Vždy cítim, že existuje nádej a spôsob, ako klimatickú krízu napraviť, hovorí svetoznáma polárna fotografka
Fotografka Esther Horvath sa narodila v Maďarsku, no nájdete ju skôr v mrazivej Arktíde ako v horúcich termálnych kúpeľoch. Jej prácu, ktorou zachytáva najmä prácu vedcov, ocenila aj prestížna fotožurnalistická porota World Press Photo. Časopis National Geographic zaradil jej fotografiu medzi sto najvýznamnejších záberov 21. storočia.
Horvath publikuje svoje reportáže v denníku New York Times, National Geographic, Geo, Time, Stern a mnohých ďalších. Pred dvoma rokmi zdokumentovala aj historicky najväčšiu, takmer štvormesačnú arktickú expedíciu MOSAiC počas polárnej noci. Fotografka tiež pracuje pre Inštitút Alfreda Wegenera pre polárny a morský výskum.
Spolu s oceňovaným fotografom Kadirom van Lohuizenom z agentúry NOOR viedla tento týždeň v Bratislave štvordňový intenzívny kurz pre dvanástich vybraných fotografov z krajín V4, ktorý zorganizovalo Slovak Press Photo.
Esther Horvath v rozhovore hovorí, čím si ju získali expedície v Arktíde a či nepociťuje beznádej, keď vidí topiace sa ľadovce.
Pamätáte si na svoje pocity z prvej expedície v v Arktíde?
Úplne prvá expedícia v Severnom ľadovom oceáne, ktorej som sa zúčastnila, bola v roku 2015. Dva týždne som bola na palube ľadoborca americkej pobrežnej stráže a spolupracovala som s vedcami. Vtedy som sa rozhodla, že presne toto chcem v živote robiť. V srdci som pociťovala vďačnosť a tiež radosť, že robím túto prácu spolu s vedcami. Cítila som, že je veľmi dôležitá a bola mi veľmi blízka. Počas tohto obdobia som sa okamžite zamilovala do arktického oceánu, do tohto nekonečného ľadu a cítila som naozaj silnú emóciu v srdci, ktorá vo mne jednoducho vzplanula.
Môžete opísať, čím si vás Arktída tak získala?
Pri arktickom oceáne cítim niečo podobné ako
