. Do konca októbra tohto roka zahynulo na bratislavských cestách a chodníkoch už 12 ľudí, čo je najviac za posledné desaťročie. Aj bez piatich obetí nehody na Staromestskej ulici je sedem mŕtvych chodcov najvyššie číslo od roku 2016, a to ešte v štatistikách nie sú dva posledné mesiace roka.

Autá v bratislavských uliciach zrazili od roku 2012 viac ako 1377 chodcov, z toho 185 boli deti, pri týchto nehodách zahynulo 63 dospelých ľudí, ani jedna z obetí nebolo dieťa.

Na slovenských uliciach sa necíti bezpečne až 58 percent chodcov, vyplýva z prieskumu agentúry Ipsos, ktorý si objednal Denník N.

So stanoviskom „Ako chodec/chodkyňa sa v uliciach cítim bezpečne“ rozhodne súhlasilo len 3,4 percenta respondentov, možnosť „skôr súhlasím“ si vybralo 31,5 percenta ľudí. Ešte väčšie obavy majú cyklisti a cyklistky, v premávke sa cíti bezpečne len 15,3 percenta z nich.

Sandra Štasselová vysvetľuje, že dopravná bezpečnosť je pre ľudí zásadná, keď rozmýšľajú o kvalite svojho života. „Ľudia sa boja pustiť deti hrať vo svojom susedstve,“ vraví.

Ako spomaliť autá pri školách a pri navrhovaní ulice myslieť na chodcov

Aj na základe týchto zistení v Metropolitnom inštitúte hovoria, že Bratislava sa v prvom rade musí zamerať na to, aby ulice boli bezpečné. „A až potom budeme riešiť to, aby boli atraktívne a aby mali nejaké iné kvalitatívne kritériá,“ vysvetľuje Štasselová.

Jedným z viditeľných krokov má byť utlmovanie automobilovej dopravy v okolí škôl.

Riešenia predstavené v rámci projektu Tbiliská sa dajú rozdeliť do troch veľkých kategórií. Prvým je, že treba zmeniť dlhé, rovné a široké ulice, ktoré vodičov lákajú jazdiť rýchlo. Na takejto ulici nestačí obmedziť maximálnu povolenú rýchlosť na 30 kilometrov za hodinu, šoféri budú aj tak jazdiť rýchlejšie.

Ďalšia kategória sú priechody pre chodcov. Mali by byť podľa možností čo najkratšie, ideálne zvýšené a v ich bezprostrednej blízkosti by nemali parkovať autá. „Aby hlavne deti mali dobrý výhľad na cestu a aby ich šofér videl,“ hovorí Štasselová.

Tretí druh opatrení sú takzvané režimové, ktoré hovoria napríklad o tom, kde by mali byť zóny s obmedzenou rýchlosťou a aké by mali byť intervaly semaforov na priechodoch, aby boli priateľské k chodcom.

Čo presne urobili pri tejto škole

Základná škola Tbiliská má veľký areál, autom sa k nej dostanete tak, že musíte vojsť do vedľajšej ulice Tbiliská. MIB navrhol a vytvoril drop off zónu – teda vykladaciu zónu na susednej Rustavelliho ulici, vďaka ktorej rodičia detí nezahlcujú cestu a chodníky bezprostredne pri škole.

Navyše postavili na križovatke týchto dvoch ciest priebežný chodník, teda chodník, ktorý pretína križovatku a neznižuje sa na úroveň cesty – aby mohli deti bezpečnejšie prechádzať cez cestu. Široká vozovka totiž nemala žiadne ochranné prvky pre chodcov. Zároveň v tomto mieste spomalili autá.

Problémové miesta pri škole, ktoré označili šiestaci a siedmaci

Tretím problematickým bodom je priechod pre chodcov priamo pred základnou školou. Nahusto zaparkované autá, ktoré často stoja hneď pri priechode, zásadne znižujú výhľad všetkých prechádzajúcich.

Metropolitný inštitút pri príležitosti Svetového dňa bez áut zároveň zorganizoval akciu Peší školský autobus, v rámci ktorej školákom ukázali, ako bezpečne dochádzať do školy pešo. Viac ako 150 študentov vyzdvihli pred vyučovaním na štyroch trasách a odprevadili ich do školy.

Inštitút teraz vyhodnocuje podnety riaditeľky školy, račianskeho starostu, dopravného podniku aj magistrátu a pripravuje dokument, čo všetko treba urobiť.

Magistrát: Bezpečnosť chodcov je pre hlavné mesto prioritou

Ďalšia smrteľná nehoda ukazuje, ako z dopravy stále vytesňujú chodcov.

Večer 4. novembra zomrela na Staromestskej ulici 61-ročná chodkyňa, ktorá prechádzala cez cestu mimo priechodu pre chodcov.

Občianske združenie Cyklokoalícia na druhý deň na Facebooku upozornilo, že v tom čase chodec na severnej strane Staromestskej nemal veľa možností, ako sa dostať na druhú stranu cesty, pretože bol vtedy pre opravy uzavretý chodník. „K svetelne riadenému priechodu na Suchom Mýte sa pre uzavretý chodník nedostane. Pokiaľ má problém prekonať schody, nemôže použiť bariérový podchod na Zochovej a na električkový nadjazd ponad Staromestskú sa dostane tiež iba po vozovke. Všetky obchádzkové trasy sa počítajú v stovkách metrov,“ napísalo vtedy združenie.

Keď sme mesto požiadali o reakciu, tak sa priamo nevyjadrilo ku kritike o tejto konkrétnej obchádzkovej trase. Miesto toho magistrát poukázal na vznik samostatného Referátu kontroly, ktorého pracovníci chodia do terénu a kontrolujú označenie a ohradenie rozkopávok, na miestnych cestách I. a II. triedy. „Pri rekonštrukciách povrchov, ciest a chodníkov postupujeme v súlade s technickými listami (Manuál asfaltovania, ale aj Manuál verejných priestorov), ktoré prinášajú aj riešenia v prospech chodcov – ich užívateľského komfortu a bezpečnosti,“ dodal magistrát.

Mesto zároveň pripomenulo, že na priechody postupne inštaluje osvetlenia, aby sa zlepšila viditeľnosť chodcov. V tomto roku dalo mesto nasvietiť približne 20 frekventovaných priechodov, upravujú aj zastávky MHD a ostrovčeky pre chodcov s tým, že za uplynulé štyri roky urobili viac ako 500 debarierizačných úprav v rôznych mestských častiach.

Spolu s UNICEF-om spustili projekt Mesto pre deti

Prácu mesta a MIB na zlepšovaní bezpečnosti detí v Bratislave nedávno podporil aj UNICEF, s ktorým magistrát podpísal Memorandum o porozumení. Spoločne spustili online platformu mestopredeti.sk, cez ktorú môžu Bratislavčania a Bratislavčanky posielať primátorovi nápady a podnety, ktoré budú slúžiť ako podklad na zmeny vo verejných priestoroch.

Deti môžu svoje nápady posielať vo forme videa, kresby alebo listu cez formulár na webovej stránke. Návrhy sa môžu týkať akéhokoľvek verejného priestoru, aj mestských organizácií, ako sú Múzeum mesta Bratislavy, Galéria mesta Bratislavy, ZOO, Mestské lesy v Bratislave, Dopravný podnik Bratislava a ďalších.

V januári 2023 prebehne veľké vyhodnotenie a autorov najlepších nápadov si pozve primátor Matúš Vallo do svojej kancelárie, kde sa o ich realizácii spoločne porozprávajú.