Denník N

Vlčie hory sa rozširujú, lov už zakázali po celých hraniciach s Poľskom

Vlky na poľsko-slovenskej hranici. Foto – Wojciech Juda/Vlk
Vlky na poľsko-slovenskej hranici. Foto – Wojciech Juda/Vlk

Štát ustúpil a rozšíril plochy, kde je zakázané poľovať na vlka na severovýchode a na strednom Slovensku. Na ochranu vlka tiež vyzbierali 25-tisíc podpisov.

Veľký tmavý sivohnedý. V rezervácii Udava v Poloninách sa pomaly topí sneh, v dedine pod kopcom už úplne zmizol. Hore v lese práve cez cestu prebehol vlk.

„Nevidel ma, úplne potichu pomaly prebehol predo mnou, na vzdialenosť päťdesiat metrov,“ hovorí Katarína Grichová, mladá ochranárka zo združenia Vlk.

Potom už po ňom našla iba stopy. V ten istý deň tam stopovala aj rysa a medveďa. Pokojné lesy Polonín sú miestom šeliem, sú známe aj ako Vlčie hory. Vlky tam je zakázané strieľať vďaka ochranárom.

Celá hranica s Poľskom

Na celom Slovensku túto sezónu ulovili už najmenej jedenásť vlkov a ich počet bude stúpať.

Napriek tomu sa v love stala významná vec. Dokázali sa dohodnúť poľovníci, chovatelia zvierat a ochranári. Podmienky sprísnili, no najmä rozšírili územie, kde je zakázané na vlky strieľať.

Lesoochranárske zoskupenie Vlk tiež vyzbieralo petíciu s 25-tisíc podpismi a po dohode ju odovzdalo ministerstvu životného prostredia pred týždňom spolu s 10-tisíc podpismi za ochranu medveďov.

Výsledkom je, že túto sezónu je zakázané loviť vlka v širokom páse už po celej hranici s Poľskom. Pribudli aj veľké plochy so zákazom vo vnútri krajiny v chránených územiach Natura, ktoré sú významným prostredím vlkov: zákaz platí po severe Kysúc, Oravy, Tatrách a Poloninách napríklad aj vo veľkej časti Nízkych Tatier, Veľkej a Malej Fatry či v okolí Starej Ľubovne.

Najmä na strednom Slovensku tak pribudli hektáre lesa, kde majú byť vlky v bezpečí, a územie s ochranou sa takmer zdvojnásobilo.

vlky gif vcera a dnes

Zároveň platí, že počas tejto sezóny, teda do 31. januára, smú poľovníci u nás zastreliť spolu najviac 90 vlkov. To je síce o desať viac ako minulú sezónu, ale za prísnejších podmienok.

„Na papieri je teraz taká ochrana vlkov, aká nie je nikde v Európe,“ hovorí Juraj Lukáč, náčelník Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk. „V Poľsku je úplný zákaz lovu, aj tak ich tam lovia viac ako u nás. Poľovníci sa naštvali a strieľajú. Poznám jedného špecialistu, ktorý za sezónu zastrelí dvadsať-tridsať vlkov.“

Nóri vlky vyhubili a nepoučili sa

Poľovnú sezónu na vlkov vyhlásili aj v Nórsku. Licenciu na odstrel si tam hneď vybavilo viac ako 11-tisíc poľovníkov. V krajine, kde už raz vlky v minulom storočí vyhubili a vrátili ich do divokej prírody v sedemdesiatych rokoch, ich dnes žije možno tridsať.

Túto sezónu ich Nóri povolili uloviť šestnásť, na jedného vlka sa tak prihlásilo 763 lovcov. To sú oficiálne počty.

Na každého sa nedostane, tak silnejú pytliaci. Prvýkrát v histórii práve súdia piatich lovcov pre pytliacke kladenie pascí.

Po tomto videu budete vedieť stopovať vlka
autori: Martina Pažitková a Tomáš Benedikovič

Na Slovensku je zhruba 60-tisíc poľovníkov, špeciálne povolenie na vlka nepotrebujú a v prepočte na jedného to je teda veľmi podobné. Poľovníci však už nesmú na túto šelmu strieľať v skupine a ku každému odstrelenému jedincovi musia volať pracovníka Štátnej ochrany prírody.

Aj u nás boli vlky už v ohrození. V posledných rokoch však ich lov takmer každým rokom sprísňujú a chránené územia rozširujú, počet zastrelených vlkov tak klesá.

„Mojžiš nedostal na hore Ararat s desiatimi prikázaniami aj excelovú tabuľku s počtom, koľko má byť zvierat na svete, koľko vlkov v lese. Ak neprekážajú, malo by to byť jedno. Hoci by ich bolo aj päťtisíc,“ hovorí Lukáč. „Veď kto počíta, koľko je v horách salamandier?“

Zástupca poľovníkov Imrich Šuba vysvetľuje, že s rozšírením území súhlasili preto, lebo dosiahli významnú zmenu – škodu spôsobenú vlkmi na chránených územiach uhradí štát.

„Ak vychádzame napríklad zo štatistiky Štátnej ochrany prírody, tak medzi rokmi 2008 a 2014 bolo usmrtených 325 oviec a kôz,“ hovorí Marianna Čertíková, ktorá na rokovaniach zastupovala chovateľov. K tomu treba podľa nej pripočítať straty na hovädzom dobytku a na malých zvieratách, ako sú králiky. To všetko sú len nahlásené škody.

