Veronika Prušová
Bývalý policajný prezident Milan Lučanský spáchal koncom roka 2020 vo väzobnej cele v Prešove samovraždu, na následky ktorej zomrel. Tak znie jednoznačný záver vyšetrovania, ktoré trvalo takmer dva roky. V piatok ho predstavil prešovský krajský prokurátor Pavol Matija.
Informoval, že dozorový prokurátor zamietol sťažnosť poškodených, ktorým napadli rozhodnutie vyšetrovateľa zastaviť trestné stíhanie.
„Skutok sa stal, ale nie je trestným činom. Zjednodušene povedané, nastal následok, teda mnou konštatované zranenia, ale bolo vylúčené cudzie zavinenie,“ vyhlásil Matija. Policajná inšpekcia aj prokuratúra podľa neho urobili všetko preto, aby objektívne vyšetrili okolnosti tragickej udalosti, ktorá sa stala 29. decembra 2020 v prešovskej väznici.
Prešovská prokuratúra tým uzavrela prípad, ktorý sprevádzalo množstvo konšpirácií.
Lučanský sa dostal do cely začiatkom decembra, keď ho zadržali jeho niekdajší podriadení z Národnej kriminálnej agentúry v rámci akcie Judáš. Podozrievali ho, že za úplatky bol ochotný zabezpečiť, aby sa niektoré prípady nevyšetrili, alebo vynášať informácie z vyšetrovania.
Bývalý policajný prezident vinu odmietal. Na to, aby svoju nevinu preukázal pred súdmi, však už nedošlo. Ani nie do mesiaca od vzatia do väzby sa vo väzenskej cele obesil. Použil na to väzenskú bundu. Stačilo mu na to pár minút času.
Tlačová beseda prešovskej prokuratúry. Zdroj – tasr.tv
Koniec zbytočným otáznikom a politickým treniciam
K záveru o samovražde prišla už komisia, ktorú zriadila vtedajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) vlani v apríli. Lučanského priaznivci tomu však odmietali uveriť. Viacerí verejne rozprávali, že Lučanského smrť zapríčinil niekto iný. Prstom ukazovali najmä na väzenskú stráž. Opakované policajné vyšetrovanie teraz ukázalo, že to je nezmysel.
Smrť Lučanského prirovnávali k vražde novinára Jána Kuciaka. Niektorí politici vrátane exministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer) nosili odznak s nápisom „All for Milan“ (Všetci za Milana).
Súčasťou vyšetrovacej komisie bola aj poslankyňa Hlasu a exministerka vnútra Denisa Saková. Ona závery ministerskej komisie nepodpísala a prípad stále komentovala nejednoznačne. Závery komisie spochybňoval aj dnes už právoplatne odsúdený extrémista Marián Kotleba z ĽSNS.
Ministerská komisia mala celkovo sedemnásť členov. Okrem poslancov boli jej členmi aj bývalá česká ombudsmanka Anna Šabatová či súdny lekár Norbert Moravanský. Na hlasovaní o záveroch komisie sa nezúčastnil poslanec Marián Saloň zo Smeru. Štrnásti členovia záver jednoznačne podporili.
Ľuboš Blaha zo Smeru neskôr rozprával, že Lučanský mal vylúpnuté oko alebo že zdravotníci v nemocnici, ktorí Lučanského prijímali, hovorili, že bol zbitý. Saková, ale ani predstavitelia Smeru, ktorí o samovražde svojho nominanta na čele polície takisto pochybovali, na čerstvé výsledky vyšetrovania zatiaľ nereagovali.
Kaliňák ešte aj rok po Lučanského smrti hovoril, že súčasná vláda sa snaží odviesť vyšetrovanie na slepú koľaj a že verejnosť sa čoskoro oboznámi s dôkazmi, že príčina smrti generála bola iná.
Krajský prokurátor teraz všetkých ubezpečil, že pri vyšetrovaní urobili všetko preto, aby „nevznikali zbytočné otázniky a nebola táto téma zneužívaná na politický boj či trenice.” Pred novinármi garantoval, že vyšetrovanie bolo vedené nestranne a bez akýchkoľvek vonkajších vplyvov.
