Hľadáte darček pod stromček? 50 nových kníh, ktoré sa oplatí prečítať

Pri kúpe knihy sa môžete rozhodovať podľa rôznych kritérií: podľa rebríčkov predajnosti, podľa pultov s knižnými novinkami alebo len tak intuitívne. Alebo si môžete nechať poradiť. Toto sú knižné odporúčania Denníka N z tohtoročných noviniek.

Balla: Veľká láska

KK Bagala

Po nevšedných názvoch svojich prvých kníh ako Leptokaria či Outsideria sa Balla dopracoval k druhému extrému. „Spolu s červenou farbou obálky je to pasca na tých, čo ma ako autora nepoznajú. Marketingový zámer je zreteľne prvoplánový, zameraný na milovníkov červenej knižnice a príbehov veľkých lások,“ hovorí autor. Po prečítaní knihy však každý súdny čitateľ zistí, že jej názov bol zavádzaním, aj keď vlastne nie celkom. „Samozrejme, neviem si predstaviť, že by niekto, kto čítal moje predošlé texty, uveril, že toto bude naozaj taká kniha, ako sľubuje jej názov a dizajn.“

Žo Langerová: Vtedy v Bratislave (Môj život s Oskarom L.)

Marenčin PT

Ďalšie vydanie výnimočnej knihy manželky pravoverného komunistu Oskara Langera, ktorý aj napriek nespravodlivému väzneniu v päťdesiatych rokoch zostal presvedčený o správnosti stalinského režimu. „Strana preňho znamenala viac ako niečo iné, čo mu mohol život poskytnúť,“ píše Žo Langerová, ktorá aj s dcérami statočne znášala trpký osud manželky „nepriateľa socializmu“ a lojálne stála po boku manžela. To jej však nebránilo vidieť veci v pravom svetle, a tak koncom osemdesiatych rokov vo švédskej emigrácii napísala túto strhujúcu dokumentárnu prózu o komunistickom terore v Československu.

Veronika Šikulová: Medzerový plod

Slovart

Ako to už pri ocenených knihách býva, keď dielo získa vzácnu literárnu trofej, väčšinou nastáva jeho druhý život. Veronika Šikulová sa v jeseni stala laureátkou ceny Anasoft litera a pre mnohých, ktorí z akýchkoľvek dôvodov dovtedy nesiahli po knižke Medzerový plod, to bol signál. Autorka, výnimočná rozprávačka, ponúka nesentimentálny príbeh tichého odchádzania blízkej osoby. „Knihu som písala ako prozaický text, nevnímala som písanie ako opis nejakej traumy. Je to asi moja najautobiografickejšia kniha, napriek tomu jej hrdinkou nie som ja, ale moja ‚hrdinka‘,“ povedala autorka.

Juraj Šebo: Krízové 30. roky

Marenčin PT

Séria kníh, v ktorých autor voľne prechádzal dekádami svojho života, sa uzavrela, a tak pri putovaní proti času musel Šebo, ročník 1943, siahnuť už len do spomienok a archívov iných. Hlavným zdrojom sa mu stal obrovský lodný kufor svojho prastrýka Edebáčiho, ktorý objavil na povale jeho vidieckeho domu. „Bolo tam asi osem hrubých albumov s očíslovanými rodinnými fotografiami, niekoľko zošitov so spomienkami na rodinu a kopa dokumentov a rôznych písomností,“ ozrejmuje vznik knihy Juraj Šebo. Odrazu sa ocitol v čase medzi dvoma ničivými vojnami, v dekáde hospodárskej krízy i nástupu filmu či rozhlasu. A vďaka jeho sviežemu kolážovému písaniu si 30. roky schuti „zažívajú“ aj jeho čitatelia.

Ján Púček: Uchom ihly

F. R. & G.

Mladý absolvent scenáristiky a dramaturgie, ale aj editor a publicista má vo svojich dvadsiatich ôsmich rokoch na konte už tri prózy. Po knihe Kameň v kameni v roku 2012, za ktorú dostal Cenu Ivana Kraska za debut, nasledovali Okná do polí, po ktorých prichádza kniha Uchom ihly (s podtitulom Pletky). Je stručnou históriou jednej rodiny tiahnucej sa naprieč celým dvadsiatym storočím, no najmä príbehom lásky murára Jána a krajčírky Boženy, ktorých životy plynuli paralelne vedľa seba, až kým sa v jednom bode nutne nepreťali a nezauzlili. Jánove peripetie počas druhej svetovej vojny, protifašistický odboj, päť a pol roka v nemeckých lágroch a basách, šťastný návrat domov a nový začiatok, ktorému neveril nikto – a možno ani on sám – založenie malej textilnej fabričky, znárodnenie…

Jaro Rihák: Pentcho. Príbeh parníka

Marenčin PT a Sandberg Film

Kniha rozpráva o stovkách mladých Židov, ktorí sa pokúsili utiecť pred nacizmom v strednej Európe do Palestíny. Rozhodli sa pre plavbu po Dunaji a cez more na riečnej lodi. „V tých preplnených člnoch, rovnako ako na tom hrdzavom riečnom parníku, sú básnici, čistí ľudia s krásnym snom o lepšom živote, aj podvodníci, hrdinovia, zbabelci, matky s deťmi, ktoré nechcú nič iné, iba mier a trochu viac jedla. Preto chcem rozprávať príbeh parníka Pentcho, lebo som ešte nikdy nepočul o plavbe lode plnej dokonalých anjelov,“ hovorí autor.

