Miro Kern
Daniel KerekesPád popularity SaS je už taký zásadný, že to môže stranu Richarda Sulíka dlhodobo poškodiť.
V spolupráci s agentúrou Ipsos sledujeme posuny v preferenciách každý mesiac od odchodu SaS z koalície – a každý mesiac sa ukazuje nový prepad. Ešte v auguste, keď platilo ultimátum pre Igora Matoviča a SaS ešte bola vo vláde, mala 12,2 percenta. Teraz to je len 7,8 percenta. Za tri mesiace tak prišla o takmer 4,5 percentuálneho bodu, a teda o viac ako tretinu voličov.
Zásadný prepad vidno aj na iných číslach, zmenšuje sa voličské jadro a aj široký potenciál SaS.
Pokles SaS potvrdili aj prieskumy iných agentúr – podľa posledného prieskumu Focusu by stranu volilo 8,1 percenta, miernejší pokles vidno aj v prieskume AKO, ktoré však ešte stále pripisuje Sulíkovej strane okolo 10 percent.
Kto by mohol vládnuť
Podľa modelu Ipsosu by voľby vyhral Hlas s 19,7 percenta, nasledoval by Smer, ktorý sa vrátil na čísla z augustovej a septembrovej vlny a voliť ho chce 15,6 percenta. Na treťom mieste by sa umiestnilo Progresívne Slovensko s podporou 10,4 percenta, nasleduje OĽaNO s ôsmimi percentami a až za ním je spomínaná SaS. KDH chce voliť 7,4 percenta ľudí a Sme rodina rovných 7 percent. Do parlamentu by sa dostala ešte Republika so šiestimi percentami.
V nasledujúcej interaktívnej grafike si môžete vyklikať, ktoré zostavy strán by mohli mať spolu v parlamente väčšinu. Napríklad spojenie strán bez Hlasu, Smeru a Republiky by nemalo väčšinu.
Trojica Hlas, Smer a Sme rodina by podľa týchto čísel mala spolu 78 hlasov.
Okolo spojených volieb sa posilňuje KDH a Aliancia
Oproti predchádzajúcim prieskumom si polepšila mimoparlamentná Aliancia – Szövetség, hoci je stále výrazne pod päťpercentnou hranicou, voliť ju chce 3,8 percenta, čo je nárast.
Polepšilo si aj KDH – to je už dokonca pred Sme rodina a Republikou.
Vysvetlením môže byť úspech oboch strán v komunálnych a župných voľbách, v ktorých za tieto strany kandidovali stovky regionálnych politikov. Prieskum zároveň ukazuje, že voličov od KDH neodradila ani kauza okolo financovania kampane neúspešného kandidáta na primátora Bratislavy Rudolfa Kusého.
Pomerne hlboko pod hranicou zvoliteľnosti zostávajú strany Za ľudí (3,8), ĽSNS (2,9) aj SNS (2,6 percenta).
Mužské a ženské strany a ako SaS odchádzajú mladí a vzdelaní
Riaditeľ slovenskej pobočky Ipsosu Jakub Hankovský z podrobných dát prieskumu poukázal na viaceré zaujímavosti. Ak by volili len muži, Sme rodina sa s 4,8 percenta tesne nedostane do parlamentu, naopak, OĽaNO by zaznamenalo dvojciferný výsledok (10,1 percenta). Ak by podľa neho volili len ženy, tak by sa do parlamentu dostala Aliancia (5,3) a Boris Kollár by predbehol PS (9,4 oproti 9,1 percenta).
Z podrobných výsledkov sondáže ďalej vyplýva, že vo vekovej skupine 18 – 29 rokov už dnes PS valcuje SaS (20,3 verzus 12,2 percenta). Lepšie výsledky ako SaS má medzi najmladšími voličmi aj Hlas.
Pritom ešte v auguste bola SaS najúspešnejšou stranou medzi mladými, mala medzi nimi až 21,9 percenta (PS 15,3, Hlas 12,7).
SaS zároveň podľa analytika viditeľne prichádza o vysokoškolsky vzdelaných voličov. Od augusta klesli z 21 na súčasných 9,9 percenta.