„Jediným naším cieľom bolo zabezpečiť zákonnosť vyšetrovania a zákonnosť rozhodnutia,“ skonštatoval Matija.
Kľúčový dôkaz pre záver o samovražde: V cele bol sám
Krajský prokurátor vysvetlil, že policajná inšpekcia vyšetrovala nielen samovraždu Lučanského z konca decembra, ale aj incident, ktorý sa stal už začiatkom mesiaca, keď si poranil oko.
Takmer pri všetkých vyšetrovacích úkonoch sa osobne zúčastnil dozorový prokurátor, na niektorých aj generálny či krajský prokurátor. Aj to podľa Matiju dokazuje, že prípadu venovali maximálnu pozornosť.
Úlohou vyšetrovateľa bolo zistiť, ako sa Lučanský zranil a či mu mohol zranenie spôsobiť niekto iný, ale aj prípadné pochybenie väzenských dozorcov.
Kľúčové pre konštatovanie samovraždy bolo podľa prešovského prokurátora to, že Lučanský „bol v cele sám“. Kamerové záznamy preukázali, že „žiadna osoba v daný deň do cely nevstúpila“.
Vedenie prešovskej väznice umiestnilo Lučanského do cely pri kamerách. Urobili tak po jeho návrate z nemocnice po prvom incidente, ktorý sa takisto prešetroval. Kamery teda nepretržite monitorovali priestor pred celou.
„Zo záznamu je zrejmé to, čo som konštatoval. V cele bol sám,“ povedal prokurátor Matija. Ďalším dôkazom boli výpovede príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, ako aj úradné záznamy zo služby.
Tie preukazujú, že ešte o 16.30 h pri podávaní večere bol Lučanský nažive. „Sedel na posteli a pozeral televízor,“ skonštatoval Matija. Keď si do 16.39 h večeru neprevzal, príslušníci mu otvorili celu a našli ho v bezvedomí. „Ležiaceho na posteli s bundou uviazanou okolo krku, s rukami za hlavou,“ dodal prokurátor.
Príslušníci ho začali oživovať. Lučanského okamžite previezli aj do nemocnice, kde na následky zranení zomrel 30. decembra. Dôkazom, že policajný generál si siahol na život sám, sú aj závery znalcov z odboru súdneho lekárstva, ako aj pitevný nález. „Je z neho zrejmé, že ide o typické príznaky samopoškodenia obesením,“ dodal Matija.
Oko si poranil sám. Povedal to Lučanský aj znalci
Kamerové záznamy výrazne pomohli aj pri vyšetrovaní incidentu z 9. decembra 2020, keď Lučanského našli dozorcovia ráno so zraneným okom. Podľa prokuratúry je jednoznačne preukázané, že od 8. decembra od pol dvanástej do 9. decembra do 8.28 h do Lučanského cely nikto nevstúpil.
„Otvorená bola len na krátkych sedem sekúnd s cieľom ponuky literatúry,“ povedal prokurátor. Inak do nej nikto nevstúpil až do ranného raportu. Matija zdôraznil, že dvaja príslušníci, ktorí toto hlásenie robili, si už pred vstupom do cely všimli Lučanského zranenie.
Aj to nasvedčuje tomu, že sa zranil sám. Nakoniec to aj Lučanský sám konštatoval. Poranené oko vysvetlil tak, že v noci nevedel zaspať, prechádzal sa po cele, zakopol o šľapku a pri páde si buchol oko o roh postele.
Prešovský prokurátor vysvetlil, že Lučanského verziu potvrdili aj znalci. Tí povedali, že „tento mechanizmus je možný mechanizmus vzniku takéhoto zranenia“.
Znalci pripustili aj inú možnosť, napríklad, že k zraneniu oka mohlo dôjsť aj tupým predmetom, obuškom či násadou metly či podobným predmetom. „Zhromaždené dôkazy však vylúčili prítomnosť takéhoto predmetu v cele či vo výstroji príslušníkov ZVJS v Prešove,“ dodal Matija.
„Ak znalec aj pripustil inú možnosť zranenia, neznamená to, že to spochybní ten spôsob zranenia, ktorý je preukázaný objektívne aj subjektívne,“ skonštatoval prokurátor. O svojom zranení totiž vypovedal Lučanský, sprostredkovane dozorcovia a aj lekárka, ktorá ho následne ošetrovala.
Vyšetrovanie takisto potvrdilo, že príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže v tomto prípade nepochybili. Neporušili zákon, ani interné predpisy.
Po dvoch rokoch
„Po tom, čo viac ako 70 príslušníkov ZVJS bolo pozbavených mlčanlivosti, som rada, že takmer po dvoch rokoch poznáme výsledok vyšetrovania orgánmi činnými v trestnom konaní,“ reagovala na závery vyšetrovania vtedajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.
„Som rada, že krajský prokurátor sa jasne vyjadril, že z ničoho z daného vyšetrovania nevyplýva, že by za úmrtím obvineného generála Lučanského bolo niečo iné ako samovražda,“ dodala Kolíková, ktorá po smrti policajného exprezidenta zvažovala demisiu.
„Veľmi ma mrzí, čo sa stalo, mrzí ma, že človek zomrie za bránami väznice. To ma naozaj osobitne mrzí. Ale, samozrejme, som rada, že sa preukázalo, že k cudziemu zavineniu tu nedošlo,“ hovorí teraz.
Vyšetrovanie policajnej inšpekcie potvrdilo závery ministerskej komisie. O nich sa verejnosť dozvedela už v apríli minulého roka. V lete 2021 avizoval závery vyšetrovania aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. V januári tohto roka dal prísľub, že vyšetrovanie bude ukončené čoskoro.
Nakoniec Úrad inšpekčnej služby prípad uzavrel v júni. Záver bol, že vyšetrovateľ zastavil trestné stíhanie s tým, že skutok sa stal, ale nie je trestným činom. Proti tomu však podali sťažnosť pozostalí po Lučanskom. Sťažnosť musela preveriť prokuratúra.
V septembri už z generálnej prokuratúry odkazovali, že záver príde v najbližších dňoch. Prešovský prokurátor napokon rozhodol 24. novembra.
Krajský prokurátor Matija sa nepriamo dotkol aj dĺžky konania. Vyhlásil, že nechceli uprednostniť rýchlosť konania pred kvalitou.
Samovražedné myšlienky si u neho nevšimli
Ministerská komisia uzavrela prípad ani nie do štyroch mesiacov. V záverečnej správe pochválili členovia komisie dozorcov za poskytnutú prvú pomoc Lučanskému, ale ocenili aj prístup šéfa prešovskej väznice Norberta Kundráka. Vďaka nemu sa uchovali kamerové záznamy.
Záznamy dal zálohovať, vďaka čomu sa mohli následne využiť počas vyšetrovania. „S ohľadom na technické limity kamerového systému by bez vydania takéhoto pokynu takéto kamerové záznamy vôbec neboli k dispozícií,“ konštatovala komisia.
Komisia však kritizovala, že Lučanský bol spútaný aj počas presunov v ružomberskej nemocnici, kde ho operovali po úraze oka. Práve tam im aj padol z nemocničného vozíka, k čomu mohlo prispieť práve to, že bol spútaný. Komisia to označila za neprimerané.
Z Ružomberka prevážali Lučanského do väzenskej nemocnice v Trenčíne, kde bol desať dní. Umiestnili ho na psychiatrické oddelenie, pretože len tam je možné pacientov nepretržite sledovať kamerovým systémom.
Lekári nemocnice ani dozorcovia nevypovedali, že by v tom čase niečo nasvedčovalo tomu, že sa Lučanský môže pokúsiť spáchať samovraždu.
Naopak, z ich vyjadrení vyplynulo, že bol „pokojný, rozvážny a racionálny, bez náznaku problémového správania.“
Po návrate z Trenčína absolvoval Lučanský dve sedenia s psychológom vo väznici v Prešove. To druhé bolo 29. decembra, keď psychológ konštatoval u obvineného stabilizovaný stav a „neprítomnosť myšlienok s potenciálne suicidiálnym obsahom.“
Väzenskí odborníci teda nespozorovali akékoľvek riziko samovraždy, a to ani v deň, keď sa napokon pokúsil siahnuť si na život.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