Dušan Dušek: Ponožky pred odletom

Slovart

Dušek nám aj v tejto knižke ponúka svoj obdiv k hovorovému jazyku, k viere, že to najlepšie vždy zaznie v rozhovoroch ľudí. Neskôr tieto vety votkáva do príbehov, pomocou ktorých mapuje svoje dôverne známe prostredia: Piešťany, Bratislavu, Šaštín. Navlieka ich na nitky ako koráliky, ktoré sa pri čítaní môžu zmeniť napríklad na lastovičky, usadené v jeseni na elektrických drôtoch pred cestou do teplých krajín, alebo aspoň na ponožky, sušiace sa vo vetre, prichytené štipcami o šnúru, ktoré sa takisto chystajú odletieť. Pri čítaní sa dá krásne lietať: z vety do vety, zo spomienky do spomienky, z jednej poviedky do druhej či do tretej.

Jana Beňová: Honeymoon

Marenčin PT

Jana Beňová sa so žánrami príliš netrápi, a súčasne akoby takmer každou svojou knihou vytvárala „žánre“ nové, neznáme a nepomenované. To platí aj o románe/novele/básni/eseji (?) Honeymoon, o príbehu rozprávačky Oony a jej milenca Matého. Oona, dievča, ktoré leží v nemocnici, sa rozhodne začať si písať denník. V krajine naokolo sa zatiaľ pozvoľna dejú prevratné zmeny. Staršie spomienky sa miešajú s aktuálnymi zápismi, ich s er formou, obdobie pred chorobou so zápiskami z nemocnice. Maté po viacnásobnom prečítaní ošetril denník poznámkovým aparátom. A to nutkanie viacnásobného čítania už tradične pociťuje aj Beňovej čitateľ.

Michal Habaj: Caput mortuum

Drewo a srd/Vlna

Autor nás podtitulom knihy varuje, že ide o „básne špekulatívneho posthumanizmu“. Čo to tak asi je? Prechádzka po našej histórii (vlastne len po jej fragmentoch, lebo Habaj tvrdí, že „kompletné znenie tu predstaveného diela by mohlo ohroziť životy nás všetkých“), asi aj zážitok zo stretnutia s postľuďmi („Prídu si po teba / nedajú ti čas / nedajú ti priestor / nedajú ti nič / raz ráno šibenice rozkvitnú / telami čo nestihli utiecť / šibenice gilotíny lágre / čakajú / čakaj / boli to postľudia / a ty si jeden z nich“) či jeho závideniahodná spomienka („sex s Kate Moss patril k tomu najlepšiemu, čo som v 20. storočí zažil“)? Na obálke sa píše, že Habaj bol v 18. storočí najobľúbenejšia literárna osobnosť. My však dnes máme nášho Habaja, Michala, tohto excelentného básnika.

Elena Letňanová: Zamrežovaný denník

Tranoscius

Medzinárodne rešpektovaná klaviristka, ale aj aktívna bojovníčka proti režimu normalizovaného Československa a nakoniec emigrantka sa predstavuje aj ako zručná literátka. Pravda, nie je to žiadna novinka, veď má za sebou bohatú publikačnú činnosť doma i v zahraničí. V osemnástich žánrovo pestrých textoch sa vracia k zlomovým udalostiam svojho dynamického života, chýbať nemôže príbeh jej líderského postu v nezabudnuteľnom bratislavskom pochode na počesť Jana Palacha. Ako hovorí literárny kritik Vladimír Petrík, jej text má spoločenskú i morálnu hodnotu, no je zároveň autentický a koncipovaný na estetickej úrovni.

Tereza Oľhová, Martina Sľúková: Inak sa mám fajn

Vlastným nákladom

Tereza Oľhová a Martina Sľúková sú scenáristky. Vraj mali k sebe odjakživa blízko, lebo jedna je z divadelnej a druhá z pohrebníckej rodiny. Toto je ich kniha o láske. Alebo inak – toto je ich kniha na tému láska, vzťahy, deti, život, smrť, boh, vesmír a vôbec. Surreálny prúd slov dvoch mladých žien, v ktorom tečú slzy a vylievajú sa srdcia, kde je až priveľa citosloviec, zdrobnenín, kapitálok, výkričníkov a úvodzoviek. Bolo by to vlastne úplne príšerné, keby to nebolo tak náramne vtipné.

Peter Szalay a kol.: Moderná Bratislava 1918 – 1939

Marenčin PT

Medzi dvoma vojnami sa Bratislava z ospalého uhorského mestečka zmenila na modernú metropolu samostatného Slovenska. V architektúre sa udomácnili smery funkcionalizmus a purizmus, v urbanizme smelé plánovanie a výsledkom bolo mesto v čomsi modernejšie ako Viedeň. No aj vtedy boli bežné náreky nad kolabujúcu dopravou, čachre-machre politikov s pozemkami a nepoctiví stavebníci. Kniha o minulej epoche medzi svojimi riadkami hovorí i o opakujúcich sa problémoch Bratislavy a o tom, prečo dnešné mesto vyzerá tak, ako vyzerá.

PREKLADY

Michel Houellebecq: Podvolení

Odeon

V deň, keď islamskí teroristi vystrieľali Charlie Hebdo, bol na titulke časopisu francúzsky provokatér Michel Houellebecq, ktorému vyšla v ten deň kniha Podvolenie. Už len preto sa jadro príbehu – zvolenie prvého moslimského prezidenta Francúzska – rýchlo rozšírilo do celého sveta. Ale ako sa so situáciou vyrovná hedonistický (či čoraz viac nihilistický) učiteľ literatúry? Je podvolenie sa človeka Alahovi, ženy mužovi, slabších silnejším cestou k spokojnosti? To je na román, nie na pár riadkov v novinách.