Skúsenosti chovateľov ukazujú, že škody sú oveľa vyššie, ako uvádzajú oficiálne štatistiky, hovorí Čertíková zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. A to aj v oblastiach, kde je lov zakázaný. 

„V rizikových oblastiach to niektorým chovateľom môže spôsobiť existenčné problémy.“

stopy kolaz
Čerstvé stopy vlka, rysa a medveďa v prírodnej rezervácii Udava v Poloninách. Foto – Katarína Grichová/Vlk

Strieľať by chceli viac

Uloviť vlka nie je jednoduché. Je to plaché zviera, človeka obchádza z diaľky. Mnohí lovci ho skolia len preto, že naňho v lese narazia náhodou.

Vlani, keď mohli poľovníci u nás v sťažených podmienkach odstreliť 80 vlkov, zabili 57 jedincov.

Šuba verí, že tentokrát kvótu 90 vlkov naplnia a na budúci rok budú môcť žiadať viac. „Sme si vedomí, že vlkov je na Slovensku dostatok, potvrdili to aj čiastkové výsledky genetických testov. Kvóta bola stanovená veľmi opatrne,“ hovorí.

Ochranári chcú, naopak, rozširovať územie so zákazom. Raz by združenie Vlk chcelo aj úplný zákaz lovu.

„Kedysi sa lovili orly, sovy. V poľovníckom žargóne sa hovorilo, že sa patrí zastreliť všetko, čo má krivý zobák,“ hovorí Juraj Lukáč. „Potom prijali obmedzenia a poľovníci si zvykli. Zvyknú si aj na vlky.“

Oficiálne sa teraz všetky tri strany dohodli, že vlkov je na Slovensku 300 až 600. Ochranári sú skôr za to nižšie číslo, presnejšie je podľa nich hovoriť o 35 až 40 svorkách.

Poľovníci, naopak, hovoria, že ich môže byť výrazne viac. Chceli by ich spočítať podobne ako medvede – tých cez výkaly, porovnaním genetických vzoriek, napočítali vyše 1600. Vyše tisíc je podľa poľovníka Šubu aj vlkov.

Vyšľachtený poľovník

Jednou z nových podmienok lovu je, že strelec musí odlíšiť, či ide o alfajedinca, teda najsilnejšieho samca či samicu vo svorke. Nečakane túto formuláciu do návrhu vložili poľovníci.

Poľovník Šuba vysvetľuje, že keď strelec vidí svorku, nemal by strieľať na toho najväčšieho vlka. „Je to opatrenie, ktoré má chrániť alfapáry. Keď ho ulovia, dochádza k nekontrolovateľnému rozmnožovaniu vlka. Je to preventívny prostriedok,“ tvrdí Šuba.

No dodáva, že nie vždy je možné alfajedinca rozoznať, a tak ani nikto nedokáže, že takého ulovili. A nie je možné to ani trestať.

Ochranár Lukáč hovorí, že vodcu svorky v teréne nie je možné odlíšiť. Aj vlk z úvodu tohto článku sa len mihol v lese a zmizol, nik teda nepovie, či to bol alfasamec. A často ani to, či to vôbec bol samec, hovorí ochranárka Katarína Grichová.

Najsilnejšie jedince podľa Lukáča nemusia viesť svorku. „Mám teóriu, že svorku vedie stará samica. Našlo sa aj telo 20-ročnej vlčice, ktorá už nemohla ani loviť. Svorka ju chránila a starala sa o ňu. Stará vlčica vie, kto sú poľovníci, vie, kde sú pasce, svorka vďaka nej prežíva. Aj Napoleon bol malý a išli za ním státisíce vojakov.“

Napokon je však podľa Lukáča dobré, že poľovníci nesmú strieľať na alfajedincov. Takto podľa neho šľachtia poľovníkov. „Vlka by si mali uloviť len tí najlepší, nie strieľať ich z auta a dvesto ľudí naraz na jedno zviera.“

Vlk v zajatí. Foto N - Tomáš Benedikovič
Vlk v zajatí. Foto N – Tomáš Benedikovič

Predsa kompromis

V čom je však táto sezóna historická: všetky tri strany sa navzájom chvália za kompromis.

„Výnimočne by som chcel pochváliť druhú stranu, že sa chceli dohodnúť,“ hovorí ochranár Lukáč. „Lesníci, chovatelia oviec, poľovníci dospeli ku konsenzu. Prvýkrát v histórii som videl, že rokovania majú zmysel.“

O konsenze hovoria aj poľnohospodári a poľovníci. Medzi poľovníkmi a ochranármi to však v budúcnosti predsa vyzerá na spor.

Vie si poľovník Šuba predstaviť, že by raz bol na Slovensku úplný zákaz strieľať na vlky?

„V dnešnom svete v európskom liberalizme si viem predstaviť všetko. Aj to, že nás zaplavia migranti a budeme sa ticho prizerať. Zdravý sedliacky rozum hovorí, že vlkov je dostatok a je potrebné, aby sme ich regulovali.“

Slovensko

Teraz najčítanejšie