Tarabovci chcú zvrátiť ochranu prírody. Navrhli, aby aj na chránených územiach bolo možné rúbať les, stavať cesty a stavby či ťažiť rašelinu

Aktualizované 30. novembra 10.30 h o stanovisko Filipa Kuffu.

Skupina poslancov okolo Tomáša Tarabu predložila na aktuálnu schôdzu parlamentu novelu zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá by umožnila rúbať stromy, stavať cesty aj stavby alebo zasypávať mokrade, a to aj v prísne chránených územiach. Tento rok ide už o tretí legislatívny návrh poslancov Tarabu a Kuffovcov, ktorý smeruje proti ochrane prírody.

Podľa ministerstva životného prostredia je návrh v rozpore s európskou legislatívou.

Chcú pestovanie nepôvodných druhov

Poslanci chcú zmeniť v zákone o ochrane prírody dve kľúčové veci. Prvá sa týka príznačne nazvaného paragrafu Ochrana prirodzeného druhového zloženia ekosystémov.

Podľa súčasného zákona je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody, keď niekto plánuje výsadbu či pestovanie nepôvodných druhov rastlín. Kuffovci však chcú, aby sa to netýkalo množstva drevín, z ktorých sú viaceré veľmi problematické, napríklad topoľ šľachtený, agát biely či dub červený. Všetko sú to druhy, ktoré v krajine spôsobujú problémy.

Nepôvodné druhy stromov vytláčajú naše pôvodné druhy, pretože sa dokážu šíriť oveľa agresívnejšie. Napríklad v okrese Veľký Krtíš je už každý druhý strom agát.

Agát je zaujímavý pre lesníkov alebo včelárov, no rastie v lokalitách, kde by mali byť duby, buky, hraby, lipy, jasene či javory a na ne naviazané rastlinstvo. Namiesto pestrého lesa vznikajú monokultúrne agátové lesy, pričom agát mení aj zloženie pôdy. To vyhovuje druhom, ktoré obľubujú viac dusíka v pôde a z prírodného hľadiska nie sú veľmi cenné. Naopak, mnohým lesným živočíchom takýto les nevyhovuje. Šľachtené topole, ktoré sa sadia v lužných lesoch, sú zase len plantážami niekoľkých geneticky modifikovaných jedincov.

Ministerstvo životného prostredia s návrhom kuffovcov nesúhlasí. Novela je podľa ministerstva v rozpore s európskou smernicou o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Táto smernica zaväzuje členské štáty zabezpečiť, aby zavádzanie nepôvodných druhov nepoškodilo prirodzené biotopy, a prípadne také zavádzanie zakázať.

Sú za ťažbu dreva aj stavbu ciest

Druhý bod kuffovskej novely chce zmeniť paragraf, ktorý sa týka výnimiek z takzvaných podmienok ochrany. Hovorí sa v ňom, na aké činnosti sa nevzťahujú zákazy platné v 2. až 5. stupni ochrany.

Podľa súčasného zákona je napríklad možné v prípade ohrozenia života alebo zdravia človeka obísť zákaz holorubov, spoločných poľovačiek či rúbania inváznych druhov, ale aj zákaz výstavby lesných ciest, zasypávania mokradí, ťažbu rašeliny či hnojenia.

Kuffovci chcú tento bod doplniť tak, aby sa dal zákaz obísť nielen pri ohrození života a zdravia, ale aj majetku. Poslanci z Kotlebovej kandidátky chcú dosiahnuť, aby mal lesný hospodár napríklad možnosť vyhlásiť, že lykožrút či víchrica ohrozili jeho majetok, a teda by mohol v lese ťažiť, stavať či poľovať.

Ministerstvo životného prostredia upozornilo, že účelom poslaneckej úpravy je umožniť ťažbu aj v územiach s piatym, teda najvyšším stupňom ochrany. „S navrhovanou úpravou nemožno súhlasiť vzhľadom na negatívne vplyvy takejto ťažby v chránených územiach na prírodné biotopy a ohrozené druhy rastlín a živočíchov, ako aj z dôvodu rozporu s ustanoveniami smerníc o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín a o ochrane voľne žijúceho vtáctva.“

Ministerstvo pripomenulo aj už prehraný súdny spor s Európskou komisiou práve preto, lebo Slovensko si neplnilo ustanovenia európskej legislatívy, čo sa prejavilo na poklese populácie hlucháňa hôrneho. Štát teraz rýchlo rieši napríklad zonácie národných parkov, ktoré by mali zabezpečiť ochranu starých lesov, kde hlucháň žije, inak by mohol platiť pokutu v miliónoch eur.

Poslanec Filip Kuffa odôvodňuje návrhy tým, že „ide o vedomé riadenie rizík spojených s ekologickými systémami lesa, navyše s povinnosťou vypracovať vyhlášky ako zákonné normy, ktoré jednoznačne určia povinnosti správcovi územia, ako postupovať pri výskyte biotického a abiotického činiteľa“.

Dôvodom návrhov je však podľa neho aj „zosúladenie ústavy so zákonom nižšej právnej sily“. „Predsa nemôže mať medveď, ktorého populácia nie je ohrozená, vyššiu ochranu ako človek. (To bol napr. posledný návrh o ochrane prírody a krajiny). Podobne nemôže byť lykožrút chránený vyššie ako majetok spoločnosti alebo občana,“ vyhlásil Filip Kuffa.

Tarabovci versus príroda

Tomáš Taraba, Filip Kuffa a Štefan Kuffa sa do parlamentu dostali na kandidátke Kotlebovej ĽSNS. Aktuálne sú členmi strany Život – Národná strana. Proti ochrane prírody vystupujú dlhodobo, Filip Kuffa je výrazným odporcom reformy národných parkov.

Tarabovci už v januári predložili novelu, ktorá by podmienila vyhlásenie územia európskeho významu súhlasom vlastníka lesa. To by pri rozdrobenom vlastníctve slovenských lesov fakticky znemožnilo vyhlasovanie chránených území. Slovensko by malo problém dodržať záväzky voči Európskej únii v ochrane územia.

V októbri bola v parlamente aj novela zákona o ochrane prírody, ktorú predložil Filip Kuffa. Týkala sa vydávania výnimiek na lov živočíchov. Po jej schválení by bolo možné vydať užívateľovi poľovného revíra výnimku zo zákazu lovu v prípade medveďa, ktorý stratil plachosť a navštevoval nezabezpečené odpadky v obciach. Okresný úrad to dnes môže urobiť len vtedy, ak „neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli“.

Kuffa v odôvodnení hovoril, že toto súvetie bráni kompetentným orgánom vydávať výnimky z tohto zákona, pričom kým tam nebolo, proces výnimiek fungoval bezproblémovo. Toto tvrdenie však nie je pravdivé. Rezort životného prostredia v minulosti prehral desiatky súdnych sporov práve pre nedostatočne odôvodnenú výnimku na lov medveďa. Podľa ministerstva životného prostredia bol aj tento návrh v rozpore s európskou smernicou o biotopoch.