Niz Pizzolatto: Galvestone

Ikar

Američan Nic Pizzolatto je scenárista slávneho televízneho seriálu Temný prípad (True Detective). Práve on vytvoril atmosféru noirovej detektívky z južných končín USA, ktorej druhá séria tento rok patrila k najočakávanejším televíznym udalostiam. Jeho prvý román je seriálu podobný. Hrdinom trileru je mafián a alkoholik so smrteľnou chorobou chystajúci sa na svoj posledný džob. Galveston je mestečko v Texase, kam s dvoma spoločníčkami uniká, ukrýva sa v zavšivavených moteloch a postupne odhaľuje tajomstvo minulosti, čo ho ťaží.

Franz Kafka: Poviedky

OZ Brak

Gregor Samsa, ktorý sa jedného rána zobudil v posteli zmenený na príšerný hmyz, je asi najznámejšou postavou tejto poviedkovej knihy po nemecky píšuceho pražského spisovateľa. Výber obsahuje okrem Premeny ešte päť ďalších textov – Ortieľ, Opis zápasu, V trestaneckej kolónii, Umelec hladovky a Pred zákonom. Kniha v redigovanom preklade Milana Žitného prináša nový, kafkovskou mytológiou nezaťažený pohľad na spisovateľovo dielo. Ilustrácie Dávida Soboňa, ktoré vytiahli Kafku z doterajších pochmúrnych farieb, akoby ho vytiahli aj z vopred očakávanej „kafkovskej“ atmosféry depresií a bezvýchodiskovosti.

100 najlepších kníh roka podľa editorov The New York Times Book Review

Najlepšie knihy roka podľa autorov a čitateľov The Guardianu

Woody Allen: Bez peria

Tatran

„Čitateľovi predkladáme úryvky z doteraz prísne utajovaného denníka Woodyho Allena. Celé dielo uzrie svetlo sveta po autorovej smrti, prípadne po jeho odchode na druhý svet (podľa toho, čo mu život prinesie ako prvé).“ Tieto slová sa môžu zdať cynické len tomu, kto nepozná štýl a zmysel pre humor známeho amerického filmára, trochu menej známeho spisovateľa a nevie, že ich napísal on sám ako úvod tohto výberu poviedok a esejí.

Agota Kristof: Veľký zošit

Artforum

Jeden z najsilnejších románov o povahe vojny napísala silná žena, ktorá vo veku 21 rokov utiekla zo svojho domova s dieťaťom a plienkami v jednej ruke, v druhej ruke so slovníkmi a knihami. Hneď po tom, ako sovietske vojská v roku 1956 násilne potlačili maďarskú revolúciu. Bez rozlúčky odišla do neznáma, do utečeneckého života, ktorý nakoniec zakotvil vo Švajčiarsku. Tam vznikla kniha Veľký zošit a jej pokračovania Dôkaz a Tretie klamstvo. V príbehu dvojičiek, ktoré ich matka pre vojnu vo Veľkom meste presťahuje do Malého mesta k starej mame, sa ľudskosť ohlodá na tú najhladšiu kosť. Je ťažké čítať o deťoch, ktoré sa rozhodnú vzdať všetkých emócií a pod vplyvom vojny sa na všetko pozerať objektívne a racionálne. Toto rozhodnutie niekedy vedie k mrazivým činom, vraždám a násiliu, za ktorými však vždy nachádzame obskúrnu spravodlivosť. Vojna je oko za oko, zub za zub a tieto mimoriadne inteligentné deti to vedia. Prečítať si však ich zápisky vo Veľkom zošite nie je jednoduché pre nijakého dospelého. Táto kniha o nás však hovorí viac, ako sa odvážime priznať, a vie to aj vydavateľstvo Artforum, ktoré celú trilógiu do konca roka vydá v jednom zväzku.

Helga Flatlandová: Když můžeš, zůstaň. Když musíš, odjeď

Větrné mlýny

Čo to je za príbeh, keď je odchod troch mladých ľudí do vojny v Afganistane a ich strata iba nástrojom na odhalenie démonov, ktoré sa vznášajú nad ich zdanlivo pokojným domovom na nórskom vidieku, v kolíske panenskej prírody a harmónie? Na túto knihu nezabudnem nikdy, nielen preto, že ju mladá autorka napísala geniálne. Otvára rany, ktoré nosí každý z nás, hovorí o samote, ktorá sa môže v duši len tak zrazu ocitnúť, keď je okolie blízke iba fyzicky, ale nie naozaj. Otvára pocit viny, tú neustálu otázku, kam až môžu naše malé zlyhania doviesť tých, ktorých milujeme. Prečo je najťažšie hovoriť o veľkých bolestiach medzi tými, ktorí sú nám najbližší? Prečo musíme utekať, niekedy aj za vlastnou smrťou? Napriek tomu, že severská dedina vysiela pokoj, visí nad ňou ten najhorší tieň odcudzenia, ktorého sa už nikdy nezbaví, tak ako sa čitateľ nikdy nezbaví otázok, ktoré Helga Flatlandová prebúdza.

