Denník N

Nežil ani tak dlho, aby dostal rodný list. Príbeh Serhija, jednej z najmladších obetí vojny

Členovia rodiny umiestňujú kríž na hrob Serhija, ktorý žil len dva dni. Foto - Heidi Levinová/The Washington Post
Členovia rodiny umiestňujú kríž na hrob Serhija, ktorý žil len dva dni. Foto – Heidi Levinová/The Washington Post

Píšu Samantha Schmidtová a Serhij Koroľčuk, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post.

Hneď v to ráno, keď Marija Kamianecká porodila, poslala fotku dieťaťa jeho otcovi, ktorý sa v tej chvíli nachádzal v ich domovskej dedine. Chlapec mal zatvorené oči, jeho drobnú hlavu prikrývala biela čiapočka a telo mu zahaľovala šatka.

„Máš syna,“ napísala z nemocničného lôžka. Pôrodnica, v ktorej rodila, sa nachádza v meste Viľňansk v Zaporižžskej oblasti, jednom zo štyroch ukrajinských regiónov, ktoré sa Vladimir Putin pokúsil anektovať.

Počas celých deviatich mesiacov Marijinho tehotenstva jej krajina čelila útoku. Jej život, ako aj život jej syna boli neustále v ohrození.

Ale narodil sa zdravý, vážil asi 2,7 kila a rodičia mu dali meno Serhij. Bol ich štvrtým dieťaťom a malým bračekom, na ktorého túžobne čakal ich starší sedemročný syn.

Otec však nakoniec svoje novonarodené dieťa nikdy nevidel.

Marjia Kamianecká ukazuje fotografiu, ktorú zaslala svojmu partnerovi krátko po narodení Serhija. Foto – Heidi Levinová/The Washington Post

V stredu približne o druhej v noci, práve keď Kamianecká Serhija nakŕmila a uložila ho spať do postieľky vedľa seba, dopadla na pôrodnicu raketa. Múry pôrodnice sa zrútili a uväznili Kamianeckú aj s dieťaťom v troskách.

V tú noc boli jedinými pacientmi na oddelení. Záchranári vyslobodili z trosiek matku živú, mala odreté a zakrvavené nohy. Malý Serhij však neprežil.

Jedna z najmladších obetí vojny, dvojdňový Serhij, patrí k vyše 440 deťom, ktoré zomreli v dôsledku ruskej invázie. Ďalšie stovky utrpeli podľa ukrajinskej generálnej prokuratúry zranenia. Chlapec nežil ani tak dlho, aby mu vystavili rodný list.

Keď záchranári prehľadávali to, čo zostalo z pôrodnice, povedali Kamianeckej, že jej dieťa nemôžu nájsť.

Vraveli, že našli len bábiku ležiacu na zemi tvárou nadol.

„To je môj syn!“ zakričala Marija.

Zdalo sa, že vojna je ďaleko

Kamianecká vždy túžila po štvrtom dieťati a priala si chlapca. Jej sedemročný syn, ktorý vyrastal s dvoma sestrami, si už chystal

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie