Denník N

Milovaná aj nenávidená „červená opacha“ je späť: Ako národná galéria opravila budovu, ktorej hrozilo búranie

Premostenie Slovenskej národnej galérie pred rekonštrukciou a po nej. Foto N - Tomáš Benedikovič
Premostenie Slovenskej národnej galérie pred rekonštrukciou a po nej. Foto N – Tomáš Benedikovič

Slovenská národná galéria dokončila rekonštrukciu svojho hlavného sídla v Bratislave. Jeho súčasťou je aj moderné Premostenie od architekta Vladimíra Dedečka, ktoré v 90. rokoch rozdelilo odborníkov aj verejnosť. Pozrite sa, ako ho rekonštrukcia zmenila.

Bol to jeden z tých dní, na ktoré sa nezabúda. V nedeľu čakala Slovenská národná galéria vzácnu návštevu. Výstavu Mikuláša Galandu si mal do jej hlavného sídla v Bratislave prísť pozrieť prezident Michal Kováč.

Jeho prítomnosť v kultúrnej inštitúcii v roku 1995 však mala aj iný význam než osobný.

Slovenskej kultúre v tom čase ministroval Ivan Hudec. S podporou premiéra Mečiara ruinoval prakticky akúkoľvek nádej na rozvoj slobodnej kultúrnej scény, ktorá sa po revolúcii nestihla ani nadýchnuť.

Výstava Galandu bola v Premostení. Katarína Bajcurová mala ako odborná námestníčka riaditeľa Juraja Žáryho prezidenta Kováča sprevádzať. Ráno pršalo. Pre istotu išla skontrolovať expozíciu. To, čo našla v Premostení, má dodnes v hlave uložené ako strašný zážitok.

„Po Galandových kresbách tiekla voda. Našťastie boli pod sklom, ale keby sme ich nenašli, bolo by zle,“ vraví Bajcurová.

Pred príchodom prezidenta ich stihli rýchlo zvesiť a zahladiť stopy. Katastrofa však bola nezadržateľná.

Výstava v Premostení v roku 1979. Foto – Zbierka SNG
Premostenie Slovenskej národnej galérie na fotografii z roku 1979. Foto – E. Trokanová/Zbierka SNG

Osem ministrov, dve riaditeľky

„Všetci riaditelia a riaditeľky predo mnou vedeli, že máme problém a že ho musíme vyriešiť, ale nikdy nedošlo od idey k činom,“ hovorí Katarína Bajcurová. Riaditeľkou galérie sa stala v roku 1999.

Hlavné sídlo SNG v Bratislave pozostávalo v tom čase z troch prepojených budov: Esterházyho paláca, Vodných kasární a moderného Premostenia s administratívnym blokom, ktoré navrhol architekt Vladimír Dedeček.

Pre Bajcurovú, ktorá do galérie prišla v deväťdesiatom štvrtom, to bol najlepší výstavný priestor na Slovensku. Pre veľkú časť verejnosti to nebolo nič iné než „červená opacha“.

„Stal sa z toho priam terminus technicus, ktorým Premostenie v 90. rokoch veľmi kriticky a nepriaznivo označovala verejnosť aj tlač,“ vraví Bajcurová.

Katarína Bajcurová. Foto N – Tomáš Benedikovič

Masívny trojpodlažný blok, ktorým Dedeček prepojil krídla historických Vodných kasární, nebol v obľube.

Prispelo k tomu viacero vecí, no viac než vkus verejnosti trápil galériu jeho zlý technický stav. Klimatizácia de facto nefungovala. V lete v ňom bolo príšerne horúco, v zime chladno. Vedrá zachytávajúce vodu počas daždivých dní boli nevyhnutnou súčasťou výstav. „Pohár trpezlivosti doslova pretiekol, keď tam už voda tiekla prúdom,“ hovorí Bajcurová.

Na jar 2001 Premostenie zatvorila. „Od môjho šéfstva z ministerstva kultúry mi bolo povedané, že ich tým ideme vydierať. Lenže ja som vedela, že musíme urobiť zásadné kroky, inak sa nepohneme.“

Ministrom kultúry bol vtedy

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Architektúra a dizajn

Slovenská národná galéria

Kultúra

Teraz najčítanejšie