Kateřina Tučková: Žítkovské bohyne

Tatran

V knihe sa odkrýva nádherný kraj a magický príbeh, história žien, ktoré v Kopaniciach v Bielych Karpatoch žili rovnako navzdory režimom a spoločnosti stovky rokov. Žítkovské bohyne sú nielen knihou, ale aj bedekrom, keď ich dočítate, budete chcieť navštíviť pláne, po ktorých bohyne chodili nahé a v mesačnom svite zbierali liečivé rastliny. Budete chcieť dýchať vzduch, ktorý tieto ženy po stáročia napĺňali živlami a bolo im jedno, že ich prenasledovali nacisti či práve miestni, ktorí ich schopnosti odvrhli. Je to nežné a smutné čítanie, no zároveň zrkadlo histórie a zrkadlo dlhých nocí, ktoré autorka nad skúmaním súvislostí musela stráviť. A odísť do Žítkovej po prečítaní románu, najlepšie počas rozkvitnutého leta, je éterický zážitok. Človek má pocit, že v tomto kraji sa nezmenilo nič, že bohyne sú stále tam a v noci liečia chorých v jednom z osamotených domčekov v strede dlhej kotliny, kde je všetko prázdne, ak nerátate lesy, lúky, zvieratá, byliny a zopár malebných chatrčí.

Ian MacDonald: Revoluce v hlavě. Beatles, jejich písně a 60. léta

Volvox Globator

Po každom vydaní beznádejne rozobratá príručka je aj po dvoch desaťročiach jednou najlepších kníh o Beatles. Nie je to súvislý príbeh ani encyklopédia, kombinuje oboje. Jednotlivé pesničky kapely rozoberá 186 hesiel zoradených podľa času nahrávania, kde nájdete všetko od najmenších detailov zo štúdia po tie najširšie súvislosti. Tón nie je len nekriticky obdivný, príkladom je heslo o Let It Be, „ktorá si atmosférou nebeskej útechy a zrozumiteľným textom získala popularitu, čo zďaleka nezodpovedá jej umeleckej kvalite.“

Jonathan Safran Foer: Jíst zvířata

Dokořán

Jesť či nejesť mäso? Americký spisovateľ, novinár a absolvent filozofie začal hľadať odpoveď po narodení svojho syna a štvorročné pátranie ho zaviedlo tam, kam nečakal. Vznikol z toho bestseller, ktorý vychádza z najnovších vedeckých poznatkov, súčasne je osobný, hĺbavý, investigatívny, a ak práve nehovorí o zvieracom holokauste a pomeroch veľkochovov, aj náramne vtipný. V záplave kníh o jedle vzácna gastro-detektívka, ktorá z vás azda spraví vegetariána. Herečka Natalie Portman ňou už je. Áno, vďaka tejto knihe.

Andy Warhol: Od A k B a zase zpátky

Argo

Pamäti ikony výtvarného umenia 20. storočia vyšli prvýkrát v roku 1975 a dodnes sú „rovnako prekvapivé, bizarné a sympatické ako ich autor.“ Iróniu nabité postrehy o láske, kráse, práci, jedle, smrti, Amerike, peniazoch alebo vyrastaní v československom gete v Pittsburghu pripomenú Woodyho Allena. „Sex je zábavnejší na obrazovke alebo stránkach kníh ako pod perinou. Nech si o tom deti čítajú, tešia sa na to a tesne predtým, než dôjde na realitu, im prezraďme, že to najlepšie už majú za sebou.“ Jedna z najvtipnejších kníh roku.

Juraj Herz: Autopsie

Mladá fronta

Fascinujúce spomínanie na viac ako päťdesiatročnú umeleckú kariéru kežmarského rodáka a jednej z najvýraznejších osobností československého filmu prepísal do knižnej podoby novinár Jan Drbohlav, ktorý zachoval prúd výrečného rozprávania s množstvom historiek. Dočítate sa o tom, ako Herza vykradol Steven Spielberg, prečo komunisti zakázali Straku v hrsti, že žáner komédie z koncentračného tábora v skutočnosti nevymyslel Talian Benigni a že ani lágrom sa nevyhýbala erotika, humor či móda. Päťsto strán s množstvom fotografií.

DETSKÉ KNIHY

Jiří Franta, Ondřej Horák: Proč obrazy nepotřebují názvy

Labyrint

Konečne poriadna kniha o umení. Pre deti, ale nielen pre ne. Prostredníctvom príbehu s kriminálnou zápletkou približuje dejiny umenia 20. storočia. Zrozumiteľne a pútavo. Skúsení autori vo forme kresleného komixu odpovedajú na otázky, ktoré občas trápia aj dospelých: čo je to vlastne umenie a načo nám slúži? Prečo visí v galérii čierny štvorec a prečo je za umenie považovaná obyčajná plechovka od polievky alebo pisoár? Kto sú tí najdôležitejší umelci, a prečo sú práve ich diela významné? Na výtvarnej výchove sa veľa z tohto nedozviete, tu áno.

K. Kerekesová, K. Moláková, Alexandra Salmela: Mimi a Líza 2

Slovart

Na začiatku bol príbeh. Príbeh o dvoch nezvyčajných kamarátkach, Mimi a Líze. Mima chodí po svete so zatvorenými očami, ale vďaka Líze vidí všetko. Pred dvoma rokmi si tieto dievčatá veľmi rýchlo získali obľubu – najprv v televíznych večerníčkoch, potom aj v knihe. Tento raz je to naopak – nové dobrodružstvá Mimi a Lízy sú už v kníhkupectvách. Na obrazovkách sa objavia na Vianoce, ale počúvať, hoci aj so zatvorenými očami, sa budú dať aj z Rádia Regina.

