Denník N

Mnohí o sexe nevedia hovoriť ani s lekárom a dokonca ani so svojím partnerom, vraví autorka knihy Rozdáme si to?

Spisovateľka Mary Roach. Foto - Jen Siska
Spisovateľka Mary Roach. Foto – Jen Siska

Americká spisovateľka Mary Roach píše o fyziologickom výskume sexu s humorom a s ľahkosťou. „Viem, že ma zakázali minimálne v jednej stredoškolskej knižnici, lebo mi o tom napísali,“ hovorí v rozhovore pre Denník N.

Vedci v minulosti to mali často o niečo náročnejšie, výskumy museli robiť tajne a po vydaní prelomových publikácií zamestnávať ľudí, ktorí odpisovali na rozhorčené listy.

V rozhovore sa dočítate aj o tom:

  • ako presvedčila svojho manžela, aby sa sami zúčastnili štúdie, ktorá skúmala pohlavné orgány,
  • o „teórii nasávania“, ktorá síce nefungovala, no ženám výrazne zlepšila sexuálny život,
  • prečo boli ľudia pred vydaním prelomových publikácií o fyziológii sexu ako „čínske pandy“,
  • či mala počas rešeršovania o nejakej štúdii aj etické pochybnosti,
  • ako môže umývanie zubov vyvolať orgazmický reflex,
  • alebo ako veda zmenila pohľad na masturbáciu a celkové potešenie.

Počas kariéry ste napísali knihu o trávení, výskume na mŕtvolách, vesmíre či armáde. Pri akej príležitosti ste si povedali, že „teraz budem písať o sexe“?

Pamätám si to presne. Čítala som časopis o filmoch, ktorý odkazoval na zábery výskumného dua William Masters a Virginia Johnsonová. Rozhodnutie, že moja ďalšia kniha bude o výskume fyziológie sexu, padlo v momente, keď som si uvedomila, že títo dvaja nakrútili video krčka maternice počas orgazmu. Vo vnútri ženského tela. Niekedy v 60. rokoch minulého storočia. Prišlo mi to neuveriteľné a aj ja som chcela tento svet preskúmať. Spája totiž istú trápnosť, ktorá sexuálne tabu sprevádza, a sterilné laboratórne prostredie. To mi prišlo zvláštne a zároveň veľmi odvážne. Navyše, ak pri písaní o sexe na nejaký problém nenarazíte, tak je to nezáujem publika.

Vedci, o ktorých píšete, často zápasili s predsudkami, čo im mohli zničiť kariéru. Ako museli maskovať, že študujú sex?

Napríklad Alfred Kinsey (americký sexuológ a biológ, ktorý sa preslávil v 40. – 50. rokoch 20. storočia – pozn. red.) z tohto dôvodu nerobil výskum v laboratóriu, ale vo svojom špeciálne vybavenom podkroví. Štúdie prebiehali tajne – alebo aspoň nie veľmi transparentným spôsobom – a dobrovoľníkmi často boli jeho zamestnanci. Nahrávky, ktoré spravil, označujú ľudia z jeho archívu so zveličením ako „Kinseyho filmy na rozlúčky so slobodou“.

Masters a Johnsonová naverbovali veľa ľudí z kampusu, ale dostali na výskum aj finančné prostriedky, čo bolo na tú dobu úžasné. Do laboratória chodilo množstvo ľudí, dokonca tam mali stroje určené na penetráciu. Bolo to zaujímavé pracovisko a minimálne v USA boli prvými lekármi, ktorí otvorene študovali ľudskú sexuálnu fyziológiu v laboratóriu. No keď kniha s názvom Ľudská sexuálna odpoveď vyšla (v roku 1966 – pozn. red.), dostali toľko korešpondencie, že si museli najať sekretárku, ktorá by odpovedala na rozčúlené a nenávistné listy.

Titul Rozdáme si to? od autorky Mary Roach vyšiel v knižnej edícii Denníka N. Kúpite ho na obchod.dennikn.sk.

Na zopár experimentov súčasného výskumu ste sa boli pozrieť aj osobne. Ako ste presvedčili vedcov a účastníkov, že je v poriadku, keď sa prídete pozrieť, ako niekto masturbuje v laboratóriu?

To bola najťažšia časť celej knihy, ale hlavne preto, že takýchto experimentov prebieha veľmi málo. Priama fyziológia sexuálnej odozvy u mužov a žien už totiž bola relatívne dôkladne preštudovaná. Stále však prebiehalo zopár výskumov a mala som pocit, že sa jednoducho musím dostať na scénu.

V niektorých prípadoch mi pomohla vytrvalosť, ktorou som ľudí nakoniec uštvala. Napríklad Cindy Mestonovej z Texaskej univerzity v Austine som napísala na mail z univerzitnej stránky. Neodpovedala. Tak som jej napísala druhý- a tretíkrát. V poslednej správe som spomenula, že ju vezmem na večeru do jej obľúbenej reštaurácie, ak sa so mnou stretne, a ona mi odpísala: „To si nemohla povedať skôr?“ Takže v tomto prípade ma to stálo drahú taliansku večeru.

Pri niektorých experimentoch ste sa stali sama dobrovoľníčkou…

Áno, dobrovoľne som

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Rozhovory

Vzťahy

Životy žien

Kultúra, Rodina a vzťahy, Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie