Denník N

Bývalá šéfka BBC Hongkong: Ľudia v Číne chcú len vyjsť von bez lockdownu, neveria, že režim sa dá zvrhnúť

Novinárka Vivian Wu. Foto - archív V. W.
Novinárka Vivian Wu. Foto – archív V. W.

Čínou otriasajú veľké protesty naprieč viacerými regiónmi, pretože ľudia už sú zúfalí z izolácie spôsobenej Si Ťin-pchingovou politikou nulového coviduSú zatvorení doma a každý sa musí nechať testovať, niekde aj dvakrát denne, povedala v rozhovore pre Denník N ocenená novinárka a bývalá šéfka čínskej redakcie BBC v Hongkongu Vivian Wu.

„Testovanie sa stalo ukážkou vašej lojality. ‚Kristína, dôverujete mi? Tak si urobte tento test. Ak si ho neurobíte, znamená to, že ma nepočúvate.‘ To je diktatúra,“ povedala Wu.

Pandémia je v krajine podľa nej silno spolitizovaná ako všetko, čo robí Si Ťin-pching. Ak on niečo chce, tak sa to jednoducho urobí a nikto to nemôže spochybniť. Hoci ľudia na protestoch volajú aj po jeho odstúpení, podľa Wu sú to len emócie, ktoré rastú v davoch.

„V Číne si väčšina populácie myslí, že je nemožné nahradiť Si Ťin-pchinga.“

S Vivian Wu sa okrem iného rozprávame o:

  • podobnostiach a rozdieloch medzi aktuálnymi demonštráciami a protestmi v roku 1989 na Námestí Tchien-an-men,
  • opačnom vývoji Číny za posledných 30 rokov od relatívnej slobody k neslobode,
  • psychickom nátlaku na ľudí na dodržiavanie opatrení proti covidu,
  • cenzúre, kontrole sociálnych sietí a možnostiach, ako ľudia vedia komunikovať a organizovať sa,
  • cieľoch Si Ťin-pchingovej vlády, ktorej vôbec nejde o ľudí.

Protesty v Číne zvyknú byť lokálne a nemajú dlhé trvanie. V posledných rokoch bolo pár protestov týkajúcich sa napríklad toxického znečisťovania alebo nezákonného zaberania pôdy, ale takéto veľké protesty naprieč niekoľkými regiónmi a mestami sme dávno nevideli. Nevideli sme ani protesty, v ktorých by ľudia otvorene žiadali odstúpenie vodcu krajiny ako teraz. Naposledy asi v roku 1989 na Námestí Tchien-an-men. Súhlasíte? 

Keď hovoríme o protestoch, vybavuje sa mi veľa spomienok. V roku 1989 boli na Námestí Tchien-an-men prodemokratické protesty, ktoré trvali štyri mesiace a boli ukončené masakrom. Zúčastnili sa na nich najmä študenti. Aj tieto aktuálne protesty sú akýmsi prodemokratickým hnutím. Do ulíc opäť prichádzajú najmä študenti, ktorí otvorene a verejne kričia rôzne heslá, pričom mnohé z nich sú politicky motivované. Keď sa na to pozriete takto, tak sa tam zdá byť veľa podobností. Odohráva sa to však v úplne inom kontexte.

Ako sa zmenila spoločnosť za tých viac ako 30 rokov?

Čína je v súčasnosti úplne iná ako pred 30 rokmi. V roku 1989 mala Čína pomerne otvorené a reformné politiky, ktoré implementoval faktický líder Čínskej ľudovej republiky Teng Siao-pching a vtedajší generálny tajomník Komunistickej strany Číny Čao C’-jang, ktorý bol skutočne človek s otvorenou mysľou. Zaujímal sa o ľudí a chcel, aby sa čínska spoločnosť vyvíjala pozitívne. Aj napriek tomu, že bol lídrom komunistickej strany, chcel dať ľuďom viac slobody. Súčasný líder Si Ťin-pching je úplne iný.

Druhá vec je, že Čína sa vtedy zbierala z kultúrnej revolúcie (čistky v armáde a komunistickej strane koncom 60. rokov v čase vlády Mao Ce-tunga – pozn. redakcie), ktorú celá krajina nenávidela. Boli to desaťročia politickej kontroly, takže ľudia potom neznášali politické hry a žiadali otvorenú a prosperujúcu čínsku spoločnosť. A reformistická časť funkcionárov strany vtedy chcela to isté. Mali rovnaký zámer, chceli, aby bola Čína otvorená a silnejšia. Chceli sa učiť od Západu, pretože cítili, že Čína je menejcenná v porovnaní so západnými krajinami.

A čo si myslí a chce súčasný vodca Si Ťin-pching?

Myslí si, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Svet

Teraz najčítanejšie