Jiří Dvořák: Hávedník

Artforum

Encyklopédia príbehom – originálny literárny žáner Jiřího Dvořáka vhodný pre deti aj ich rodičov, pre učiteľov prírodopisu aj večných zvedavcov, ktorých zaujíma, čo sú to za živočíchy, čo okolo nás žijú, no my ich málokedy vnímame a dakedy ich ani len vôbec nevidíme. Z rozprávania o živote drobnej „hávede“ sa v tejto knihe stal poetický a zábavný svet plný dobrodružstiev, ktorý je navyše aj krásny vďaka linorytom ilustrátorky Daniely Olejníkovej. Jednu z nich si v podobe plagátu – prebalu, môžete dokonca dať na stenu.

Mária Lazárová: Adam a čarovná šmykľavka

Slovart

Viete, prečo sú klokany červené, aké tajomstvo strážia mačky a kto v skutočnosti vyhral súťaž kráľa zvierat? Ak nie, Adam vám to prezradí. Adam je malý chlapec s veľkou fantáziou. A keďže doma im pribudli dve malé dvojičky, o ktoré sa jeho mama musí neustále starať, často sa na dvore hrá sám. V jeden deň však k nemu priletel Štebotáčik a prezradil mu kúzlo čarovnej šmykľavky, ktorá ich prenesie do sveta zvierat, ktorý krásne nakreslil Ľuboslav Paľo.

Martin Sodomka: Jak si postavit dům

MS studio

Keď pred tromi rokmi grafický dizajnér Martin Sodomka napísal a nakreslil prvú zo sériu technických rozprávok, vydal ju radšej sám. Bál sa, že by ju vydavateľ nevedel žánrovo zaradiť, ale bál sa  aj toho, že by jej pridal farby. Z každej knihy sa stal bestseller aj napriek tomu, že nemá krikľavú obálku a kombinuje jednoduchý príbeh krysáka Arnyho a jeho kamarátov s technickým popisom auta, lietadla či motorky. Jak se staví dům je vydareným pokračovaním, kde deti zažijú všetko od vybavovania hypotéky cez samotnú stavbu po záhradné úpravy.

Pavel Šrut: Párožrúti

Slovart

Prvá kniha trilógie o obludách živiacich sa ponožkami, ktoré sa pri každom praní záhadne stratia, konečne v slovenčine! Buď presvedčí už meno autora –  básnika, textára, prekladateľa a autora detskej literatúry Pavla Šruta –, alebo spočiatku strašidelné, ale potom veľmi zábavné ilustrácie Galiny Miklínovej alebo cena Magnesia Litera za detskú knihu desaťročia. Pritom to istý čas vyzeralo, že nebude o kom písať a čo kresliť: „Silón, nylon, dederón, a ako sa všetky tie umeliny volajú, sa nedali rozhrýzť a stráviť.“

Olga Černá: Klárka a 11 babiček

Baobab

Tento príbeh nezačína veselo, ale o to viac sa oplatí čítať. Klárin dedo je kominár, jedného dňa spadne zo strechy a zlomí si nohu. Malá Klára tak putuje od jednej „babičky“ k druhej, ktoré sa o ňu snažia postarať. Nie je to jednoduché, lebo Klára hrá rada na klavíri a najradšej zo všetkého má svojho deduška, ktorému píše dlhé listy o všetkom, čo zažíva. Knižka je napísaná s citom pre detského čitateľa aj jemným zmyslom pre humor, ktorý pobaví aj rodičov. Hodí sa pre deti od deviatich rokov.

Marta Hlušíková: Až raz budem kapitánom

Slovart

Deti majú všelijaké sny. Niekto chce byť smetiarom, niekto kozmonautom, ale sedemročný Samko, hlavný hrdina tejto knihy sa rozhodol, že bude lodným kapitánom. Doteraz by možno nevedel, čo vlastne lodný kapitán musí vedieť, ak by nemal vedľa seba Romana – priateľa svojej mamy. Ten mu rozpráva námornícke príbehy, testuje jeho schopnosť znášať morskú chorobu, skúša jeho odvahu v plavebnej komore a pripraví ho aj na stretnutie s ľadovcom. Ilustrovala Veronika Klímová.

Ted Hughes: Iron Man

Walker Books

Železný muž má hlavu veľkú ako kontajner, hruď širokú ako vagón, jeho ruky sú ako ramená žeriavov, obeduje traktory, ploty a pluhy. Dokážu s ním ľudia žiť? Dokážu sa s ním priateliť? Príbeh slávneho britského básnika sa stal modernou legendou, je to príbeh o zrade, priateľstve, strachu a nedorozumeniach. Kniha je dostupná aj v českej a slovenskej verzii, ale táto anglická ponúka výnimočné ilustrácie Laury Carlin, ktoré tento rok ocenilo najvyššou cenou aj Bienále ilustrácie Bratislava.

Toňa Revajová: Johankina veľká rodina

Slovart

Séria Príbehy o Johanke zo Zapadáčika je kompletná – vychádza jej štvrtá časť. Johanka má za sebou prijímacie skúšky na osemročné gymnázium. Stále viac času trávi so spolužiačkou Emmou, ale nezabúda ani na najlepšiu kamošku Maju zo Zapadáčika. A práve s Majou odcestuje hneď druhý prázdninový deň do Bratislavy. Po takmer štyroch rokoch konečne znova vidí svojho ocka, a hoci im to trocha trvá, napokon zistia, ako majú k sebe blízko. Ilustroval Ďuro Balogh.

Branislav Jobus: Plajko

Slovart

Vedeli ste, že existuje Ústav rozvoja a nahrávania snov? Stačí vraj zavolať a objednať si, o čom by ste chceli snívať. Japonský prístroj Načisto Harašimi vám pripraví sen podľa želania. Pracovníci ústavu sa však dozvedeli, že na Slovensku je firma, ktorá vlastní Plajka – handrovú bábiku, ktorá vie sny aj splniť. O tom, aké to môže byť zábavné, ale aj nebezpečné, píše so svojím osobitým štýlom Braňo Jobus, obrázky nakreslila Lea Točeková.

