Deň slovenskej kultúry v Nórsku – rozpaky a trápnosť
Kým kultúrne inštitúcie živoria, desaťtisíce eur sa vynakladajú na veľkolepo pôsobiace prezentačné podujatia v zahraničí. Sú však tieto peniaze využité efektívne a sme vôbec schopní prezentovať slovenskú kultúru v zahraničí na úrovni?
Deň slovenskej kultúry v Osle, ktorý sa konal v polovici novembra, mal byť pilotným projektom prezentácie slovenskej kultúry v zahraničí a podľa slov ministerky kultúry Natálie Milanovej ministerstvo plánuje urobiť minimálne dve takéto veľké podujatia ročne v rôznych krajinách. V tlačových správach a v spote RTVS, ktorá do vládneho špeciálu pribalila svoj štáb, mohlo podujatie vyzerať veľkolepo a zmysluplne. Literárna časť sa konala v nádhernej knižnici Deichman Bjørvika v centre Osla a koncert vo filharmónii.
Je teda dôvod sťažovať sa? Sú desaťtisíce eur vynaložených na takúto prezentačnú akciu vynaložené efektívne? A sme vôbec schopní prezentovať slovenskú kultúru v zahraničí na úrovni?
Na začiatku bola jednoduchá idea prezentácie troch preložených detských kníh, z ktorej sa postupne vyvinulo väčšie podujatie. To pozostávalo z prezentácie, koncertu štátneho komorného orchestra, výstavy ilustrácií slovenských a nórskych ilustrátorov a videoprojekcie animovaných filmov. Na príprave spolupracovali inštitúcie, ktorých zriaďovateľom je MK – Literárne informačné centrum, BIBIANA a Štátny komorný orchester Žilina. Príprava trvala rok a pol a ako autorka jednej z preložených kníh som súhlasila s účasťou na prezentácii ešte niekedy na jeseň 2021. Do Osla bol vypravený plný vládny špeciál aj autobus.
Prečo Nesbøho pozná svet a Dána nie?
Slovenské knihy bežne v nórčine nevychádzajú a za tým, že tento rok vyšli hneď tri detské knihy súčasných autorov (Strom Alexandry Salmely, Útek Mareka Vadasa a moje Hlbokomorské rozprávky), je množstvo práce konkrétnych ľudí z Literárneho informačného centra, ich osobné kontakty a nasadenie.
Kým Nórsko prostredníctvom organizácie Norla, ktorá funguje od roku 1978 pod ministerstvom kultúry, predalo do zahraničia práva na viac ako 7000 titulov, na Slovensku vznikla podporná schéma Slolia až v roku 1996 a so štátnou podporou sprostredkovala práva približne tisícky slovenských kníh.
Pevné základy exportu národnej kultúry (orientujem sa najmä v literárnom prostredí, no dovolím si hovoriť o kultúre všeobecne), však
