Veriaca queer žena: Kňaz mi povedal, že podstatné je, aké ovocie nám prinášajú vzťahy, ktoré máme
Na Orave by niektorí ľudia považovali jej orientáciu za zlyhanie rodičov pri výchove.
Eva osobne nemá problém hovoriť o svojej orientácii či coming-outoch, no meno si želala zmeniť. „Rešpektujem prianie rodiny, nech o tom nerozprávam verejne,“ uvádza dôvod.
Pochádza z Oravy, no od príchodu na vysokú školu žije prakticky v Bratislave.
Teraz má dvadsaťtri rokov, čiže prešla už dekáda, odkedy si začala uvedomovať, že ju priťahujú ženy. „Asi prvým znakom pre mňa bolo, že som nemala také typické chlapčenské lásky,“ spomína. „V dvanástich alebo v trinástich rokoch som bola kvázi do jedného zaľúbená, no hovorila som kamarátkam, že si s ním nedokážem predstaviť nič fyzické. Teda žiadne bozkávanie sa alebo niečo viac. Vtedy sa na mňa tak zvláštne pozreli, lebo ony si to pri svojich láskach vedeli predstaviť veľmi dobre.“
Eva si spočiatku myslela, že ešte potrebuje dospieť, no neskôr sa jej fyzická túžba začala spájať práve so ženami. Prvýkrát sa do dievčaťa zamilovala v sedemnástich. „Bola to asi prvá otvorená lesba, ktorú som v živote stretla. Dovtedy som mala blok, respektíve akýsi pocit rešpektu, že sa nemôžem zaľúbiť do niekoho, komu sa ženy nepáčia. Pri nej som toto nemusela riešiť a zaľúbila som sa okamžite.“
Odvtedy už Eva mala aj vzťah s mužom, takže sa nevníma ako lesba, hoci sa jej ženy páčia stále o niečo viac. „Vnímam to skôr ako spektrum. Možno som bisexuálka, ale nemám potrebu sa nejako označovať, dávať si nálepku. Podľa mňa je sexualita niečo fluidné, čo sa v prípade niektorých ľudí vyvíja aj celý život.“
Kňaz sa na ňu chápavo pozrel
Jasné označenia si Eva dáva v súvislosti s náboženstvom. Konkrétne je kresťanka-katolíčka a dokonca svoju zaľúbenosť do ženy riešila aj s kňazom. Očakávala od neho reakciu, že to tak nie je správne a mala by sa modliť.
„No on sa na mňa iba