Diana Mašlejová: Tajný cirkus

Albatros

Predstavte si cirkus. Ale nie taký obyčajný, čo príde na lúku a rozprestrie šapitó. O tomto cirkuse nikdy nikto nepočul a nikto ho ani nevidel. Je totiž tajný. Ukrýva sa vo vnútri starého hotela a zvedavá Betka ho tu objaví počas prázdnin s rodičmi v jednej malej parížskej uličke. Vedie ho úctivý pán riaditeľ Lpatit, účinkuje v ňom drobná tanečnica Ela, silák Edo a mnohí ďalší. Príbeh ilustrovala Katarína Gasko.

Zuzana Štelbaská: Zornička

Albatros

Zornička je malé dievča, čo má rado záhradu. Stále sa v nej hrá a objavuje nové veci. Pridá sa k nej mačka Líza a pes Titi a spolu zisťujú, čo robí v záhrade krtko, ježko, ako pracujú mravce, prečo je netopier užitočný a ako žijú malé pavúky. Zblízka sledujú život malých húsat aj ôs, ktoré v lete poletujú po záhrade. Príbeh Zorničky nakreslila Eva Chupíková.

KNIHY O UMENÍ

Viliam Csino, Martin Mistrík: Cvernovka

Open Design Studio

Výnimočný priestor na mape Bratislavy – továreň, ktorej história siaha do obdobia Rakúsko-Uhorska, a ktorá sa v posledných rokoch stala domovom pre množstvo dizajnérov, architektov, umelcov, fotografov a ďalších tvorivých ľudí. Režisér Viliam Csino a dizajnér Martin Mistrík dali dohromady príbehy všetkých ľudí, ktorí majú s Cvernovkou čosi spoločné. Je to krásna kniha. A zároveň jeden z dôležitých príbehov o Bratislave.

E. Solarzová, A. Miezieliňska, D. Miezieliňski: D.E.S.I.G.N.

Jana Kostelecká

Vyzerá to ako kniha pre deti, aj vlastne tak trochu je, ale máloktorú z týchto vecí nás učia v slovenských školách, a preto sa vlastne hodí pre kohokoľvek. Vlani si trio poľských autorov a ilustrátorov získalo priaznivcov architektúry knihou D.O.M.E.K., teraz sa pozreli na dejiny dizajnu. Originálnym spôsobom vás prevedú poslednými stopäťdesiatimi rokmi dizajnu a predstavia kultové výrobky svetových dizajnérov, ktoré bežne používame, ale aj zopár bláznivých kusov.

Annie Leibovitz at Work

Jonathan Cape

Táto knižka nepatrí medzi najnovšie, je z roku 2008, ale nič na nej nezostarlo. Keď v nej začnete listovať, chvíľu sa vám nechce veriť, že za všetkými fotkami, čo tu vidíte, je jedna a tá istá osoba. Pri jej mene už len málokto pochybuje o kvalite, no i tak sa občas zabúda na to podstatné – fotky. Tu sú tie najslávnejšie, John Lennon s Yoko Ono, Rolling Stones, kráľovná Alžbeta, Demi Moore z obálky Vanity Fair, ale aj menej známe zábery – a všetky dopĺňa osobný komentár autorky o tom, ako vznikali.

L. Kaboš, S. M. Kabošová: Ladislav Hudec. Otec ázijských mrakodrapov

Media film, s.r.o.

Ak ste ešte náhodou nepočuli o príbehu slovenského architekta Ladislava Hudeca, ktorý staval mrakodrapy v Šanghaji, teraz je ideálny čas, aby ste to napravili. Znie to trochu surreálne, ale je to pravda – Ladislav Eduard Hudec skutočne postavil prvý mrakodrap v Šanghaji, 22-poschodový Park Hotel, a stal sa pionierom v zakladaní stavieb na močaristom podloží. V rokoch 1918 až 1947 napokon stihol v Šanghaji postaviť vyše šesťdesiat budov, z ktorých viac než tretina dnes patrí medzi pamiatky mesta.

Sabina Jankovičová: Vanek

Galéria umenia Ernesta Zmetáka

Imrich Vanek svoj prvý kontakt s hlinou absolvoval po vážnom úraze ako určitú formu rekonvalescencie v majolike Modra. Ukázalo sa, že to bola osudová skúsenosť a z keramiky sa stala láska na celý život. Po štúdiu v Prahe sa Vanek začal orientovať na monumentálnu sochársku tvorbu do architektúry, ktorá tvorí veľkú časť jeho diela. Aj v období socializmu sa mu podarilo vytvoriť nadčasové, originálne a inšpiratívne práce, ktoré sumarizuje práve táto monografia.

Vít Havránek (editor): Ján Mančuška

tranzit.cz

Narodil sa v Bratislave, pracoval v Prahe, no pôsobil prakticky na celom svete. Ján Mančuška patril k najzaujímavejším postavám umeleckej scény 90. rokov. Pôsobil v skupine Bezhlavý jazdec, no najmä konceptu. Okrem tvorby o umení aj písal a svoje texty považoval za rovnocenné umeleckej tvorby. „Myšlienka sama už je umenie,“ hovoril. Objemný katalóg, v ktorom sú rozhovory, recenzie aj teoretické texty vznikol pri príležitosti pražskej výstavy Prvá retrospektíva, ktorá má práve reprízu v bratislavskej Kunsthalle.

Martin Kollár: Field Trip

Mack

Keď mu v roku 2008 zavolal Frédéric Brenner, chvíľu mal pocit, či ho nenakrúca nejaká skrytá kamera. Dal mu totiž ponuku, aká prichádza možno iba raz za život. Martin Kollár nezaváhal a na takmer dva roky sa ocitol s fotoaparátom v Izraeli spolu s ďalšími svetovými fotografmi. Prazvláštne, tajuplné fotky, ktoré tu urobil, nazval Exkurzia (Field Trip). Práve teraz ich môžete vidieť aj v Slovenskej národnej galérii, ale keď ich onedlho zvesia, mohli by vám chýbať – kniha to však vyrieši.

M. Zubercová, E. Hasalová, Z. Šidlíková, M. Vančo: Móda na Slovensku

Slovart

Prehľadná encyklopédia s podtitulom Stručné dejiny odievania po prvýkrát sumarizuje formy odievania na našom území od čias jeho osídlenia slovanskými predkami. Viac ako päťsto reprodukcií ilustruje módne trendy, dobové odievanie aj doplnky, ktoré zároveň odzrkadľujú sociálne, politické a ekonomické podmienky v krajine. Podrobnejšie sa autorky venovali najmä obdobiu Československa – povojnového aj socialistického.

Tomáš Kompaník: AHA

vlastný náklad

Raz sa ho v zahraničí spýtali, či je hrdý na to, že je Slovák. Jeho odpoveď bola áno. Ale potom sa ho opýtali zložitejšiu otázku: Prečo? On začal hľadať odpoveď a prišiel na to, že najväčšmi je hrdý na ľudí – šikovných, talentovaných a odvážnych. Dá sa povedať, že aj on bol odvážny, lebo nápad urobiť knihu o ľudovej výšivke mohol stroskotať rýchlejšie, ako vznikol. On ale na to išiel takým nevšedným spôsobom, že za svoju knihu dokonca nedávno získal prestížne medzinárodné ocenenie Red Dot Award.

Ľubo Stacho: Obchodná 1984-2014

O.K.O. a Slovart

Fotograf Ľubo Stacho odfotil prvý výklad na Obchodnej ulici v roku 1984. Vo výklade s hydinou bolo parte súdruha Andropova. Najprv fotil z druhej strany ulice, ale potom pristúpil bližšie. Napokon sa sem vracal dlhých tridsať rokov. Fotil výklady, keď boli oblepené heslami novembra 89, aj keď jednotlivé domy prechádzali mnohými prestavbami v divokých 90. rokoch. Napokon sa však zdá, že táto ulica je vlastne poslednou skutočnou divočinou hlavného mesta.

LITERATÚRA FAKTU

Martin C. Putna: Obrazy z kulturních dějin ruské religiozity

Vyšehrad

Rusko sa často javí ako monolit. Názorový, pokiaľ ide o Putinovu podporu; politický, pokiaľ ide o výsledky volieb; náboženský, pokiaľ ide o vieru. Martin C. Putna však ukazuje, že minimálne to posledné nie je pravda. Rusko nie je len pravoslávie a Moskva nie je len tretí Rím, ale aj vikingské, mongolské, západoeurórópske či moslimské vplyvy. A ešte dve Putnove upozornenia: pravoslávie nie je len viera, ale aj súčasť a často slúžka moci a Rusko nie je len štát, ale čiastočne aj pseudonáboženstvo. S týmto vedomím niektoré ruské akcie začnú dávať väčší zmysel.

Miloš Mendel: Arabské jaro

Academia

Ako sa ukázalo najneskôr pri vojenskom prevrate v Egypte, arabská jar z roku 2011 bola okrem iného aj katalógom západných ilúzií o arabskom svete, príťažlivosti demokracie či možnostiach sociálnych sietí. Vieru vo víťazný pochod slobody ukončili práve slobodné voľby alebo brutalita diktátorov. Prípadne oboje naraz. Český islamológ vysvetľuje pozadie neúspešných revolúcií, našich naivných predstáv i stáročných vzorcov správania, ktoré v zlomových momentoch vystúpia na povrch i keď ich pre politickú korektnosť či dokonca presvedčenie nechceme vidieť.

John Bradshaw: Cat Sense

Penguin

Mačka domáca prečíslila psov a momentálne je najpopulárnejším domácim zvieraťom na planéte. Rovnako populárne sú mačacie príručky pochybnej kvality, od ktorých sa táto líši mohutným poznámkovým aparátom. Odpovede na otázky ako mačka pradie či prečo lezie po stromoch hľadá v oblasti evolučnej biológie a histórie. Mačky s ľuďmi nežijú od starého Egypta, ale vyše 15 000 rokov a dôvody, čo ich k tomu viedli, sú stále trochu záhada. Každý majiteľ, ktorý im chce zabezpečiť šťastný život, by mal porozumieť mačacej prirodzenosti.

Timothy Snyder: Čierna zem

Premedia

Ďalšia kniha o holokauste? Nie je to už zbytočné? Čo už k tomu dodať? Snyderova kniha prináša aj nové fakty (vychádza z opomínaných prameňov a zabudnutých svedectiev), ale ešte dôležitejšia je jeho interpretácia faktov. Kladie si otázku, čo masové vraždenie umožnilo alebo prečo a ako sa jeho priebeh na jednotlivých územiach okupovaných nacistami líšil. Vyvražďovanie Židov Snyder ukazuje ako skrytý základ mnohých prvkov povojnového usporiadania východnej Európy a tiež ako trvalú hrozbu, ktorá môže opäť raz vybuchnúť.

