Denník N

Rusi liečia štýlom odrezať a vyhodiť. My sa snažíme amputácie nerobiť, hovorí lekár z Dnipra

Pacienti nemocnice pre popáleniny a plastickú chirurgiu vo východoukrajinskom Dnipre. Foto - Gabriel Kuchta/Deník N
Pacienti nemocnice pre popáleniny a plastickú chirurgiu vo východoukrajinskom Dnipre. Foto – Gabriel Kuchta/Deník N

Vybehne z miestnosti, je malá a čiperná. Pozýva nás od izby. Zdráhame sa. Lekári dávajú najavo, že tento pacient na tom nie je dobre a popáleniny nie sú pekné na pohľad. „Ja som mama,“ hovorí blondína s iskrivými očami. „Mama,“ hláskuje, ako keby sme tomu slovu mohli nerozumieť. „Hovorím, aby ste sa naňho išli pozrieť!“

Otvorí dvere dokorán a my za nimi uvidíme siluetu drobnej postavy pololežiacej na nemocničnom lôžku. Človeku sa chce stíšiť hlas a sklopiť zrak. Ale žena ďalej volá: „Pozrite sa, ako sa nám uzdravuje!“

Bol tam, keď Rusi nasadili „slnkopece“

Čo sa musí stať, aby matka mala radosť zo syna, ktorý leží pred nami celkom nahý, vychudnutý, s početnými stopami po rozsiahlych popáleninách, so zafačovanými nohami, časťou trupu aj rukou, s decentne prikrytým rozkrokom a náplasťou s liečivou látkou, ktorá zmierňuje bolesť a chladí.

Takto vyzeral Slavik v čase, keď mu málokto dával nádej. Foto – Gabriel Kuchta/Deník N

„Všetko si perfektne pamätám.“ Pamäť je jedna z mála vecí, ktorú má neporušenú. „Strieľali na nás. Tak sme sedeli skrytí v zákope. Ten blbý deň bol 21. augusta. Nasadili ‚slnkopece‘ (má na mysli ruský ohňometný systém, známy najčastejšie ako Buratino – pozn. red.). Spadlo to vedľa mňa. Už sme sa chceli presunúť na bezpečnejšie miesto, ale nestihol som to.“ Snaží sa usmiať.

Mama priskočí a zisťuje, či mu rozhovor s novinármi neškodí: „Taká ‚slnkopec‘ vám urobí teplotu až tritisíc stupňov. A môj chlapec tam bol.“

Matka sa o ťažkom zranení syna dozvedela telefonicky. Zavolali jej uprostred noci z velenia jednotky, v ktorej mladší z dvoch synov Slavik slúžil. „Nejaký mužský hlas mi do telefónu hovorí, že či je Čupina Viačeslav môj syn. Ja na to: ‚Áno.‘ A ten hlas hovorí: ‚Mama, máme pre vás zlú správu. Váš syn je v ťažkom stave. Nachádzame sa v Kurachove, ale o niekoľko hodín hádam bude v Dnipre‘ Dostala som hysterický záchvat. Pýtam sa: ‚Je nažive?‘ A on: ‚Veď hovorím, žije, ale je v ťažkom stave.‘ Začala som kričať, potom plakať… ako každá mama.“

Chcela som si myslieť, že to nie je on

Už nezaspala. Ráno sa vydala do dniperskej nemocnice a dodnes nevie, či bolo dobre, že ju pustili na jednotku intenzívnej starostlivosti. To, čo uvidela a čo mal byť jej syn, vyzeralo ako obhorený

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie