Ocenená Lúčom z tmy Gabriela Radičová: rómčina je na našom konzervatóriu povinná, učia sa ju aj žiaci z majority
Cenu „Lúč z tmy“ v tomto roku dostala aj Gabriela Radičová, ktorá úspešne podporuje talent rómskych žiakov a angažuje sa za zlepšenie postavenia Rómov.
Gabriela Radičová je riaditeľkou Súkromného hudobného a dramatického konzervatória v Rimavskej Sobote. Je obľúbená pedagogička, už takmer 10 rokov sa venuje vyučovaniu rómskeho jazyka a literatúry. Podľa nej mnoho Rómov si neuvedomuje, aké dôležité je komunikovať v rómčine a učiť sa tento jazyk.
Gabriela Radičová bola aj spoluzakladateľkou asociácie škôl s vyučovaním rómskeho jazyka. „Pochopili sme, že jedine, ak sa spojíme, vieme vyvinúť tlak, aby sme naše školy dostali do povedomia.“
Laureáti ocenenia Lúč z tmy 2022
Dagmar Litterová
Pochádza z Michaloviec, žije v Bratislave. V štátnej správe pracuje už od roku 2004, aktuálne je riaditeľkou odboru na ministerstve práce, ktorý dohliada na rovnosť šancí pri získavaní eurofondov, oficiálnym názvom ide o odbor horizontálnych princípov. Litterová má pod sebou dohliadanie na princípy nediskriminácie a rovnosti mužov a žien. Lúč z tmy získala za to, že je prirodzeným vzorom pre vstup mladých ľudí z národnostných menšín do štátnej správy, „aby mohli pomocou svojich životných skúseností a vedomostí rúcať stereotypy a predsudky a ovplyvňovať chod spravodlivejšej spoločnosti na Slovensku“.
Gabriela Radičová
Od roku 2010 je riaditeľkou Súkromného hudobného a dramatického konzervatória v Rimavskej Sobote. Školu navštevujú deti z chudobného prostredia, ktorým škola aj vďaka umeniu ponúka vzdelávanie. Radičová vyučuje rómsky jazyk a literatúru, dlhodobo spolupracuje aj na príprave učebníc rómčiny.
Spolupracovala so Štátnym pedagogickým ústavom pri zavedení predmetu rómsky jazyk a literatúra do praxe. Takisto spolupracovala na Učebnici rómskeho jazyka pre novinárov, ktorá vyšla v roku 2018 a mala za cieľ posilniť počet mladých novinárov v redakcii národnostného vysielania RTVS, ktorí by ovládali rómčinu. Je recenzentkou učebnice rómčiny pre deviatakov a študentov 1. ročníka stredných škôl.
Členmi poroty v roku 2022 boli: Tomáš Ščuka (terénny sociálny pracovník zo Spišskej Novej Vsi, laureát Lúč z tmy 2020), Vlado Rafael (riaditeľ eduRoma), Jurina Rusnáková (vedúca Ústavu romologických štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a poradkyňa prezidentky), Beáta Danišová (sociálna pedagogička na základnej škole v Trnave) a Ernest Lakatoš (regionálny koordinátor, Úrad splnomocnenca pre rómske komunity).
Cenu verejnosti získali:
Marek Gombár a Rinaldo Oláh
Gombár je pastorom Apoštolskej cirkvi v Pavlovciach nad Uhom a Oláh pomocným pastorom v Sabinove. Ocenení sú za pomoc utečencom, ktorí utekali pred vojnou z Ukrajiny. V pastoračných centrách zriadili útočiská pre Rómov z Ukrajiny, ponúkli im nielen pokrytie základných potrieb, ale aj hotovosť do ďalšej budúcnosti. „Odídenci u nich našli pomoc v čase, keď sa v médiách objavovali správy, že viacerí ukrajinskí Rómovia sa z hranice nedostali do zberných autobusov alebo verejných ubytovacích zariadení,“ píše Lúč z tmy.
Viktor Teru
Koordinátor pre Slovensko v Rómskom vzdelávacom fonde, je v poradnom tíme prezidentky Zuzany Čaputovej pre rómsku menšinu. Ocenený je za koordináciu humanitárnej pomoci utečencom pred vojnou z Ukrajiny. Odídencom pomáhal hľadať ubytovanie, organizoval potravinovú a materiálnu pomoc. Dlhodobo sa angažuje aj v pomoci mladým Rómom študovať na vysokých školách.
Sú si Rómovia dostatočne vedomí toho, že ich jazyk je plnohodnotný, taký ako slovenčina alebo maďarčina?
Štandardizáciou rómskeho jazyka v roku 2008 sa rómsky jazyk stal plnohodnotným jazykom na úrovni ostatných jazykov a žiaci sa môžu vzdelávať v rómskom jazyku. Na druhej strane je ešte stále nedostatok učebných materiálov a literatúry v rómskom jazyku a aj málo inštitúcií na Slovensku, kde sa vyučuje rómsky jazyk. Mnoho Rómov si neuvedomuje, aké dôležité je komunikovať v rómčine a učiť sa tento jazyk, pretože rómsky jazyk patrí medzi ohrozené jazyky, mladí Rómovia už nerozprávajú rómskym jazykom, čoraz viac sa vytráca z rómskych rodín.
Dlho to bola iba hovorová reč, nezapisovala sa. Písomnú podobu má u nás iba niekoľko desiatok rokov. Je to výsledok úsilia, ktoré sa začalo v roku 1971, keď jazyková komisia pod vedením Mileny Hübschmannovej vypracovala pre rómčinu prvé pravopisné pravidlá. Odvtedy má aj rozličné slovníky, učebnice, vyučuje sa na školách… Čo ešte potrebuje rómsky jazyk podľa vás?
Rómsky jazyk je prvom rade málo