Jon Ronson: So You’ve Been Publicly Shamed

Picador

Sociálne siete sa okrem iného stali aj nástrojmi sociálnej kontroly, nátlaku za vyjadrený názor, či niečím, čo pripomína klietky hanby. Len s tým rozdielom, že sa človek nestane objektom opovrhnutia jedného mesta, ale niekedy miliónov ľudí z celého sveta. Svoje o tom vie trebárs chlapík, čo zabil leva Cecila. Nebol prvý ani posledný. Spisovateľ a filmár Ron Jonson sa stretol s ďalšími a vznikla kronika toho, ako pre minútu dobrého pocitu z vlastného pobúrenia miliónov ľudí trpia jednotlivci, o ktorých ich hanobitelia vedia možno len jednu vetu vytrhnutú z kontextu.

Philip Zimbardo a Nikita D. Coulombe: Man (Dis)connected

Penguin

Tak ako sa generáli pripravujú na minulú vojnu, tak v nej možno bojujú aj ľudia volajúci po rovnosti. Kým sa totiž ženám v západnom svete stále viac otvárali univerzity i pracovné príležitosti, v nepriamej úmere k tomu začala klesať úspešnosť chlapcov a mužov. Je to nárokmi škôl, ktoré viac vyhovujú dievčatám? Väčším sklonom chlapcov k závislostiam na hrách a porne? Stále väčším počtom detí vyrastajúcich bez otcovského vzoru? Žiadne vysvetlenie nie je vyčerpávajúce, autori však vidia v každom časť celkovej odpovede.

Jerry Coyne: Faith vs. Fact: Why Science and Religion are Incompatible

Viking

Jerry Coyne, svetoznámy biológ z univerzity v Chicagu, vo svojej najnovšej knihe nekompromisne odmieta názor, že by veda a náboženstvo mohli mať čokoľvek spoločné. Zatiaľ čo veda je založená na pozorovaní, rozume, testovaní a experimente, čiže metódach, ktoré viedli k obrovskému pokroku, metodológia (abrahámovských) náboženstiev vychádza z viery – presvedčení o existencii vecí, pre ktoré nemáme žiadne dôkazy, nedostatočné dôkazy alebo máme dôkazy, ktoré sa navzájom vylučujú –, dogmy, autority alebo kognitívnych chýb našej mysle.Na rozdiele medzi vierou a vedou podľa Coyna mimoriadne záleží. Ak si naďalej budeme pliesť vieru s faktmi, hrozí nám, že budeme robiť zlé rozhodnutia, na individuálnej i celospoločenskej úrovni.

Michael Shermer: The Moral Arc: How Science Makes Us Better People

Henry Holt and Co.

Svet nie je dokonalý, ale ak existuje niečo, čo ho robí lepším miestom pre život, je to rozum a veda, tvrdí v prenikavej knihe Michael Shermer. V krajinách, kde stavili na rozum, vedu a kritické myslenie, budujú mierumilovné demokracie a prosperujúce ekonomiky. Klesá v nich násilie, zmenšuje sa priestor pre útlak, obzvlášť žien. Vďaka rozumu rozširujeme okruh „My“ aj na skupiny, s ktorými sme sa kedysi neidentifikovali a potláčali sme ich. Rozum je nestranný, vďaka nemu si uvedomíme, že na našich záujmoch záleží úplne rovnako ako na záujmoch žien, detí, černochov, Rómov alebo gejov.

Steve Silberman: NeuroTribes: The Legacy of Autism and the Future of Neurodiversity

Penguin

V oceňovanej knihe autor argumentuje, že z neurologického hľadiska neexistuje nič ako „normálne“: Existuje iba plynulé kontinuum s rôznymi odtieňmi duševných schopností. Rozdiely medzi nami, ktoré spôsobia, že máme dyslexiu, ADHD alebo autizmus, nie sú dôvodom pre stigmatizáciu tých, čo sú „iní“, pretože „iní“ sme všetci.

Ladislav Zibura: 40 dní pěšky do Jeruzaléma. O pouti bez cukrové vaty

BizBooks

22-ročný študent z Brna po svete cestuje pešo, bez mapy, s hojdacou sieťou a pár eurami na deň. Odmieta si naštudovať vopred fakty o cieľoch, kam smeruje a najviac ho priťahujú tradičné ciele kresťanských pútnikov: Rím, Santiago de Compostela, Jeruzalem. Dráždivé je na tom to, že nie je veriaci. Na svojich šou, ktoré viac než obvyklé cestovateľské prednášky pripomínajú svojráznu stand-up comedy, nikdy nerozpráva o sebe, ale o tom, čo ho stretlo. Väčšinou to bolo také absurdné, že publikum pri tom ide do kolien.

Daron Acemoglu a James A. Robinson: Proč státy selhávají

Dokořán

Mestečko Nobles delí hranica medzi Mexikom a USA. Ročný príjem na severe je 30 tisíc dolárov, v južnej časti sotva tretina. Nie sú za tým odlišnosti v klíme, kultúre ani mentalite, ale štáty a ich inštitúcie. Autori na tejto ceste ku koreňom prosperity elegantne obchádzajú pojmy ako sloboda či demokracia. Rozdielom medzi úspešnou a neúspešnou krajinou je len dizajn inštitúcii. Tie sú buď inkluzívne, teda zapájajú a motivujú široké vrstvy obyvateľstva alebo naopak extraktívne, keď drancujú krajinu v prospech úzkej skupiny. Dôležitá kniha aj o tom, prečo neliberálne režimy ako je Rusko, nie sú model úspešnosti, ktorý treba velebiť.