Jadro voličov hlboko pod piatimi percentami
Ipsos meral aj takzvaný široký potenciál. Táto kategória hovorí v podstate o tom, aká je najvyššia možná podpora strán; vychádza z otázok, koho by respondenti volili, keby mali nie jeden, ale dva či tri hlasy.
Kým Hlas má široký potenciál 34,1 percenta a Smer ho má na úrovni 29 percent, v prípade SaS ide len o 18,9 percenta, čo je oproti augustu pokles o 4,5 percentuálneho bodu. Široký potenciál PS je 19,5 percenta, v prípade Sme rodina ide o 16 percent, OĽaNO a Republika ho majú nad 13 percentami, v prípade KDH ide o 11,1 percenta a Aliancia je prvýkrát nad piatimi percentami.
Ipsos okrem toho meral aj voličské jadro strán – množstvo voličov, ktorí deklarujú, že určite prídu voliť, a zároveň sú pevne presvedčení o strane, ktorú budú voliť.
Podľa Hankovského „ak by sa voľby konali hneď, strana by nemala mať volebný zisk nižší, než je veľkosť jej jadra“. Jadro tak tvoria spravidla voliči, ktorí sú odolnejší proti pochybeniam či kauzám, aktívne nesledujú činnosť či programy iných strán a celkovo nezvažujú alternatívy. Stranám s vyšším jadrom napríklad vyhovuje nižšia volebná účasť.
Najväčšie jadro voličov majú logicky strany s najvyššími preferenciami. V prípade Hlasu ide o 12 a Smeru o 10,8 percenta. PS má svoje jadro na úrovni piatich percent a OĽaNO na úrovni 4,7 percenta.
Jadro SaS spadlo na 2,9 percenta (v auguste ho mala na úrovni 6,9 percenta) a to je menej, než má Republika, ale aj Aliancia.
Aké prieskumy zverejňujeme
Denník N doteraz pri prieskumoch verejnej mienky pracoval takmer výhradne s dátami agentúr Focus a AKO (týkalo sa to najmä politických prieskumov) a agentúry 2muse (od ktorej sme preberali niektoré spoločenské prieskumy a s ktorou sme organizovali kvalitatívne výskumy vo forme skupinových rozhovorov).
Všetky tri agentúry sú členmi Slovenskej asociácie výskumných agentúr (SAVA), ktorá svojich členov zaväzuje dodržiavať štandardy kvality a kódex Európskeho združenia pre marketingový výskum.
Od augusta úzko spolupracujeme s agentúrou Ipsos, ktorá je tiež členom asociácie SAVA. Ipsos je členom medzinárodnej siete so sídlom vo Francúzsku, druhej najväčšej prieskumnej agentúry na svete. Na Slovensku pôsobí od roku 1997, je známa skôr inými typmi prieskumov než politickými, no v Európe pracujú s jej dátami všetky relevantné médiá. V Česku patrí k najčastejšie citovaným agentúram, český Deník N využíva jej dáta napríklad aktuálne v súvislosti s prezidentskými voľbami.
Metodika Ipsosu sa v porovnaní s politickými prieskumami Focusu či AKO mierne líši, lebo prebieha cez online dotazník. Focus a AKO tiež využívajú túto formu, prieskumy volebných preferencií však najčastejšie robia prostredníctvom osobného či telefonického dopytovania.
„Vzorka respondentov je reprezentatívna voči celej populácii, to znamená, že jej štruktúra zodpovedá štruktúre oprávnených voličov z hľadiska veku, pohlavia, vzdelania, veľkosti sídla a kraja a zároveň s takzvaným previazaním kvót veku a pohlavia, veku a vzdelania,“ vysvetľuje riaditeľ Ipsosu Jakub Hankovský.
Ipsos minimalizuje efekt chýbajúcich zástupcov občanov, ktorí nevyužívajú internet, zvážením výsledkov na základe ekonomického statusu a príjmu, ale aj minulého volebného správania. „Vďaka tomuto prístupu dosiahneme vysokú reprezentatívnosť vzorky na základe ekonomických faktorov, ktoré majú podľa našich analýz vyšší vplyv na voličské správanie než prístup k internetu,“ dodáva Hankovský.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
